Stĺpy v chráme, alebo ruiny?
Zj 3, 7 – 13:
“ Anjelovi filadelfického zboru napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdový, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí; znám tvoje skutky.
Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci
máš malú moc, predsa zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. (9) Ajhľa, dám ti zo satanovej synagogy tých, čo hovoria o sebe že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a poznali, že som si ťa zamiloval. (10) Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme. (11) Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!
(12) Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, i moje nové meno.
Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Amen
Milí bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Aký bol pre vás tohtoročný “mikuláš”? Dúfam, že vás obdaroval a príjemne prekvapil všetkých. Svätý Mikuláš je však historická osobnosť. Narodil sa okolo r. 270 v Patare a zomrel v polovici 4.st. Bol biskupom a neskôr arcibiskupom v Myre, v dnešnom Turecku. Bol známy svojou štedrosťou. Bol aj pravoverným kresťanom. Na jeho pamiatku sa stále udržiava zvyk konať dobré skutky v skrytosti a neokázalým spôsobom.
Prvú adventnú nedeľu som netradične prežíval v islamskej krajine, v meste Side. Leží v oblasti nie príliš vzdialanej od spomínanej Myry a od starovekej Filadelfie, kam bol adresovaný jeden zo siedmych listov Pána cirkvi, napísaných prostredníctvom apoštola Jána. V dedine, ktorá leží na mieste starej Filadelfie a volá sa Ala – Sheker je aj dnes kresťanský zbor.
Keď som sa prechádzal po starovekom meste Side, myslel som v duchu na našu cirkev i na náš cirkevný zbor. Side bolo totiž kedysi veľké a kvitnúce mesto, ale dnes leží v zrúcaninách. Na širokom chodníku, vedúcom do starého centra mesta, ako aj všade po širokom okolí, leží množstvo polámaných mramorových stĺpov z chrámov z rôznych období. Ich ozdobné korintské a iné hlavice sa doslova váľajú všade pod nohami, akoby žiadne múzeum nemalo o ne záujem. Také množstvo pamiatok, ako v Malej Ázii nie je možné vidieť nikde inde na svete. Z veľkých chrámov pohanských, gréckych, rímskych, ale aj kresťanských z byzanstského obdobia, z veľkého amfiteátru a iných stavieb zostalo však len množstvo ruín.
Chodiac po týchto miestach myslel som na to, že kresťanská cirkev, ba aj každý kresťan je v Písme nazvaný chrámom Božím. Cirkev má zasľúbenie od Pána, že ju ani brány záhrobia nepremôžu. A predsa sa môže stať, že sa z kresťana, i z cirkevného zboru, alebo aj z časti cirkvi stane niečo, čo pripomína rumovisko. Pulzujúci život sa môže ľahko zmeniť na mŕtve miesto, kde už len mŕtve kamene oznamujú, že tu bola a existovala cirkev a pulzoval život cirkvi a zboru. Jedno i druhé sa môže pominúť a niesť na sebe pečať skazy a súdu Božieho.
Kedy ako sa to deje a stáva?
Pán Ježiš Kristus je Ten, ktorý je Svätý a Opravdový. Jeho slovo je pravdivé a nemenné. On hovorí a oznamuje, že “má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí”. Tieto slová hovoria o tom, že Jeho slovo a rozhodnutie je dokonalé a nemenné.
On je ten, ktorý nám otvoril dvere neba. Pretrhol nebesá, opustil slávu, ktorú mal u svojho Otca a stal sa nám vo všetkom podobný, okrem hriechu. Prišiel, aby nám ponúkol veľkolepú výmenu: svoju svätosť, za naše hriechy. Ponúka svoj život za našu smrť. Túto výmenu začal konať v dare Krstu svätého a koná tak vždy, ak o to prosíme a o to vôbec stojíme. Jeho slovo a zasľúbenie je slovo pravdivé a nemenné. Urobil tak ako pravý Boh a pravý Syn Boží a koná tak stále. Tak, ako si Boh Otec vyvolil Dávida za svojho syna a kráľa svojho ľudu, tak si Syn Boží vybral nás za svoj ľud.
Súčasne však Pán hovorí kresťanom: “Znám tvoje skutky”!
Tak, ako ľud SZ, ktorý hrdo hovoril o sebe že je národ vyvolený a tak sa cítili bezpečne, veď “máme otca Abraháma”, ale mnohí boli Židia len podľa mena, tak aj dnes mnohí kresťania sú často kresťanmi len podľa mena. Zneužívajú lásku Božiu a Kristovu. Hovoria o sebe, že sú veriaci, ale podobne ako Židia, ktorí slovo Božie opustili a obchádzali Boží zákon, nie sú tými a takými, akými by mali byť. Ježiš hovorí na ich adresu jasne: klamú. Klamú seba i iných.
Pokiaľ išlo o malý hlúčok kresťanov vo Filadelfii, Pán Ježiš im vydáva svedectvo o tom, že zachovali Jeho slovo. Preto ich aj On zachoval.
Ak sa pozrieme na dobu, v ktorej apoštol Ján písal tieto slová Pánove, vieme, že to bolo obdobie prenasledovania cirkvi. Malý zbor a kresťania v ňom potrebovali veľa trpezlivosti a odvahy viery, aby obstáli v skúškach. Bolo veľkým pokušením odpadnúť a ísť s prúdom. Prispôsobiť sa tým myšlienkovým a duchovným silám, ktoré vtedy vládli, alebo boli na výslní. Viacerí ale nezabudli na vernosť Ježišovi ako Pánovi. Verne čakali na Jeho druhý príchod. Na Jeho druhý advent v sláve. Práve to bol ich pevný základ viery, na ktorom stáli a preto ich nič nesklátilo.
