Z kňazskej správy (úvod), Lk 17,7-10

Výročná kňazská správa za rok Pánov 2013
prednesená Ľubomírom Batkom, zborovým farárom, na výročnom celozborovom konvente CZ ECAV v Sobotišti, ktorý sa konal dňa 2. februára 2014 v chráme Božom v rámci hlavných SLB.

Lk 17, 7- 10: ” Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? (8) Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, dokiaľ sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? (9) Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Nemyslím!
Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.” Amen

Bohumilý cirkevný zbor sobotištský, milí bratia a sestry v Pánovi, velebný konvent !

Apoštol Pavel sa vo svojich listoch označuje za služobníka, doslova za otroka (dulos) Ježiša Krista. Podobne sa v pomere k Pánovi cirkvi označovali aj ostatní apoštolovia. Pri povolaní prvých účeníkov riekol Pán Petrovi, Ondrejovi i synom Zebedeovým: ”Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí.” (Mk 1,17, Lk 510) Na iných miestach hovorí Pán Ježiš o svojej cirkvi ako o vinici, na ktorú najíma robotníkov ( Mt 20, 1-20) a seba označuje za dediča vinice (Mt 21, 33nn). Prácu a službu apoštolov označil v podobenstve o štvorakej pôde ako prácu rozsievača, pričom dobrým semenom, ktoré sa má siať je slovo Božie. (Lk 8, 5nn)

”Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno.”, tak začína známe podobenstvo a takto Ježiša predstavuje aj jeden z obrázkov na našej sobotištskej kazateľnici. Keď som pred temer 32 rokmi vstúpil do tohoto chrámu po prvý krát, ako námestný farár,( gen. biskupom J.Michalkom menovaný na uprázdnené miesto kazateľa po br.farárovi Ondrejovi Rybárovi,) nemal som v ruke Bibliu. Prišiel som do kostola hneď po vystúpení zo sťahovacieho auta. Obrázok rozsievača mi poslúžil ako základ môjho prvého príhovoru, ktorým som označil svoju úlohu a funkciu, ktorú som v CZ zbore prijal. Cítil som sa ako rozsievač na neznámej pôde. Aj moja prvá kňazská správa bola založená na tomto texte Písma svätého.

Tak som sa cítil vždy. Ako služobník Kristov, na poli Jeho cirkvi. Ako služobník a šafár tajomstiev Božích. Iné slovo Písma hovorí, že “od šafára sa vyžaduje, aby každý bol verný”. Vernosť a poslušnosť sa má dokázať najmä v čistom zvestovaní Slova Božieho a Kristovho evanjelia a prisluhovaní sviatostí podľa nariadenia Krista Pána.
Božím slovom je popri evanjeliu aj zákon. Pri jeho vyučovaní a podávaní sa riadne povolaný kňaz má po vzore apoštolov považovať za Pánovho služobníka. Zvestovať, učiť, karhať napomínať ( 2 Tim) je nezameniteľná úloha a stojí spolu s prisluhovaním sviatostí na najvyššom stupni Pánových príkazov.
Už vlani som na tomto mieste povedal vyznanie o svojej službe slovami proroka Jeremiáša: “Zvábil si ma Bože, a ja som sa dal zvábiť”. Pán Ježiš zveril apoštolom, a oni zase ďalej biskupom a diakonom jednoznačnú úlohu: “Čiňte mi učeníkmi všetky národy!” V prečítanom texte hovorí Pán Ježiš obrazom z roľníckeho prostredia, že Jeho sluhovia sa podobajú roľníkovi, ale i pastierovi, ktorí pracujú na poli. Tak, ako roľník orie pole, aby sa dalo do pôdy siať, tak musí konať aj Pánov služobník: pripravovať pôdu ľudských sŕdc na sejbu Slova. Druhý obraz hovorí o službe Pánovi cirkvi ako o pastierskej úlohe v zverenom stáde. Ježiš aj o sebe povedal: “Ja som Dobrý pastier”, aby vyjadril svoj vzťah k svetu a k tým, ktorých prišiel pozvať k nasledovaniu, a v konečnom dôsledku k spáse.

