Zjavenie Hospodinovej slávy

Zjavenie Hospodinovej slávy

Izaiáš 60, 1-3, 6, 19:
“Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou. (2) Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. (3) Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou.
– (6) Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé veľblúdy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodnú skuky Hospodinove.
Slnko ti už nebude svetlom vo dne a nebude ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude tvojim večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou.” Amen

Drahí bratia a milé sestry v Kristu Ježiši!

Z našich národných dejín vieme, že Slováci nemali svojich vlastných kráľov. Na druhej strane sme však mali dobrých vodcov a najmä ľudí s prorockým duchom, ktorí dokázali dať ľudu víziu pre budúcnosť a po vzore SZ prorokov ľud napomínali, alebo ho dokázali aj účinne povzbudiť . Mali sme aj mnoho dobrých kňazov, ktorí boli kňazmi podľa Božích zákonov.

Najmenej tri krát sa však v našich dejinách stalo, že sa práve kňaz stali skutočnými politickými vodcami a vojvodcami ľudu.
Prvým bol kňaz Slavomír. Slavomír sa v r. 871, keď bol uväznený arcibiskup Metod a potom aj knieža Svätopluk, postavil na čelo odporu proti franko-bavorskej okupácii a jeho boj bol bojom víťazným. Po znovuzískaní samostatnosti sa Slavomír vrátil k svojmu kňazskému povolaniu. Dokázal sa tak aj prorokom, ktorý vlasntným príkladom ukázal, že viac treba poslúchať Boha ako ľudí.
Druhým kňazom, ktorý sa stal významným vodcom národa bol náš Jozef Miloslav Hurban, ktorý viedol povstanie proti Maďarom. Na určitý čas opustil kazateľnicu a dosiahol aspoň čiastkové úspechy. Tiež sa vrátil do kňazskej služby a zanechal mohutný duchovný odkaz svojej cirkvi i národu.
Tretí bol kňaz Jozef Tiso, ktorý sa stal dokonca prezidenntom Slovenského štátu. Prorockého ducha však nemal a skončil zle on i národ, ktorý sa oficiálne pripojil k Hitlerovi a fašizmu.

Bratia a sestry!

Ak by sme my chceli mať a zvoliť si káľa, kňaza a proroka v jednej osobe, máme dnes skvelú možnosť. Takým je v skutočnosti iba jeden: Pravý človek a pravý Boh, Ježiš Kristus!

Dnes svätíme posledný vianočný sviatok, Epifániu, čiže Zjavenie Krista Pána mudrcom. Ponuka Jeho kráľovskej, kňazskej a prorockej moci a hodnosti je stále aktuálna. Mnohí sme takú voľbu urobili už dávno. Iste ju neľutuje nikto z vás a neľutujem túto voľbu ani ja.

Odznakom kráľovskej moci je zlatá koruna, alebo zlaté jablko. Nebeský Otec viedol a spravoval udalosti tak, aby odznak, či viditeľný znak kráľovskej hodnosti ani pri dieťati Ježiškovi nechýbal. Postarali sa o to mudrci od východu, ktorí tak urobili nie plánovane a predsa skutočne, keď sa po dlhej ceste hľadania poklonili pred Božím Synom ako Mesiášom.

Že je Ježiš Mesiáš sa však nedozvedeli z vlastnej iniciátivy, ani z vlastného rozmu a sily, ba ani to nevyčítali z hviezd. Dozvedeli sa to jedine a výlučne z prorockých Písem. Tak, ako aj ostatní ľudia museli sa najskor stretnúť so slovami prorokov SZ. Keď si vypočuli slovo proroka Micheáša, spoznali, kde sa má Mesiáš narodiť. Hviezda, ktorá im ukazovala smer sa v určitej chvíli zastavila. Nad miestom narodenia svietila síce jasne, ale svietila rovnako nad Jeruzalemom, ako aj nad Betlehemom. Rozum a skúsenosť im velili ísť do Jeruzalema, ale pravda, oznámená Božím slovom skrze proroka ich viedla do Betlehema.

I keď ľudí a tento svet fascinuje často najmä to zlato a kráľovské odznaky moci, nie je to to jediné, čo poslal Boh svojmu Synovi do domu, v ktorom mudrci napokon našli Ježiša s Jozefom a Máriou. K nohám Mesiáša položili aj kadidlo. Ono je symbolom kňazskej služby. Používalo sa pri obetiach u pohanov, rovnako aj u Židov a niektoré cirkvi ho použvajú v liturgii dodnes.

V prenesenom zmysle ho používame aj my v našej cirkvi a to v duchu slov zo Zjavenia Jána: “Štyri bytosti a dvadsaťštyri starších stálo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné tymianu, to jest modlitieb svätých”. (Zjav 5,8) Keď spevom a modlitbami oslavujeme Ježiša, je to prinášanie obetí našich sŕdc a úst. Juraj Tranovský nazval svoju zbierku piesní Citara sanctorum ( Citara svätých) a Zbierku modlitieb Fiala odoramentorum, t.j. bohumilou vôňou.

Tretím darom, ktorý Pán Boh položil prostredníctvom mudrcov k nohám narodeného Ježiša bola myrha. Látka určená k pomazaniu tela. Pán Ježiš bol Božím rozhodnutím pomazaný aj za proroka, za učiteľa národov, aby priniesol svetlo nového, hlbšieho a lepšieho poznania Pána Boha a Jeho svätej vôle. Proroci boli pomazávaní posvätným olejom už v dobách SZ a tak sa aj dar vzácnej myrhy určnej na pomazanie dostal k správnemu adresátovi.