Filadelfickí kresťania žili vo vedomí, že skúšky a pokušenie prichádzajú, ba musia prísť, ale oni sa nimi nedali sklátiť, ani pomýliť. Boli to tlaky zo strany pohanstva i zo strany Židov, ktorí kolaborovali s mocnými, aby si zachovali svoj biznis a prosperitu.
Kresťania aj dnes žijú v tomto svete ako príchodzí, ako cudzinci. Mnohí na nás pozerajú “cez prsty” a chcú z nás urobiť občanov druhej kategórie. Naviac, vplyv sveta, moc peňazí, dnešná kultúra smrti a novodobý pohanský štýl života je mocným lákadlom. Je zvodom a pokušením najmä pre neskúsených a ľahkovážnych. Niet teda divu, ak súčasné kresťanské cirkvi a zbory s malou mocou, s malým finančným zázemím, s malým vplyvom na kultúrne, na verejné a sociálne dianie sa otriasajú, ba i rozpadávajú. Početne malá cirkev, akou je aj naša, cíti silne úbytok členstva.
Príčiny sú známe: je to najmä duchovná zrada, ktorá sa rodí z ľahostajnosti vo viere. Je to bezduché napodobňovanie cudzích vzorov a príkladov v konaní, najmä konzumného spôsobu života, ale aj vo vzťahoch mladých ľudí, pri vytváraní manželstiev a pri budovaní rodiny. Je to aj dôsledok novodobého vysťahovalectva, keď sa najmä dediny vyľudnujú a niekdajšie živé cirkvné zbory sa stali opustenými a vyľudnenými miestami.
Až potiaľto, ba i ďalej by sme mohli zájsť pri výpočte toho, čo mení cirkevné zbory na rumoviská a v lepšom prípade na skanzeny kultúry.
Veľa sa hovorí dnes v našej cirkvi o novej misii a hľadá sa tzv. nová stratégia rozvoja života zborov a duchovného prebudenia jednotlivcov.
Je pritom celkom isté a zjavné, že aj malé spoločenstvo cirkvi, áno, aj chudobná cirkev s malou mocou môže žiť a byť cirkvou živou. Vtedy, ak sa v pokání vracia k pravej viere a dôvere v Pána Ježiša Krista!
Tak, ako malý a slabý zbor vo Filadelfii počul sľub Krista Pána a uveril mu, tak môžeme a máme urobiť aj my!
Aj v tomto ohľade, totiž vo vernom hľadaní stratených, v neustálom oslovovaní Božím slovom ľudí ľahostajných a cirkvi odcudzených, ten zázrak a div obrátenia, otvorenie sŕdc a duší ľudí pre Božie posolstvo je v rukch Toho, “ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí a zatvára tak, že nikto neotvorí”!
Preto len Kristus sám a len Jeho slovo otvorí dvere a srdcia dnes tvrdé, zamknuté na sedem zámkov. V tom je nenahraditeľnosť kázaného slova. Isteže, ani vo Filadelfii to neznamenalo, že všetci Židia a pohania sa obrátili a stali sa kresťanmi. Ale stalo sa aj to, že aj z tých najtvrdších odporcov, totiž z tých zo “synagogy satanovej” sa predsa niektorí obrátili ku Kristovi, pred ktorým pokľakli ako pred Pánom života a Pánom vekov. To je Pánov odkaz cirkevným zborom.
Dnes počujme aj ďalší sľub, ktorý naplní Pán Ježiš pri svojom druhom príchode k súdu. “Toho, kto zvíťazí”, On sám “urobí stĺpom v chráme svojho Boha”. Totiž v cirkvi, ktorá má sľub, že ju nikto a nič nezničí. Z cirkvi bojujúcej sa stane cirkev víťazná a triumfujúca.
Z tohoto večného spoločenstva s Pánom Bohom nevypadne nik, kto v Krista verí. Nikto sa neztratí a nezmení na ruinu, ale ostane v nebeskom spoločenstve Otca, Syna a Ducha Svätého.
Takým ostali v pamäti Božej i v pamäti kresťanov apoštolovia, sĺpy cirkvi, ale aj spomínaný biskup Mikuláš, ktorého grécke meno preložené do slovenčiny znamená: víťaz ľudu, čiže muž, ktorý víťazí.
Z našej strany sa žiada jedno: “Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec”. Držme sa viery v Ježiša a dobrého vierovyznania, aby sme ako zbor i ako jednotlivci neboli ruinami, ale “stĺpami, tesanými v chrámovom slohu” (Ž ), ktoré nebudú zničené, ale budú ozdobou cirkvi dnes a jej súčasťou aj v nebesiach. Vierou a vernosťou sa staneme súčasťou pevného chrámu cirkvi Kristovej dnes, zajtra, i pri druhom príchode Pánovom. Stálosťou vo viere si zachováme meno, ktoré nám dal On sám a ku ktorému sa prizná na poslednom súde i vo večnosti. Amen
2.nedeľa adventná – 8.12.2013 -Sobotište, Rovensko – Ľ.Batka st.
Slovak