Evanjelium a bolesť

Ktosi povedal: „V nebi je evanjelium bez bolesti, v pekle bolesť bez evanjelia, na zemi je evanjelium s bolesťou vždy nerozlučne spojené.” Čo je evanjelium? Radostné posolstvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, ktoré je spasením človeka z milosti a ponúka sa všetkým. Prijať ho do srdca znamená mať život večný. A že toto evanjelium je na zemi vždy nerozlučne spojené s bolesťou? Áno. Je to taká bolesť, ktorú zakúšal apoštol Pavel, keď píše do Ríma (9. 2,3) „..že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných...

Ladislav Fričovský – O Božom vetre (K Duchu Svätému)

Nie je ako ten, ktorý nadýma vlny mora, a predsa sa pred ním rozstupuje svet. Nie je ako ten, ktorý s rachotom kráča uprostred lesov, predsa bez neho nepohne sa prach. Nie je ako ten, čo zapaľuje zvony, a predsa kriesi život. Je ako vánok, ktorý opeľuje stromy, aby im z kvetov zažiaril plod. Bez neho sila nemá moci a láska má len vlčí zrak. Bez neho život rovná sa smrti. S ním slabosť na silu mení sa. Z rybárov rodia sa apoštoli. Z hriešnikov spravodliví, Bohatí z bedárov. Podobný je vánku, ktorému otvárame dvere, aby nám schladil čelo. A...

Martin Orgoník-Kunovský – Na Svätého Ducha

Príď i k nám, Duchu Svätý! v pravom svetle prebohatý, posvieť i na naše hlavy: ako dar Božieho Syna – pôvodom od Hospodina. Príď i k nám v mene Krista! viera naša nech je istá; nech nie je v nej pochybnosti, že prichádzaš od večnosti; nech veríme iste, smele: žes´ bol i v Kristovom tele. Príď i k nám, Duchu svätý! do sŕdc našich prebývati; udržuj v nich lásku stále, nech vzrastáme k Božej chvále, našim milým k potešeniu, cirkvi Krista k rozšíreniu.

Kristína Royová – Prosba

Ó Bože večný, nakloň ucho k nám; s pokorou k Tvojim padáme nohám!Ty si nás stvoril, Ty sám zdržuješ;len tým sme živí, čo nám daruješ,a v hrob klesáme, keď rozkazuješ. Ó Bože svätý, nakloň ucho k nám,s pokorou k Tvojim padáme nohám.Chceme Ti vďačne spievať žalmy chvál,že si nám Svojho Syna z lásky dala nás v Ňom sebe za ľud zvláštny vzal. Ó Bože dobrý, nakloň ucho k nám,v pokore k Tvojim padáme nohám;Obdar nás Duchom Svätým z milosti,bo chceme Tebe slúžiť v svätostia niet v nás sily, lásky, vernosti.

Jasle a trón

Počuli ste už niekedy, aby sa vladár, panovník vybral odpočívať na trón? Ja nie! Keď kráľ sedí na tróne, znamená to, že pracuje! A to pred očami všetkého ľudu, reprezentujúc sa jeho zástupcom. Riadi osudy krajiny, zeme jemu zverenej, vydáva zákony, súdi, atď. Odpočinúť si ide do svojej súkromnej komnaty! Ani Pán Ježiš neodišiel posadiť sa na trón po Otcovej pravici, aby tam odpočíval po svojej pozemskej púti, aby sa tam spamätával po svojom úžasnom telesnom utrpení. „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ O svojom pozemskom trpiteľskom diele slávne riekol: „Dokonané“, ale nepovedal to o svojom tvorivom a prípravnom diele. Naopak!...

Sme vernými svedkami?

„a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou“. J15, 27. Pánovým vstúpením na nebesá sa zakončil Jeho pozemský život; dokonal dielo, pre ktoré opustil nebeskú slávu, prišiel na svet a tak vyplnil poslanie, ktoré Mu uložil Otec nebeský. — Teraz už prišiel rad na učeníkov konať prácu, pre ktorú si ich Pán vyvolil; plniť povolanie, ktoré im uložil. — A aké povolanie by to malo byť? Vstupujúc na nebesá, povedal im lúčiaci sa s nimi Pán: „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ — A toto ich...