Konfirmácia

Konfirmačné oslovenie
Lk 11, 24-28:
„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok. A keď nenájde, povie si: vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. (25) A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. (26) Vtedy ide a pojme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. (27) Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo ťa nosil, a prsia , ktoré si požíval! (28) On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho“. Amen

Slávnostné kresťanské zhromaždenie,
bratia a sestry v Kristu Pánu, milí konfirmandi!

Konfirmácia patrí v živote cirkevného zboru k významným chvíľam a slávnostiam. V NZ by sme síce márne hľadali príkaz k jej konaniu, alebo príklad o jej konaní, a predsa ju v cirkvi konáme s radostným očakávaním. To, čo v Písme nájdeme ako priamy príkaz Ježiša Krista, je príkaz vykonávať v Jeho cirkvi Krst svätý. Známe sú Jeho slová: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ ( Mt 28,19-20) Tento príkaz a jeho naplnenie stál a stojí ako východisko v pozadí každej konfirmačnej slávnosti.
Po vašom narodení, milí konfirmandi, Vás vaši rodičia a krstní rodičia priniesli ku Krstu Ježišovmu, v duchu Jeho slov:„ Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie“. (Mk 10, 14) Dnes, skôr ako ste sa spoločne vybrali do chrámu, ste im už doma poďakovali v kruhu rodiny za to, že vás dali pokrstiť a tu, v chráme to urobíte ešte raz verejne, pred všetkými bratmi a sestrami. Východiskom konfirmácie je teda Krst svätý.
Povzbudením k jeho prijatiu je pre nás slovo a zasľúbenie Pánovo :“Kto verí a bude pokrstený, bude spasený“. (Mk 16, 16 ) Je vyjadrením dôvery v slová Pána Ježiša, že človek narodený zo ženy, potrebuje aj duchovné znovuzrodenie. O znovuzrodení učil Pán Ježiš aj vysokého člena židovskej veľrady Nikodéma, ktorému odpovedal na otázku, ako možno vojsť do kráľovstva Božieho. Ako sa to môže stať? Tak sa pýtal Nikodém a pýtame sa aj my. “Treba sa vám znovu narodiť“ ( J 3, 7). Ježiš dodal, že ide o narodenie „z vody a z Ducha “. ( J 3, 4 b) To sa deje pri každom Krste Ježišovom.
Zdalo by sa, že Krst svätý nás vedie do minulosti, hoci nedávnej. Tých 14 rokov, ktoré uplynuli od chvíle keď ste boli pokrstení nie je veľa v živote cirkvi, ani v živote osobnom. Ale Krst svätý nie je iba jednorazovou udalosťou. On má svoje trvalé pokračovanie v tom, že „starý Adam “, totiž prirodzený, hriešny človek, „má byť v nás každodennou ľútosťou a pokáním so všetkými hriechmi a zlými žiadosťami topený a mŕtvený a že zase každý deň má v nás vychádzať a povstávať nový človek…“. (MK) Tento zápas so starým, hriešnym človekom v nás teda krstom nekončí, ale naopak, začína! Toho sme si ako kresťania vedomí a preto s touto úlohou máme reálne a skutočne počítať a na ňu pamätať. Ide však o to, že od chvíle Krstu to už nie je iba naša úloha, ale ju plníme spolu s Kristom, a s pomocou jeho Svätého Ducha.
Keď Ježiš hovorí apoštolom a cirkvi: „Krstite – a učte ich…“- totiž pokrstených – “zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“, znamená to, že máme vedieť vopred aj o náročnosti tohto zápasu so zlom a hriechom, ktorého pôvodcom je diabol.
Povedané slovami dnešného textu: “Nečistý duch“ sa chce udomácniť v našom duchu a bývať tam ako doma. Chce sa tam cítiť dobre a príjemne. Chce, aby naše telo, duša i duch boli jeho panstvom, jeho doménou, ktorú on ovláda a riadi.
