Viete, čo presne známená a odkiaľ pochádza, už nie veľmi známy rituál "žehnania" ? Žehnať svojim deťom, žehnať niekomu ? Prevádza sa ešte niekde v súkromí, v niektorych rodinách ? (v bežnom živote, to ešte vnímame, pri odobierke nevesty v svadobný deň, od rodičov, st.rodičov, krstn. rodičov, ale aj odobierky už vymierajú. Tiež, ak odchádza z domu dieťa, ku konfirmácií. ) V minulosti sa bežne v rodinách "žehnalo" v niektorych ešte stále pretrvavá tento milý, dobrý, úprimný a mnohovravný rituál, "žehnanie rodičmi" alebo starými rodičmi, svojim deťom, blízkym, či cudzím. Prevádzalo sa urobením krížika na čelo, s úprimnými a vážnymi...
Drahí bratia a sestry. Chcela by som poznať váš názor na "Čítanie Pašií v pôste", t.j. evanjelíckej tradícií. Nie aby ste mi zlé rozumeli, nenamietam nič voči opisu a pripomínaniu utrpenia, ukrížovania a smrti Pána Ježiša. Chcem len podotknúť, či ma byť táto časť "čítania pášií" aplikovaná do hlavných Služieb Božích. Poznám členov zboru, ktorí nemajú chuť ísť do kostola, pretože sa čítajú pášie. Vraj je to také, nezáživné a nudné. Chcem poznať váš názor, ako to vnímate vy? Málo by sa "s týmto obradom " niečo úrobiť, zmeniť ? Ako to vnímate vy ?
Už dávnejšie som chcela diskútovať na tému " návšteva pana farára v rodinách" a poznať váš názor. Zaujíma ma, ako, vnímate takúto prax a činnosť, takéto osobné oslovenie ľudí v ich domácnosti. Nepriniesol by takýto osobný kontakt viac úžitku a ovocia pre zbor, ako hociktoré iné a často náročné zborové činnosti? Nevzišlo by z takejto návštevy a osobného oslovenia pana farára viacej poznania, zblíženia, pochopenia a súdržnosti k fílií a zboru? Čo vy na to ?