Preto dnešný deň a sviatok je poukazom na trojakú hodnosť (úrad) Pána Ježiša ako Mesiáša. U Ježiša Krista sa spája v jednu jedinú a nedeliteľnú moc. Boh sám Ježiša ustanovil a vyjavil svetu ako kráľa, kňaza i proroka a táto Jeho trojjediná služba je ponuka Božej milosti pre nás.

Treba povedať a zdôrazniť, že Pán Ježiš tieto hodnosti nezneužil, ale ich dal plne do služby všetkých ľudí. Dokázal nám tak svoju lásku ktorou nám prišiel slúžiť v moci týchto hodnsoti. Ako pravý a najvyšší kráľ, Kňaz a Učiteľ (prorok).

Vládol a dokázal moc nad každou zlou mocou, ktorú odmietal a odstraňoval, aj keď neviedol ozbrojený odpor voči nikomu. Na ponuku diabla a možnosť získať svetskú moc nereflektoval. Ponechal všetko k dispozícii ľudom a je len na ľuďoch, ako s týmito časnými hodnotami a bohatsvom naložia. Či sa sústredí v jedných rukách na budovanie osobnej moci a prestíže, alebo bude slúžiť všetkým.
Súčasne Ježiš Kristus ako Najvyšší kňaz priniesol aj najvyššiu a dokonalú obeť za všetkých. My ju smieme prijať a mať na nej účasť. Jeho cesta preto smerovala jednoznačne ku Golgotskému krížu, kde bola Jeho obeť vykonaná a dokonaná, aby nám slúžila k plnému odpusteniu hriechov a k zmiereniu s Bohom. V Ňom teda máme aj vykúpenie a otvorenú cestu do kráľovstva Božieho.

Ježišova prorocká služba nemá chybu. Je pravá a dokonalá. Jeho napomenutie je prorockým varovaním pred otroctvom hriechu, diabla a smrti. Súčasne však všetkým kajúcim prináša milosť a potešenie evanjelia.
Nie je pravdou, že odpustenie hriechov oznamuje a dáva každému len preto, že ho čovek počuje. Dáva ho však v plnosti každému kajúcnikovi, ktorý robí úprimné pokánie a prijíma svetlo evanjelia. Ježiš je preto večným svetlom národom v každom ohľade. Svetlom, ktoré svieti a bude svietiť vždy. Je večným svetlom, v ktorom smieme žiť už dnes i naveky.

Zoči – voči takémuto kráľovi, kňazovi a prorokovi blednú všetky hviezdy a všetci králi tejto zeme. Tým viacej osoba falošného, zákerného a krvilačného Herodesa a jeho nástupcov. Ako kresťania by sme mali vždy dať Pánovi Ježišovi svoju plnú dôveru, svoj hlas, svoje srdce a prvé miesto v živote.

Ak si volíme ja zemských vodcov, mali by to byť vždy kristovci- tj. pomazaní a teda aj skutoční nasledovníci Pána Ježiša Krista.
Napokon sa však naplní aj slovo proroka, že pre Ním pokľaknú aj všetci králi, ba “každé koleno” a ukáže sa, že Jemu patrí všetko. Nielen zlato, ale celá zem i to čo ju napĺňa! Diabol zavádzal, keď tvrdil, že zem a to, čo je na nej patrí jemu. V skutočnosti všetko patrí Bohu tomu, ktorému všetko dal do rúk.

Pokiaľ ide o múdrych ľudí, je dobre, ak aj dnenšní vzdelaní a múdri ľudia, dokážu byť pokorní, tak ako oní mudrci z evanjelia!
Tí boli jednak vedecky poctiví a primerane múdri, aby spozorovali hviezdu a hľadali jej zmysel. Urobili odvážne rozhodnutie a neskôr dokázali v pokore pokľaknúť pred Tvorcom zeme i všetkých hviezd, pred Darcom života i všetkých darov.

Zoči – voči Kristovej múdrosti je múdrosť pohanov iba detskou hrou a tápaním. Mudrci, o ktorých sme dnes počuli z evanjelia si to uvedomili a preto urobili dve zásadné rozhodnutia. Najskôr zložili hodl Ježišovi ako Mesiášovi a potom poslúchli Boží hlas a nie hlas Herodesa! Nestali sa jeho agentami, ale poctivo kráčali životom novou cestou. Tak sa stali pravými misionármi a nositeľmi svetla Kristovho tam, kde žili.

Bratia a sestry!

Po Vianociach, krásnych sviatkoch sa aj my rozídeme na svoje pracoviská, do svojich rodín a k svojim úlohám. Urobme aj my nanovo tú najsprávnejšiu voľbu: Počujme Božie slovo a radostnú správu evanjelia, kto sa nám narodil a zjavil. Príjmime dar z neba, drahší ako zlato a kadidlo, ako veľblúdy z Midjánu a Éfy. Príjmime Ježišovo poverenie a službu ako Jeho králi, kňazi a učitelia pre iných.

Vyhnime sa službe a prisluhovaniu tým, ktorí konajú ako herodesovci. Tak nám bude platiť zasľúbenie, ako ho vyslovil prorok Izaiáš: ”Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani ti nebude svietiť svit mesiaca. Ale Hospodin bude tvojm večným svetlom a tvoj Boh bude tvojou slávou”. Príjmime Svetlo pravé a večné v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! Amen

Zjavenie Krista Pána mudrcom, Epifánia – Rovensko, Sobotište 2014 –
Ľubomír Batka st.