Spomínajte na svojich vodcov a napodobňujte ich vieru
Žd 13, 7-9 a:
“Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol ich obcovania, a napodobňujte ich vieru. (8) Ježiš Kristus ten istý včera, dnes i naveky. (9) Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám. Lebo je dobre, keď sa srdce posilňuje milosťou”. Amen
Bratia a sestry v Kristu !
Apoštolská výzva: “Spomínajte na vojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie” nás vedie priamo k spomienke na reformátora Martina Luthera a na jeho celoživotné dielo, ktorému zasvätil svoj život. Za začiatok ním započatej reformácie sa považuje 31.október 1517, keď zverejnil vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí proti odpustkom a neporiadkom v cirkvi. Duchovnou prípravou mu bolo najmä hlbšie spoznanie Písma svätého, ku ktorému sa dostal ako augustínsky mních v Erfurte. Preto možno povedať, že reformácia v cirkvi, ktorá má svoje opodstatnenie, začínala a vždy má začínať i pokračovať práve na základe Božieho slova obsiahnutého v Písmach SZ a NZ. Súčasne platí aj opak: každá deformácia cirkvi a osobného života kresťana začína odklonom od Božieho slova, zákona a evanjelia.
V stredoveku sa veľmi často stávalo, že sa považovali a stotožňovali mnohé ľudské názory i konkrétne zákony cirkevncýh predstaviteľov za zákony Božie. To bol dôvod, že reformácia bola potrebná “aj v hlave, aj v údoch”, teda na každej úrovni v cirkvi. Zneužívanie moci pápežsta a biskupov a náchylnosť ľudu k poverčivosti a poverám, popri, alebo neraz priamo proti biblickej zbožnosti, viedli k duchovnému úpadku a neporiadkom v cirkvi. Na to napokon v cirkvi upozorňovali mnohí, ktorým záležalo na čistote viery a mravov. Patrili k nim mnohí známi muži označovaní ako predreformátori. Medzi najznámejších a nám najbližších patril napr. majster Ján Hus. Luther v známej dišpute s Dr. Jánom Eckom, keď bol obvinený, že zastáva názory, pre ktoré bol na kostnickom sneme Hus odsúdený a upálený, po hlbšom oboznámení sa s dekrétmi snemu vyhlásil: “Aj my sme husiti a ani sme o tom nevedeli”. Preto aj my v našom cirkevnom zbore si pripomíname napr. nielen brančských martýrov, a odkaz Konštatntína a Metoda, ale aj majstra Jána Husa, ktorý na ich odkaz v mnohom nadviazal. Luther si spočiatk ctil autoritu pápeža a neveril, že by ho exkomunikoval. Neskôr, keď spoznal kúriu a jej praktiky bližšie, priviedlo ho to aj k tvrdým výrokom na adresu pápeža. V tejto otázke mu však išlo predovšetkým o to, aby sa autorita pápeža neodvodzovala v cirkvi z božského práva, ale čiste z práva ľudského. Aj v tomto vychádzal z Písma svätého a z praxe prvotnej kresťanskej cirkvi.
Milí bratia a sestry!
Keď máme spomínať a nezabúdať na našich duchovných vodcov a otcov, má to svoj dobrý dôvod v tom, že verne a čistotne zvestovali Božie slovo. Ich učenie a najmä Lutherom objavený dôraz na Božie zasľúbenia v evanjeliu, to je to, čo učil, hlásal, obhajoval a čomu osobne veril nadovšetko. Keď sa ho na smrteľnej posteli priatelia pýtali, či chce niečo zmeniť, alebo odvolať z učenia, ktoré hlásal, nenašiel nič, čo by odvolať chcel. Takto predstúpil pred súd Boží a Kristov. Apoštolské slovo hovorí: ”Pozorujte, aký bol ich koniec a nasledujte ich vieru”.
To je to, čo si aj my máme všímať a skúmať. A to nielen dnes, v dnešný pamätný deň, ale neprestajne. Luther nám dáva príklad vernosti a stálosti vo viere v evanjelium. Tým sa stávame v pravde evanjelikmi. Nikdy si neželal, aby sa jeho nasledovníci a stúpenci volali : “luteráni”. Toto meno nám dali naši neprajníci.Samozrejme, dnes nás to nijako nevyrušuje a aj sami sa nazývame luteráni. Lutherán – to znie hrdo- mohli by sme parafrázoavť známy výrok: “človek, to znie hrdo”. Ako verš básnika hovorí: “Každý evanjelik dneska sa raduje, hymnu Hrad prepevný smelo prespevuje…! Ak je našou úlohu a povinnosťou spoznávať a nasledovať vieru duchovných vodcov, uvedomujeme si, že je to zdôraznené aj v iných slovách apoštola: “Bez viery sa nikto nemôže ľúbiť Bohu”.
