Pamiatka posvätenia kostola v Rovensku

Pamiatka posvätenia kostola v Rovensku

Zjav 21, 3 – 5:
“A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, (4) zotrie im každú slzu z očú a smrti už viac nebude ani smútku ani plaču ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli. (5) A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, nové činím všetko. A povedal ešte: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé”. Amen

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Keď zalistujeme v knihe “Divy sveta”, ktorá vyšla v r. 2000 aj v slovenčine, zistíme, že viac ako tretina z najpozoruhodnejších stavieb sveta sú kresťanské chrámy. Ďalšiu významnú skupinu tvoria sakrálne stavby iných náboženstiev. V rozličných prameňoch zistíme, že zo 73 najvyšších stavieb, postavených do konca 20. storočia, 49 tvoria kresťanské chrámy.

Náš kostolík v Rovensku iste nepatrí medzi takého stavebné unikáty. Skôr by sme o ňom mohli povedať to, čo vyslovilo dieťa v poviedke o najkrajších očiach. Rozpráva o tom, ako sa deti dohadovali, ktoré oči sú najkrajšie. Ktosi tvrdil že modré, iný že čierne, ďalší, že zelené a opäť iný, že hnedé. Jeden chlapec povedal: najkrajšie oči má moja mama! Akú farbu majú? – spýtali sa ho. To neviem, ale viem, že sú plné lásky. Sú to najkrašie oči aké poznám.

Podobne dnes mnohí chceme povedať a vyznať, že tento náš malý, nenápadný kostolík je ten najkrajší medzi mnohými. Vyrástol z lásky generácie otcov a matiek, z ktorých sa dnešného 44. výročia jeho posvätenia dožívajú už len niekoľkí pamätníci.
Aj preto je vhodné pripomenúť si v krátkosti okolnosti, za ktorých vznikol a niekoľko zaujímavostí z udalostí jeho budovania.
Vtedajší námestný zborový dozorca a súčasne aj pedantný kronikár tejto stavby (br. P.Š.) zaznačil nasledovné: “Keď sme dňa 29 .mája 1969 dostali povolenie na stavbu modlitebnice, začali sme 4.júna kopať základy…Za dve hodiny boli základy vykopané v rozmeroch 12 x 6,5 m. 15. júna prišiel k nám, do našej malej fílie senior Myjavského seniorátu dôst. brat Rudolf Koštiaľ. Služby Božie boli pod košatými lipami pri veži a na nich bol posvätený základný kameň kostola, ktorý pripravil br.Ján Kutálek z Podbranča. – 37 rokov čakali plány na uskutočnenie tohoto sna, stavbu modlitebnice, keď sa vybúrali dvere na veži a postavila sa staba podľa plánov Ing.I.Hyžu.“ Zachoval sa nám aj dôležitý odkaz z listiny pri posviaceke základného kameňa veže: ”Základ veže tejto sú piloty a beton, základ spasenia našeho je viera v Trojjediného Boha! S vierou stojme, s vierou padáme, vo viere spásu duše našej čakáme”. – Za niekoľko hodín sa nazbieralo v dome br. neb. kurátora Jozefa Daniša 73.000.-Kčs na stavbu. Krásny to príklad obetavosti a horlivosti najmä domácich viery! CZ mal vtedy 2 830 duší, z toho fília Rovensko 259 duší.
Napokon doložme ďalší dôležitý moment z tejto stavby. Už 21.septembra 1969 bol kostolík dobudovaný a posvätený dôst.bratom Rodolfom Koštialom, ktorý sa medzi tým stal biskupom ZD. Celá stavba teda trvala iba neuveriteľné 3 mesiace, presnejšie 54 pracovných dní. Pritom v tom istom čase prebiehali aj žatevné práce na JRD! Veľmi rýchlo sa dokončilo aj vnútorné zariadenie, lustre a chrámové lavice. Celkový náklad činil 120 195 Kčs. Nemožno však zabudnúť ani na množstvo dobrovoľníckej práce, vykonanej z lásky k Pánu Bohu a k cirkvi, tiež práce organizačnej celého Staveného výboru na čele s br. nám.dozorcom a br. farárom Ondrejom Rybárom. V tomto roku uplynie 15 rokov od jeho smrti a súčasne aj nedožitá storočnica jeho narodenia.