Aj vy ste iste spoznali už doteraz, že síce Božie prikázanie o úcte a láske k rodičom je dobré, aj snaha o poslušnosť a snaha pôsobiť rodičom len radosť je dobrá snaha. Nechýbala ani vám, ale nie vždy sa človeku podarí Božie prikázania zachovať. Ale ani my rodičia, a dospelí vôbec, nie sme na tom lepšie. Vieme napr. o hodnote manželstva, o požehnaní usporiadaného rodinného života. O tom sa azda nikto neprie. Skôr platí, že každý hodnotu lásky a služby uznáva, ale v reálnom živote neraz musíme prosiť: „Len lásky viac…“ ( ESP 461 ) Neraz sa musíme slovami inej piesne pýtať: “Kto podá sily k púti, v ďalekú blaha ríš? Kto osvieti mi cestu, úskalia, zrady skrýš ?….(ESP 520 ) Lebo je veľa pádov a opustenia cesty lásky v rodinách i v živote jednotlivých kresťanov.
Preto chcem povedať, že Krst svätý a jeho dnešné pripomínanie nie je iba pohľadom a cestou do minulosti, ale aj cestou dopredu. Má sa stať trvalým „životným programom“ kresťana.
Pán Ježiš hovorí v našom texte, že pri dobrom úsilí sa človeku všeličo podarí. S pomocou modlitby, s pomocou najbližších, s pomocou duchovného učiteľa možno vyhnať z nášho života „nečistého ducha“. Konfirmačné vyučovanie je ako sústredenie športovcov pred dôležitým športovým zápolením. Podobne, ako keď sa, napríklad stretnú hokejisti a spolu trénujú, radia sa, povzbudzujú sa a hovoria: my to dokážeme! Porazíme všetkých našich súperov, možno aj tých silnejších, lebo to chceme. Podobne je to aj pri iných činnostiach.
Tak sa stane skutočnosťou aj to, čo Pán Ježiš spomína. Že každý nečistý duch opustí svoje prebývanie v nás. My sa zrazu cítime slobodní, spokojní, šťastní a bezpeční. Pri Krste svätom rodičia a krstní rodičia sľúbili, že vám, svojim deťom budú aj v tomto ohľade pomáhať, aby vás neovládali zlé príklady ľudí a zlé myšlienky. Také vždy prídu a prichádzajú aj po Krste. Mnohí, napriek všetkému, uveria neskôr Pokušiteľovi, hoci kresťan pri Krste má vymeniť zlého pána nad sebou a nad svojím životom a za Pána prijať Krista ako jediného Pána.
Zostáva otázka: Nemožno žiť aj inak? Sme a zostávame slobodní úplne? Je však táto vízia a myšlienka uskutočniteľná? Mnohí si to myslia, mnohí tomu veria. Tak sa stane, že si človek povie: Som slobodný, preto robím a budem robiť čo chcem ja! Nikto mi nerozkazuje a nebude rozkazovať! Hľa, čo som dokázal svojím úsilím, svojou snahou a rozumom.
Pán Ježiš ale hovorí iné! Mohli by sme si teraz pripomenúť Jeho podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou, s ktorým ste sa pri vyučovaní oboznámili. Tak, ako pôda neostane trvalo neobsiata, tak aj pôda ľudského srdca. Ani naše srdce nikdy nezostane celkom prázdne. Je ako záhrada. Aj keď do nej nezasejeme dobré semienka, alebo kvety, obseje sa – zdanlivo sama- rôznou burinou. Alebo sad, ktorý nekosíme, zarastie zakrátko náletovými drevinami a stane sa z neho akýsi čudný porast.
Ježiš hovorí: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Vtedy ide, pojme so sebou iných sedem duchov, horších od seba a vojdúc, prebývajú tam“. ( v. 24-25 )