Stal sa aj trpiacim “služobníkom Hospodinovým” ( Iz 52) a mužom bolesti, ktorý nám a celému svetu poslúžil svojím príchodom, svojím učením, ale aj svojou vyliatou krvou na dreve golgotského kríža. Naviac, zasľúbil nám v známom podobenstve aj to, že raz nám bude posluhovať trvalo v Jeho kráľovstve.
Ak teda On, náš Pán a Kráľ slúžil najskôr nám, ak nám slúži stále a bude nám slúžiť aj v nebesiach ( viď podobensvo o veľkej večeri Lk 14, 17), nie je teda až takou veľkou vecou, ak aj my na Jeho službu odpovedáme službou, poslušnosťou a vernosťou našim bratom a sestrám. ”Posluhuj mi”- hovorí Pán Ježiš a kladie vážnu otázku: ”Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Nemysím!”
Táto jasná reč hovorí o tom, komu je služobník Boží, zborový farár a kazateľ slova Božieho ( verbi Divini minister) povinný skladať účty v prvom rade. Koho v prvom rade má poslúchať a na čie slovo ísť, alebo stáť, hovoriť, alebo niekedy aj mlčať. Tak, ako On sám mlčal pred Herodesom a ani na jedno slovo “tej líšky” neodpovedal.
Iste, oveľa viac je treba hovoriť pravé slovo v pravý čas. Slovo apoštola Pavla mi bolo vodítkom od počiatku služby v cirkvi: ”Lebo som si umienil nič iného nevedieť medzi, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného”. ( 1 K 2, 2) To bol aj môj program a cieľ od počiatku služby, už na mieste biskuského kaplána v Košicich (2 r), námestného farára v Svätoplukove a v Rastislaviciach ( 7,5), alebo tu v Sobotišti, kde som bol 27. mája 1984 inštalovaný ako zborový farár. Tu som zotrval tri volebné obdobia (3x10rokov). Ladislav Fričovský, farár a básnik, mi k inštalácii venoval takéto verše:
Hovor a nemlč o tom, čo ti srdce káže,
čím sa Ti duša živí, je Tvoj štít a zbraň.
Bdi verne, keď ťa Pán do svojej vzal stráže.
S koruhvou viery v boji dopredu si staň.

Hovor a nemlč! Miesto mŕtvych vravia hroby.
Však nemým živým svedčí tiež len cintorín.
Korunou slávy takých nikto neozdobí.
Ku živým srdciam patrí odvaha a čin!
etc. ( 23.5.84 – Hovor a nemlč!)

Popri ordinačnom (F 3,12- 14 ) a inštalačnom texte ( Ef 4, 11-16), boli aj tieto slová pre mňa inšpiráciou a povzbudením v službe. Preto dnes, keď podávam svoju poslednú výročnú správu v tomto bohumilom CZ, predovšetkým ďakujem Pánu Bohu za Jeho milosť, že som 42 rokov ( Deo velente 24. 9.14) mohol pracovať v službe cirkvi. Ďakujem Pánovi za vnútorné povolanie do služby a tiež CZ sobotištskému za povolanie vonkajšie. Na tomto základe som slúžil aj Vám, ako Božím deťom v tomto zbore temer 32 rokov ( čo sa udeje, ak Pán dá, na Kvetnú nedeľu).
Slováci na Dolnej zemi oslovujú svojich kňazov: Pán farár! Ale keď treba, radi pripomínajú: “Pán farár, vy ste náš slúha”! Nepochybne aj to je pravda, že kňaz má byť sluhom všetkých, najmä zverenému stádu. Vždy ju však musí predchádzať vedomie služby Trojjedinému Pánu Bohu, lebo by bolo povážlivé, dbať len na mienku, vôľu, či názory ľudí a na Pánovu vôľu zabúdať, alebo ju odsunúť na druhé miesto.
Preto dnes nemôžem inak ani ja, iba vyznať slovami Krista Pána: “ Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: neužitoční služobníci sme. Čo sme boli boli povinní vykonať, vykonali sme”.

V skutočnosti vôľu Pánovu nedokážeme naplniť úplne a dokonale nikdy. Tak to cítim a vidím i ja osobne. Nepochybne, platí pre nás slovo apoštola Petra: “Pane, Ty vieš všetko…!” ( J 21,17b ) a až za ním môžeme dodať: “Pane, Ty vieš že Ťa milujem”. Súčasne však môžem svedčiť aj o tom, že Pán Ježiš Kristus bol i pri mne (Mt 28,20 ) a dal mi viac, ako som prosil, alebo dúfal. Jeho vernosť predchádzala moju vernosť. Mnoho vín a hriechov mi denne odpúšťal, a viem, že Mu za mnohé musím úprimne ďakovať a Jeho meno chváliť.

Farár však nestojí a nemá stáť v cirkevno-zborovej práci sám. Preto vyznanie: “Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme” – je a má byť dnes naším spoločným vyznaním.” Pravda, rovnako má byť aj dôvodom spoločného pokánia, že v skutočnosti nie všetko sme vykonali, čo sme mali a mohli urobiť. Nejde dnes o to, aby sme hľadali nejaké výhovorky, alebo poľahčujúce okolnosti, hoci i také azda boli a sú. O tom však dnes hovoriť a písať podrobne nechcem. Dúfam, že bude k tomu ešte príhodná chvíľa i dar času. V nejakej forme by som rád zhrnul neskôr svoje spomienky, skúsenosti, výsledky prác i gravamina, ale najmä kompletnejšie dejiny nášho zboru a pokiaľ možno aj obce a okolia. ( Prílohy-ACZ)

Cirkevnému zboru prajem do budúcnosti veľa Božej milosti, požehnania a úspechov, cez službu môjho nástupcu pri vašej spolupráci s ním. Pre úplnosť dodávam, že dp.biskup ZD M.Krivda ma poveril po vypršaní voľby (15.2) funkciou námestného farára a predbežná dohoda na zasadnutí výročného presbyterstva je ukončenie služby a rozlúčka na SLB 29.6., na sviatok apoštolov Petra a Pavla. Pokoj Vám!

Komentovať