Pri každom kresťanskom kostole však ide najmä o to, aby to bol stánok Boží s ľuďmi. Aby bol živým miestom stretania sa človeka so živým Božím slovom a nie iba historický pomník staviteľov, alebo skanzen ľudovej, či umelcko-remeslelnej práce.
Preto aj dnes nás na to podstatné, čo máme hľadať v našom živote upozorňuje slovo Písma svätého. Lebo “nie samým chlebom bude žiť človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích”.

Toto miesto, posvätené a oddelené pre kresťanskú bohoslužbu nám i našim potomkom pripomína, že Pán Bol bol a je s nami z pokolenia na pokolenie. Jeho trvalým a nemenným zámerom je, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. On je Ten, ktorý človeka stvoril, ale človeka hriešnika aj po páde hľadá a chce priviesť do svojho spoločenstva, skrze svojho Syna a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Konečným Božím cieľom a zámerom je, aby sme boli privedení do Jeho nebeského stánku v novom Jeruzaleme, pripravenom v nebesiach. Toto večné spoločenstvo je tým pravým a dokonalým stánkom. Realizuje sa však aj dnes cez stánky Božie pozemské a cez tú službu, ktorá sa v nich koná.
V čom je jej podstata? V čom spočíva kresťanská bohoslužba ako ju vidíme a vnímame v našej evanjelickej cirkvi?
Čo ponúka tento stánok Boží s ľuďmi?
Predovšetkým to, že:
1. tu Boh s nami prebýva,
2. že nás za svoj ľud pozýva
3. a životom večným obdarováva

1.Milí bratia a sestry!

Božie prebývanie s nami sa uskutočňuje spôsobom, ktorý je z Písma svätého známy už v dávnych časoch. Možno si pripomenúť, ako bol Pán Boh s Mojžišom, ktorého oslovil na púšti z horiaceho kra. “Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto na ktorom stojíš, je posvätná pôda”.( 2 M 3, 5) Isteže nie samotný horiaci ker je divom, ani nie púštny piesok, na ktorom Mojžiš zastal, ale samotný hlas Boží, ktorý mu zaznel bol najväčším požehnaním. Boh vždy hovoril k človeku. Boh hovoril k mnohým ľuďom a mnohí Jeho slovo počuli vo svojom svedomí, v mysli a v srdci. Boh je ten, ktorý prehovoril k prorokom, ktorý zavolal v spánku na Samuela, alebo na Abraháma: “Výjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca…a urobím ťa veľkým národom…požehnám ťa, tak staneš sa požehnaním”. ( 1 M 12, 1-2) Pán Boh niekedy prehovoril k ľuďom cez svojich poslov, ktorých Biblia nazýva anjelmi, t.j vyslancami. Ako svedčí apoštol: “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi…( Žid 1, 1-2) Preto oslovenie človeka a príchod Boží k svetu sa najdokonalejšie udial v príchode Ježiša Krista. Jeho slovo je evanjelium Božie a v Ňom môžeme aj my počuť Boží hlas a tak poznať, že On je naozaj Imanuel, Boh s nami. Pán Ježiš často prichádzal do synagog, alebo do jeruzalemského chrámu a práve tam rád oslovoval ľudí. Pritom nevynechal ani žiadnu inú možnosť a príležitosť k tomu, aby ľudia spoznali, že On prináša Božie posolstvo na svet. Ponúkol ľuďom mnoho možností spoznať, že Boh je s Ním a v Ňom.

Je iste zaujímavá myšlienka sv. A.Augustína, že učeníci videli a poznali zblízka Božieho Syna a boli vyzvaní k tomu, aby uverili v Jeho cirkev, ktorú skrze Ducha Svätého vytvorí v tomto svete. Videli Krista, ale nevideli Jeho cirkev. My dnes, naopak, vidíme cirkev, a máme veriť, že v nej a v jej službe hovorí k nám Ježiš a tak aj sám Otec. Mnohí z nás zakúsili jednoznačne oslovenie a spoločenstvo Božie a spoznali, že tu, v službe Slova je Boh s nami a prebýva s nami. V tom jednoduchom slove kázne, v slove neviditeľnom, alej aj v Slove viditeľnom, v dare sviatostí, ktoré Ježiš ustanovil a nariadil konať, prichádza k nám a je s nami. Sviatosti, Krst svätý a Večera Pánova sú čistým evanjeliom, lebo sú konaním nie ľudským, ale Božím. Sú mocou Božou na spasenie. (R 1,16)

Preto je stánok Boží, kde znie evanjelium, miestom jedinečným a vzácnym. Rozumieme slovám nábožného Žalmistu, ktorý vyznáva: “Bo lepší je jedeň deň v Tvojich sieňach, ako inde tisíc” . – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti”.

