Vstúp do oblaku svedkov

Vstúp do oblaku svedkov
Žid 12, 1-3:
“Preto aj my, keďže toľký oblak svedkov máme okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko obkľučuje, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. (2) Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, ktorá Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. (3) Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na mysli,” Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Pašiové udalosti ktoré sme v dnešnú Kvetnú nedeľu opäť vypočuli, sú nabité dramatickými udalosťami. Sú vernou realizáciou apoštolskej výzvy z listu Židom: ”Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti ktorá Ho čakala, pretrpel kríž ; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu”.
Skôr ako sa Ježiš opäť posadil na pravicu Božieho trónu, ktorú kvôli hriešnikom opustil, udialo sa veľmi mnoho dôležitých udalostí. Kvetná nedeľa ako prvú spomína to, ako sa Ježiš posadil na osliatko ťažnej oslice a prišiel do Jeruzalema ako Knieža pokoja. Ale vzápätí Ježiš ukázal, že nikto by si nemal vysvetľovať Jeho kráľovstvo pokoja ako nejaký “hnilý” pokoj. Ježiš totiž vyhnal bičom z chrámu predavačov obetných zvierat, poprevracal peňazomencom stoly a predavačom holubíc lavice, aby dal najavo, že už zakrátko, to isté urobí nebeský Otec s celým chrámovým kultom. Kráľ pokoja síce nevedie nikoho do vojny, ale ani nestrpí falošnú, alebo povrchnú bohoslužbu .

Keď hľadíme dnes na Ježiša, vidíme Ho ako naposledy slávi hod veľkonočného baránka s učeníkmi, ale aj ako súčasne ustanovuje novú a pravú bohoslužbu vo sviatosti Jeho svätej Večere. Označuje pri tom aj svojho zradcu, ale aj nestálosť a nezrelosť všetkých ostaných učeníkov, na čele s Petrom, ktorého vopred upozornil na jeho trojnásobné zapretie. Jedinečný je pohľad na Pána v Getemane, kde prosí o zdroj sily do nastávajúceho zápasu utrpenia, lebo “duch je síce hotový, ale telo mdlé”. Učeníci sa pre únavu a zármutok modliť nedokázali. Peter dostal poslednú lekciu ako sa má chovať Ježišov svedok, keď ho Ježiš rázne vyzval, aby odložil meč. Mnohí neskorší Petrovi nástupcovia si túto lekciu tiež nebrali k srdcu a dostali cirkev i seba tam, kde možno ani pôvodne nechceli.

Sledovanie evanjelií z dnešných Pašiií je súčasne dobrou cestou k tomu, aby sme boli v stave naplniť aj ďalšie apoštolské slovo: “Myslite na toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na mysli”.

Od chvíle Ježišovho zajatia odporcov a zradcov stále pribúdalo. K Judášovi sa priradili mnohí, ktorí predtým volali: “Hosana”! Ich viera sa ukázala ako povrchná a nestála. K otvoreným nepriateľom patrili veľkňazi, zákoníci a mnohí farizeji. I tí, ktorí bezmyšlienkovite plnili ich rozkazy. Ježiša spútali a odovzdali súdnej moci židovskej a neskôr rímskej.

Pohľad na tých mnohých nepriateteľov a mnohých ľahostajných, na ktorých sa plní Izaiášova predpoveď: ”Ale kto sa stará o jeho údel? “, môže vyvolať obavy, strach, či pochybnosti o tom, či sa oplatí žiť a byť s Ježišom Nazaretským? Ľahostajní, pochybovači o Ježišovom víťazstve, ale aj skrytí a otorení nepriateia Jeho posolstva sú okolo nás aj dnes. Apoštolské slovo nách chce povzbudiť a chce posilniť našu vieru. Svedectvo apoštola je jednoznačné: Pôvodcom a Dokonávateľom viery je sám Ježiš. Je ním potom aj Jeho Svätý Duch, ktorého zasľúbil a ktorý konal a stále koná svoje dielo. On nás v cirkvi osvecuje, posväcuje a v jedinej pravej viere zachováva.