To druhé, čo si máme v cirkvi všímať a na čo nemožno zabúdať, je ďalšie rozvinutie Lutheorvho učenia a evanjelickej cirkvi všeobecne. Súhrnne je podané v Symbolických knihách našej ECAV. Z nich najmä Malý katechizmus Dr.Martina Luthera by mal vedieť a poznať čo najlepšie každý evanjelický kresťan. Luther sám si cenil z množsta kníh, spisov a článkov, ktoré napísal najmä dve. “O neslobonej vôli”, ktorá bola polemikou proti učeniu humanistu Erazma Roterdamského a potom práve Malý katechizmus! (ďalej MK) Sám sa k nemu vracal a jeho články si opakoval takmer denne aj ako doktor teológie.
Milí bratia a sestry!
Ak teda máme nasledovať vieru otca reformácie a duchovného učiteľa evanjelickej cirkvi Martina Luthera, je to práve aj tento osobný príklad. Je nenáročný, ale pritom kľúčový pre rozvíjanie našej evanjelickej identity, našej vernosti čistnému evanjeliu Ježiša Krista. Naša cirkev vytýčila v súvise s 500.výročím reformácie desaťročnú prípravu k jubileu. Vlastne už nám zostávajú len
4 roky k príprave. Nedá sa povedať, že by cirkevné zbory nejako zvlášť dôsledne venovali pozornosť vyznačeným témam. Mnohí evanjelici ich ani nevnímajú. Cirkevnú tlač neodoberajú, žiadne knihy, ani články nečítajú, do kostola nechodia a pohŕdajú aj sviatosťami.
Nemali by sme chápať ten okrúhly dátum nejako magicky a osudovo. Obnova v cirkvi má pokračovať stále. Ale som hlboko presvedčený, že práve Lutherov odkaz na jeho vzácnu knižočku pre ľud i odborníkov, t.j. farárov, nám môže pomôcť k obživeniu a zvrúcneniu viery, k zachovaniu vernosti v Božom slove. V našom CZ sme pripravili, a prebyterstvo i konvent schválil takúto koncepciu výučby i obnovy v zbore, pokiaľ ide o výchovu a výučbu detí. Tie princípy sú nasledovné: spolu s deťmi si majú pravdy MK opakovať aj rodičia. Len veľmi ťažko sa deti učia a prijímajú to, čo rodičia odmietajú, alebo nepoznajú. Ak sa sa v bežnom živote riadia rozličnými ľudskými názormi, často bludnými a nekresťanskými, icj deti ich nasledujú a akýkoľvek tlak znovku, t.j. aj zo strany kňazov aučiteľov nemá želteľný efekt. Preto je dôležitá spoločná návšteva Služieb Božích, čiže účasť na verejnom vyučovaní celého zboru. Ale aj spoločná účasť na špeciálnom vyučovaní, teda konfirmačnej , prípadne aj náboženskej výchove detí a spoločné modlitby.
Ak sa z Malého katechizmu stane len školská učebnica, stihne ju údel všetkých školských učebníc. Totiž, že si dospelí a dospievajúci kresťania si budú myslieť, že oni už z tejto knižočky vyrástli a môžu ju pokojne odhodiť, zabudnúť a obísť.
Ak máme teda nasledovať vieru i osobný príklad Dr. Martina Luthera, venujme sa poctivémuu učeniu, čítaniu a opakovaniu vysvetlení MK. Jeho päť častí sú to tie najdôležitejšie časti Písma svätého a je pre nás vpravde “malou Bibiou”! Nedávno bol v Katolíckych novinách publikovaný článok o katechizmoch cirkvi. Bol som prekvapený vetou, ktorú napísal rím.katolícky autor. že “prvým katechizmom katolíckej cirkvi bol práve Malý katechizmus Martina Luthera, na ktorý sa neskôr v cirkvi zabudlo”. To zabudnutie malo svoje príčiny v následných napätiach v cirkvi, ale my evanjelici by sme naň zabudnúť nemali. MK nás vedie verne, priamo a bezpečne priamo k našej hlave, k Ježišovi krisotovi, ktorý je “ Ten istý včera, dnes i naveky”!
