Oslovenie detí a otcov

Oslovenie detí a otcov

Mt 1, 18-24:
“Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jzefom a prv, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. (19) Jej muž, Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť.
Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa z nej počalo je z Ducha Svätého. (21) Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z hriechov.
Toto všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo Pán riekol ústami proroka: (23) Ajhľa, panna počne a porodí syna , a dajú Mu meno Emanuel; to je v preklade: Boh s nami.
(24) Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov; vzal si ju za ženu, (25) neobcoval s ňou, kým neporodila syna, a dal Mu meno Ježiš”. Amen

Milí priatelia, milé deti, sestry a bratia!

V mnohých obmenách nám bude už dnes znieť vianočné posolstvo, ktoré je základom krásnych Vianočných sviatkov. Budú to mnohé piesene z nášho Evanjelického spevníka, ale i koledy. Piesne staršie i nové. Vypočujme si aj dramatizáciu vianočného evanjelia v podaní našich žiakov a vašich detí. Tak sa učíme rozumieť, že bez narodeného Pána Krista by sme nemali čo oslavovať, k čomu sa chystať, z čoho sa radovať tak, ako sa radovať môžeme dnes, aj počas prichádzajúcich sviatkov.

Tie prvé Vianoce na ktoré myslíme a ku ktorým sa opäť v duchu vraciame, majú v sebe veľmi dramatický náboj. Veď to nebola nijaká idylka, čo sa odohrávala na ceste do Betlehama a potom v Betlehemskej maštali. I keď Pán Boh nenechal príchod svojho Syna bez oslavy na nebi i na zemi. Spev a radosť patrí ku každému narodeniu a zrodu života, tým viac života svätého.

O malú chvíľu starší žiaci uvedú krátku dramatizáciu tých prvých Vianoc. Scénku sme nazvali: Narodenie MESIÁŠA – Kráľa.
Spýtam sa teraz budúcich konfirmandov: Čo znamná v preklade toto hebrejské slovo, totiž titul Mesiáš? – Áno: POMAZANÝ !
( gr. Christos, t.j.Kristus). Ten, kto sa narodil v Betleheme pred 2013 rokmi je Duchom Svätým pomazaný: Kráľ, ale aj Kňaz a Prorok.

Chcem však pripomenť, že aj my všetci, ktorí sme pokrstení v meno Kristovo – sme pomazaní! Preto sme a máme byť kráľmi, kňazmi a prorokmi.
Obraciam sa teraz najmä na mužov, otcov detí a rodín.
Božie slovo z Matúšovho evanjelia nám kladie pred oči JOZEFA, manžela Panny Márie, ktorý má v Písme dôstojné označenie: spravodlivý muž!
Na jeho osobe a konaní, na jeho spravodlivosti, získanej v priateľstve s Pánom Bohom môžeme vidieť, čo znamená aj dnes zastávať taký vysoký “úrad”, takú hodnosť, teda funkciu a službu pomazananého, čiže kresťana, nasledovníka Ježiša Krista.
Jozef bol tesár, robotník a chcel si založiť rodinu. Preto sa zasnúbil s Máriou a už tým vytvorili vlastne základ budúceho manželského zväzku. Keď sa Jozef dozvedel od Márie, že čaká dieťa, bola už asi v štvrtom mesiaci tehotenstva a bol z toho smutný a zronený. Vysvetľoval si to ako výsledok zrady a nevery. Preto chcel Máriu prepustiť, zrušiť zásnuby, ale tajne, aby ju nevystavil posmechu. Ale neponáhľal sa.

Matúš hovorí, že premýšľal o tom”. Jozef je muž činu, ale nekoná zbrklo, ale premýšľa a uvažuje. Zodpovedne zvažuje…
A vtedy dostal vnuknutie a znamenie od Pána Boha. Napomenutie, aby Márii veril, aby ju prijal za manželku a aby sa staral aj o Dieťa, chlapca, ktorého porodí. Ešte viac, aby mu dal meno Ježiš , t. j . Hospodin je Spasiteľ. Preto urobil rýchlo svadbu a Máriu si vzal za ženu. Jozef bol muž, ktorý dbal na Božie slová, preto bol človekom spravodlivým.

Každý kresťanský otec má byť kráľom, za príkladom Kristovým. To znamená: má premýšľať, čo a ako robiť, aby to bolo dobré a spravodlivé, múdre, Bohu milé a ľuďom prospešné. Má sa ovládať a panovať nad svojimi vášňami, citmi i slabosťami. A najmä, má svoje manželstvo, svoju ženu a deti milovať a chrániť! Chrániť svoje deti pred “Herodesom” dnes, znamená: chrániť ich pred všetkým možným zlom a zlobou sveta. Jozef sa stal takýmto “kráľom” vo svojej rodine a bol Nebeským Kráľom požehnaný!!
Jozef bol aj kňazom Pána Ježiša Krista. Modlil sa za svoju rodinu, ďakoval za svoju manželku, za Syna, ktorého prijal za svojho. Svoje sily a schopnosti postavil do služby Bohu!
Bol aj prorokom, totiž prvým učiteľom Ježiškovým. Učil Ježiša neskôr nielen pracovať, aby bol zručným tesárom, ale učil a viedol ho aj duchovne. Privádzal Ho do synagogy a priviedol Ho i do chrámu v Jeruzaleme v dvanástom roku života na predpísanú skúšku. Takto majú robiť otcovia, ktorí sú spravodliví a žijú podľa Božej vôle.

Milí bratia a sestry! Milí otcovia!
Toto je to, čo nám dnes, myslím si, veľmi chýba! Musí to tak byť? Otcovia a manželia: Nebojte sa byť mužmi! Nebojte sa premýšlať nad Božím slovom! Nebojte sa brániť deti, manželky, svoje rodiny pred každým zlom a tak aj pred zlom mravným! Prijímajte deti ako dar od Pána Boha, nevzdávajte sa ich a neopúšťajte ich! Verne sa o svoje manželky a svoje rodiny starajte!

Narodením Pána Ježiša veľká radosť začala, aj keď bola spojená so starosťami a úlohami Jozefa i Márie. Tak to má byť aj dnes, aby naša spoločná radosť bola veľká. Kiež je dar Vianoc, Božie Dieťa, Pán Ježiš Kristus s nami. Kiež nás zbavuje strachu z úloh ktoré máme plniť a dáva nám radosť z toho, čo v našich rodinách a manželstvách máme konať ako kráľovské kňazstvo. Práve tak bude v nich viac lásky, pokoja, svornosti a šťastia! Požehnané Vianoce všetkým! Amen

Sobotište 23.12.2013 – Ľubomír Batka st.

Komentovať