Kto verí, ten oslavuje

Kto verí, ten oslavuje

Keď zrieme vierou dnes
ku výšinám,
ó, Kriste, Pane náš,
daj síl i nám-
v súžení nezúfať,
žitiu sa priúčať,
Bohu sa porúčať –
tak s Tebou vzniesť sa raz
ku výšinám. Amen

R 16, 25- 27:
“Tomu však, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa zvesti o Ježiši Kristu, podľa zjavenia tajomstva od večných časov zamlčaného, (16) teraz však vyjaveného na rozkaz večného Boha skrze prorocké písma, oznámeného všetkým národom, aby boli poslušné vo viere: (27) Jemu jedinému múdremu Bohu, sláva skrze Ježiša Krista naveky. “ Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

Veľa ľudí si dáva rôzne novoročné predsavzatia. My kresťanie nie sme zrejme výnimkou. Ako to však s nimi končí? Spomínam si na slová neb.br.profesora a dekana EBF K.Gábriša, ktorý bol mimoriadne pracovitý a usilovný človek. Na jednej prenáške nám študentom povedal.” Keď si človek ráno naplánuje, čo všetko urobí a potom večer to zosumarizuje, v prípade, že urobil aspoň desatinu toho, čo chcel, môže byť vcelku spokojný” ! Spýtali sme sa, prečo človek nesplní svoje plány a predsavzatia na sto percent? Odpoveď bola stručná: “Lebo je hriešnik”.

Dá sa teda predpokladať, že aj s našimi novoročnými plánmi a predsavzatiami to bude podobné. Nedokážeme ich nikdy splniť úplne. To platí aj o plnení Božích pravidiel pre život, totiž zákona Božieho. Spoznali sme mnohokrát, že nie sme vstave splniť Desatoro úplne.
Jedno predsavzatie by sme však ako kresťania urobiť predsa len mohli a mali. Totiž, že si už žiadne predsavziatia dávať nebudeme, okrem tých, ktoré sme si už raz dali!
Patrí k nim aj úloha naplniť naše krstné sľuby, ku ktorým sa zaviazali najskôr naši rodičia a krstní rodičia a potom my sami pri konfirmácii a pri mnohých iných príležitostiach.
Isté je, že cesta za Kristom, vernosť v nasledovaní Jeho šľapají nie je vec ľahká ani jednoduchá. Preto sa dnes navzájom povzbuďme na našej kresťanskej ceste nasledovania nášho Pána.

Na ceste za Kristom:
1. tajomstvá evanjelia poznávajme
2. vo viere v Neho sa utvrďme
3. v oslave Pána Boha neprestávajme

Bratia a sestry v Pánu!

Je skutočnosťou, že cesta nasledovania Pána Ježiša Krista je iste krásna a vznešená, ale je súčasne aj náročná. Kresťania sú v toto svete najprenasledovanejšou skupinou medzi všetkými ostatnými ľuďmi. O tesnej bráne a úzkej ceste do kráľovstva Božieho hovoril otvorene sám Ježiš a neskôr na tieto Jeho slová upozorňovali aj samotní apoštolovia.

Obrazne povedané, ísť vysokohorskou magistrálou síce prináša človeku nevšedné pocity a krásne výhľady, ale postup je pomalý a v mnohom ohľade náročný.
Kresťan má vedieť o týchto ťažkostiach. Máme vedieť aj o ľudoch, ktorí patria k nepriateľom Krista Pána i k nepriateľom Jeho učenia a posolstva. Je to tak preto, lebo Jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta.

Apoštol Pavel napísal, že “ evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu”. ( R 1, 16) Cieľ je teda veľký a vysoký, ale cesta k nemu je dlhá a náročná. Obsah evanjelia Ježiša Krista evanjelista Ján vyjadril známymi slovami: ” Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho”. (J 3,16)

K našej ceste za Kristom teda patrí aj úloha, na ktorú ukazuje apoštol Pavel aj v dnešnom texte Písma svätého. Tajomstvá evanjelia poznávajme!

Pre mnohýh kresťanov začína i končí evanjelium tým, že Boh dal svojho syna svetu v Betleheme ako bezmocné dieťa Panny Márie, ktorého sa ujal a ktorého za syna prijal aj manžel Márie, Jozef, tesár z Nazaretu. “Boh dal svojho Syna svetu”- chápu mnohí iba v rovine vianočnej zvesti. Boh sa stal bezmocným Dieťaťom a tak evanjeliovú zvesť o jasliach betlehemských prijímajú.

O tajomstvách vtelenia, ktoré nadchýňalo a fascinoalo napr. Juraja Tranovského, a tým menej o tajomstvách Pánovho konania, vyučovania a najmä utrpenia, vzkriesenia a oslávenia uvažuje už podstatne menej ľudí. Práve tak aj o tajomstvách Božieho konania pri zoslaní Ducha Svätého a Jeho pôsobenia v cirkvi i v živote jednotlivcov. Apaštol Pavel sa ku svojmu zážitku obrátenia vracal vždy znova. Hoci Ježiša ako človeka nepoznal, evanjelium prijal od Neho a “jeho evanjelium”, ktoré zvestoval nie je jeho v doslovnom slova zmysle, ale je plne evanjeliom Kristovým, určeným všetkým národom a ľuďom. Preto sa stal apoštolom nielen Židov, ale aj pohanov a vždy konal na rozkaz večného Boha.
Za poznaním, že evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, predne Židovi a potom aj Grékovi, teda pohanovi, vždy trval a o tejto Božej moci svedčil.