O tom by sme nemali ani v najmenšom pochybovať. MK je súčasne najlepšou obranou proti rozličným, ako apoštol píše doslova: “rozmanitým a cudzím náukám”. Naša cirkev často trpí tým, že sa svojou ľahostajnosťou k Vierovyznaniam cirkvi všeobecným i naším vlastným stáva dezorientovaná a tak sa neraz stáva ľahkým sústom pre rozličných “misionárov” siekt a falošných (heretických) učení. Nie je našou úlohou s nimi nejako bojovať, či zápasiť! Oveľa efektívnejšou cestou a biblicky správnejšou je, zachovať vernosť nášmu učeniu, svojej konfesii a dávno objaveným pravdám, ako ich aj tlmočí aj spomínaný a stále moderný Malý katechizmus z pera nášho reformátora.
Ak na jeho obsah zabudneme, skláti nás každý jehovista a každý iný “ista”, alebo dokonca nositeľ úplne cudzích náuk, dnes najmä z okruhu východných náboženstiev. V konečnom dôsledku môže ľahko získať našu mládež aj agresívny islam, alebo nejaký tibetský mních.
Milí bratia a sestry! Keď apoštolské slovo hovorí a tlmočí vôľu Pánovu: “Spomínajte na svojich vodcov” , uvádza to v množnom čísle. Aj dnes, pri spomienke na začiatok Lutherovej reformácie si máme uvedomiť, že máme nasledovať v učení nielen Luthera, ale aj mnoho iných hlásateľov slova Božieho. Luther mal okolo seba mnoho skvelých spolupracovníkov. Najznámejší je Filip Melanchton, ale mohli sme veľmi dlho pripomínať možstvo iných významných mien kňazov, profesorov, ale aj kniežat a iných významných ľudí. Patrí k nim aj celý oblak neznámych svedkov, ktorí refermáciu prijali a žili z Božieho slova a sviatostí v osobnom, rodinnom, cirkevnom i spoločenskom živote. V neskorších obdobiach k nim možno priradiť aj mnoho evanjelických martýrov a svedkov, ktorí zostali verní až po “ česť, hrdlo i majetok”.
Aj dnes je evanjelická cirkev pomerne chudobná, spoločensky temer bezvýznamná, pripravená o vplyv, napriek tomu, že požívame vonkajší pokoj a slobodu vyjadrovania, prejavu a iné slobody. Súčane vidíme i cítime, ako rastie skrytý tlak na cirkvi a jej predstaviteľov, ako sa vnáša rozkol a masmédiami podporujú rozličné kauzy, poškodzujúce vieru a dobré meno cirkvi všeobecne i našej cirkvi. Nechceme však nariekať, lebo poznáme východisko a cestu. Máme napokon aj mnohé skúsenosti z minulosti. Ale najmä, je tu to slovo, ktoré je pravdivé! Aj dnes nám teda zneje:“Je dobre, ak sa srdce posilňuje milosťou”! To je dokonca to najlepšie. Ak žijeme a chceme žiť s darovanej Božej milosti, z Božieho pôsobenia v živej viere, bez strachu, ustarostenosti, bez otročenia svetu, vášňam, hriechu a všetkým zlým silám.
Svet pôjde isteže tiež svojou cestou, ktorej verí, kde peniaze, majetky, politická moc spojená s mocou ekonomickou je rozhodujúca. Je však nespočítateľne krát dokázané, že život iba z hmotných darov nevedie k spokojnosti, ani k blaženosti a ku skutočnému šťastiu. Súčasný život mnohých osôb, rodín a stav spoločnsti to jasne dokazujú.
My dnes chceme poďakovať Pánu Bohu za tých, ktorých On poslal, ktorých naplnil milosťou a darmi Ducha Svätého, aby slúžili a viedli Jeho ľudu v konkrétnom čase. Spomíname na svojich duchovných vodcov, učiteľov, ale aj na veľké zástupy našich predkov, otcov a matiek, ktorí v rodinách nasleodvali ich vieru a slúžili svojim najbližším osobným príkladom vernosti, stálosti a láskavej služby. Na nich budeme zvlásť spomínať a myslieť zajtra pri Pamiatke zosnulých. Aj oni žili z Božej milosti, ktorú videli v dare Syna Ježiša Krista, Biskupa našich duší, ktorý nás skrze dôveru v Neho bezpečne vedie k spáse a životu večnému. Jemu predovšetkým patrí česť, sláva a dobrorečenie v cirkvi dnes, zajtra i naveky ! Amen
Pamiatka reformácie- 31.X.2013 – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st
Slovak