Do tohoto zápasu o dušu a ducha človeka Ježiš povolal učeníkov i mnohých svedkov, medzi nimi i mnoho žien. Svedectvá všetkých, počnúc od svedkov SZ a apoštolov, počas dejín cirkvi až podnes svedčia o tom, že Ježiš je Pánom, je dôležité. Je dôležité aj pre každého z nás, aby sme nezakolísali vo viere v Ježiša ako Vykupiteľa a Záchrancu. Apoštol preto pripomína: ”Preto aj my, keďže toľký oblak svedkov máme okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko obkľučuje, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.”

K oblaku svedkov viery patria po apoštoloch aj ďalšie generácie apoštolských otcov, cirkevných otcov a učiteľov, mnohí nám už neznámi biskupi, presbyteri, ale aj jednoduchí ľudia, otcovia, matky, i mladí ľudia. Za všetkých spomeňme staručkého biskupa Polykarpa zo Smyrny, ktorý vydal krásne svedectvo pred upálením v r.155. Rímsky miestodržiteľ ho na popravišti nahováral, aby zaprel Krista a zachránil svoje šediny. Polykarp to odmietol so slovami: ” 86 rokov slúžim Pánu Ježišovi a ničím mi neublížil. Ako by som mohol zlorečiť svojmu Pánovi, ktorý ma vykúpil?”

Pripomínam, milí brati a setsry, že prvými a azda aj najdôležitejšími svedkami viery pre nové generácie kresťanov, pre naše deti a vnúčatá sú ich rodičia a starí rodičia. Ten vzácny duch viery a snahy o posvätný život, tiché vyznávanie viery v Krista ako Pána v každodennom zbožnom živote. Posvätný kresťanský život je svedectvom vzácnym, cenným a neraz rozhodujúcim pre duchovný život a duchovné smerovanie našich potomkov. Je to preto veľký záväzok a úloha.
Treba si uvedomiť veľkosť a hodnotu tohoto svedectva, ale aj vážne a často nenapraviteľné dôsledky toho, ak v tomto svedectve života a slova zlyháme. Kto sám nehorí, nemôže iných zapaľovať! Dôsledky toho, ak my sami ostaneme ľahostajní vo viere sú ďalekosiahle. Deti vždy pozorne sledujú a napodobnňujú osobné príklady a cestu viery najmä rodičov. Zhubne pôsobí aj rozpor medzi slovami a činmi kresťanov. Aj to je síce svedectvo, ale je to svedectvo, učiteľstvo a kňazstvo negatívne.

Dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína, že Pán ide k Jeruzalemu, ale potrebuje niekoho, kto by Ho “niesol”. Potrebuje vždy tých, ktorí Ho ako Kráľa pokoja a Pána neba a zeme prinášajú iným. On chce použiť aj našu službu a náš život. Potrebuje naše ruky, nohy, ústa a srdce. Ak sa nám nepáči byť nositeľmi Krista, budeme a zostaneme nositeľmi hriechu, sebectva, alebo nositeľmi učenia iných, ľudských učiteľov a iných duchov, ktorí nás tak ľahko obkľučujú a ovládajú. Kiež by sme teda videli a poznali Krista ako Kráľa kráľov, ktorého kráľovstvo nie je z tohoto sveta, ale do ktorého nás vedie a privedie iba On sám, lebo je cesta, pravda i život.

Na záver chcem, milí bratia a sestry. povedať iba toľko, že dnes je práve 32 rokov, ako som toto svedectvo o Kristovi ako Pánovi pánov a Kráľovi kráľov, svedectvo o našom Spasiteľovi začal prinášať a zvestovať medzi vami. Aj po týchto rokoch sa k Nemu priznávam. Pre budúce dni a roky odkazujem úprimne každému členovi nášho CZ: “Hľaďme na Ježiša, pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý pretrpel kríž a posadil sa na pravici Božej – aby ste neustávali a neklesali na mysli”. Amen.

Kvetná nedeľa – Rovensko, Sobotiše 13. 4.2014 – Ľ.Batka st.