O každom slove evanjelia je dôležité, ba nutné uvažovať a prijímať tak Božiu milosť, moc a pomoc. Aj v novom období, ktoré je pred nami. Nestačí zostať stáť pri našom doterajšom poznaní, lebo je iba čiastkové a nedokonalé. “Sčiastky poznávame a sčiastky prorokokujeme…”, a z čiastky aj vyučujeme. Kto zastane, ten vlastne ide dozadu a nie vpred a hore!

To je aj naše poznanie a vyznanie ako kresťanov – evanjeikov, ktorí chcú budovať svoj život na tajomstve Božej múdrosti a moci kým žijeme v tejto časnosti, až kým neprídeme do plného poznania tajomstva Božej existencie v nebesiach a neuvidíme Pána Boha tvárou v tvár.

2. Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Na ceste za Kristom a ku Kristu je dôležité poznávať tajomstvá evanjeia najmä preto, aby rástla naša viera, aby sme sa vo viere utvrdili.
Neraz mám osobný dojem, že si mnohéí kresťania myslia, že viera je človeku daná od narodenia a že posilnenie viery, utvrdenie sa vo viere človek nepotrebuje. Prípadne, že si človek vieru môže dať a vzbudiť kedy a ako sám chce, napr. osobným rozhodnutím. Niektorí rodičia povedia: Nebudeme o viere deťom hovoriť ani svedčiť. Keď bude náš Janko dospelý,(á) nech sa sám rozhodne ako chce!?

Často si vieru zamieňame s poznaním biblických dejov, poznaním osôb a udalostí, s poznaním informácií o apoštoloch a dejinách cirkvi. Pravá a živá viera je však dôverou v Pána Boha a v Ježiša, jhe syna, vzbudzovaná a budovaná Duchom Svätým.
Martin Luther hovorí pre všetkých nás jasne: “ Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval, tak ako i celú kresťanskú cirkev tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva”. (MK)

Utvrdenie a upevnenie viery potrebujeme už preto, že ona je ťŕňom v oku všekým nepriateľom kríža Kristovho. Preto trpí útokmi ľudí i diabla.
Ale naviac, ona je skúšaná životnými situáciami, ktorými prechádzame a najmä aj našimi vlastnými telesnými slabosťami a našou narušenou, hriešnou podstatou, ktorá sa viere protiví a dôveru v Pána Boha nahrádza všelijakými inými vierami, ktoré sú skôr poverami, až po hriešnu ľahostajnosť.
Preto je napísané, že všetky hriechy človeka proti Otcovi i Synovi človeka budú odpustené, ale nebude odpustený hriech proti Duchu Svätému, ktorý pravú vieru dáva, buduje a v nej nás posilňuje a utvrdzuje. Preto aj apoštol Pavel hovorí v závere listu Rímskym: ” Tomu však, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanielia – a priviesť k poslušnsoti vo viere, patrí všetka sláva naveky!
Preto ani my v novom období života nezabudnime na cesty do chrámu, na spoločenstvo viery a na spoločenstvo svätých.

3. Milí bratia sestry!

Tam, kde je zvestovanie a poznávanie tajomstva evanjelia a kde sa človek vo viere upevňuje a utvrdzuje, tam pricháza ako dôsledok nasledovné: oslava Trojjediného Pána Boha. Apoštol Pavel hovorí: “Jemu, jedinému múdremu Bohu, sláva skrze Ježiša Krista naveky!” Oslava Pána Boha, dobrorečenie Jeho svätému menu, vyvyšovanie Božej milosti a neustála vďaka a chvála je prirodzeným dôsledkom prijatia evanjelia a rastu vo viere.

Keď sa staručkého kňaza, otca známeho lekára a misionára Alberta Schweitzera pýtali, prečo ešte chodí na služby Božie, keď ani dobre nevidí, ani nepočuje – zašeptal tichým hlasom: “Spoločenstvo svätých”!

Viera v spoločenstvo svätých, ktoré je tu na zemi v cirkvi bojujúcej a putujúcej, ale aj v nebi v cirkvi oslávenej, je miestom a spoločenstvom, kde veriaci kresťan chce byť a zostať. Tu časne a potom naveky.
Viera v život večný nie je iba pokračovanie osobného života tam, kde prestal, ale trvalá účasť na oslave Božej moci, lásky a milosti. Účasť na trvalej oslave Baránka Božieho Ježiša, spolu s Duchom Svätým a so všetkými vykúpenými v nebesiach.

Nech teda pokračuje aj naša spoločná oslava, hoci nedokonalá, ale konaná ako súčasť tej jedinej, večnej oslavy v kráľovstve Kristovom a Božom. Amen

Nedeľa po Novom roku – Sobotište 5.1.2014- Ľubomír Batka st.