Predstavme si, že sa toto môže prihodiť aj nám! Vyzdobíme dom i kostol ku konfirmácii, tu povieme pekné a dobré vyznania. Vy nám, milé naše deti, dnes naozaj pripomínate vyčistené a slávnostne vyzdobené príbytky i tento chrám Boží! Ale pozor! Ani vy nebudete vždy spolu, ako síce malý, ale zomknutý hlúčok evanjelických detí, konfirmandov. Ako dobrý tím. Zajtra, alebo čoskoro sa rozídete rôznymi cestami. Každý z vás bude kráčať životom postupne sám. O rok, či niekoľko rôčkov možno opustíte aj svoje detské izby a zameníte ich za internáty. Nepochybne budete aj v kruhu svojej rodiny stále menej. Vyčistené príbytky vašich duší a sŕdc budú lákavé pre zlých ľudí a duchov. Hovoríme tu nie o teórii, ale o vážnej skutočnosti. Žiaľ, je mnoho vašich predchodcov, ktorým sa práve toto prihodilo. Vyčistený, vyzdobený príbytok srdca sa stal príbytkom takých síl a duchov, ktorých sa dnes radostne odriekate.
Ale my nechceme, aby sa to stalo! Nechce to ani Pán Ježiš, preto na toto nebezpečenstvo recidívy hriechu vážne upozorňuje. A ešte viac. Ponúka Vám svoje svoju moc, silu a prítomnosť Ducha Svätého a svoju múdrosť. A hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“! On chce byť a zostať aj pri vás i naďalej. Je pripravený viesť vás a byť vám cestou , pravdou a životom.
Konfirmačná slávnosť je slávnosťou vtedy, ak sa k Ježišovi, ako k svojmu Pánovi osobne priznávame a Jemu dáme k dispozícii naše srdcia, vyčistené a vyzdobené príbytky našich duší. On je Ten, ktorý nás chce sýtiť dobrým pokrmom. Slovom zvestovaným, ale aj tým viditeľným slovom.
Dnes po prvý krát smiete prijať Jeho svätú Večeru, ktorú vám pripravil. V nej dáva svoju čistotu, svoju svätosť, svoj večný život i vám a každému, kto chce s Ním stolovať časne i večne a slávne víťaziť.
Milí konfirmandi!
Pred nedávnom sme na vyučovanie náboženstva pozvali a prijali aj dve vaše spolužiačky, rímsko-katolíckeho vierovyznania. Rozprávali sme sa otvorene o tom, čo nás spája, a prípadne aj rozdeľuje. Oni nám povedali, že „vy, evenjelici, neveríte v pannu Máriu “! Tak sme si jednoducho spolu povedali Vieru všeobecnú kresťanskú. A zaspievali ste aj niektoré naše piesne. Vaše kamarátky boli z toho veľmi prekvapené . Správne ste však povedali, že Máriu nevzývame, ale pomodlili sme sa spolu Otčenáš.
Počuli sme dnes, že jedna žena zo zástupu, keď počúvala slová Pána Ježiša, zvolala nadšená:“ Blahoslavený život, čo ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval“. Veľmi pekne a vysoko ocenila hodnosť a úlohu matky Pána Ježiša, ale aj materstva vôbec. Ježiš vtedy povedal s celou vážnosťou:
“ Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho“!
Dúfam, že ste boli šťastní vždy, keď ste slovo Božie smeli počúvať. Keď ste sa učili z jeho múdrosti a poznávali jeho večné pravdy. Tak je to aj dnes. Aj dnes sme počuli slovo Kristovo. Ale skutočne šťastnými, požehnanými a blaženými budeme a zostaneme, ak ho budeme aj zachovávať! Samozrejme, nielen vy deti, chystajúce sa prijať dnes aj svätú Večeru Pánovu, ale aj my ostatní. Všetci, ktorí túžime po odpustení hriechov, po novom živote v láske. Pán Ježiš chce, aby ste boli šťastní. To sa stane vtedy, keď Jeho slovo budete počúvať a zachovávať v celom živote.
Je to aj moja osobná prosba, milí konfirmandi a bohumilý cirkevný zbor sobotištský pri tejto konfirmácii. Slovami apoštola Pavla vyslovujem dnes aj moju osobnú prosbu k vám: “ Zachovávajte slovo života, aby mi bolo chválou v deň Kristov, že som nebežal a neustával sa nadarmo“!
(Fil 2, 16) Amen

4.nedeľa po Veľkej Noci –Sobotište – Konfirmácia 2014 – Ľubomír Batka st.

Komentovať