Aj nám dnes zneje hlas od trónu Najvyššieho: “Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi, prebývať bude s nimi.“ Tento pohľad do večnosti má svoj dosah aj do našej prítomnosti. Boh je tu s nami a chce nám slúžiť. Preto hovoríme o dianí v chráme ako o chrámových službách Božích, či bohoslužbách, teda službe Pána Boha nám. Ak niekde dá človek do popredia svoju službu Bohu v podobe svojej obete, obetavosti, alebo modlitby, spoločenstvo s Pánom Bohom je ohrozené, alebo znemožnené. Ľudská pýcha, a to aj duchovná pýcha, vždy “ peklom dýcha”.

2.Bratia a sestry v Pánovi!

Počuť Boží hlas a Božie slovo, znamená pre nás vzácne a dôležité poznanie. Poznanie, že sme Bohom milovaní. Sme milované Božie deti. Sme tí, ktorých Pán Boh hľadá, ako žena stratený groš, ako dobrý Pastier zatúlanú ovečku. Božie slovo síce hovorí o našej stratenosti pre nebo pre skutočnosť hriechu, ale súčasne hovorí aj o Božej iniciatíve pri hľadaní hriešnika, ktorý hriech odstraňuje, človeka hriešnika ospravedlňuje a prijíma na milosť. Mnohí z nás tu pocítili, že Pán Boh koná tak, ako hovorí. Že zotiera slzy plačúcim a dáva nám do srdca radosť, pokoj a odvahu kráčať s Ježišom v tomto svete a živote. Je iste aj dnes mnoho dôvodov k smútku a možno aj k plaču. Mnoho bolestí má aj zbožný človek. Platí, že “cez mnohé úženia musíme vchádzať do kráľovstva Božieho”. Ale spoločenstvo s Pánom Bohom znamená aj dar novej sily, odvahy viery, duchovnej radosti, ktorá premáha strach i smútok. Chrám Boží je miestom skutočnej útechy, kde Božia moc a láska premáha všetko. Aj najväčší nepriatelia: hriech, smrť a peklo, sú skrze Krista Pána porazení a my smieme žiť v istote Jeho víťaztva a v nádeji, že Jeho sľuby sú verné a pravé. Také je Jeho zasľúbenie pre každého veriaceho v Neho: Ja žijem, aj vy budete žiť!

Bratia a sestry!
K takejto dôvere nám pomáha Božie slovo, Božia služba, skrze evanjelium a zasľúbenia Kristove. Stánok Boží s ľuďmi je miestom, kde sa môžeme vždy povzbudiť v tom, že Boh Otec skrze svojho Syna, ktorému dal všetko do rúk, činí nové všetko.
Novota života zbožných kresťanov niekedy neveriacich akoby dráždila k rozličným útokom, slovným, ale aj silovým. Je to na zamyslenie, a predsa nie prekvapujúce pre toho, kto pozná Ježišove predpovede adresované Jeho nasledovníkom. “Ako prenasledovali mňa, budú aj vás, ako striehli na moje slovo, tak budú aj na vaše…” a mnoho iných výrokov v tomto duchu vyslovil Ježiš.
V dnešnom svete sú kresťania najviac ohrozenou a prenasedonou komunitou. Napr. v konfliktoch v arabskom svete, naposledy v Egypte, hynuli koptskí kresťania. V Sýrii, kde sú poslední aramejsky hovoriaci kresťania, sa tak deje celkom bežne. Zakúsili to aj naši horolezci v Pakistane. Málokedy je niekto z týchto zločincov obvinený a súdený za zločiny proti ľudskosti, hoci oveľa menšie prejavy napr. rasizmu, antisemitizmu, nacionalizmu, inakosti a podobne sú v médiach okamžite a razantne kritizované. Kresťanov sa zastane iba málokto…

Pravda, našou záštitou je sám Pán a Jeho slovo. Ten, ktorý hovorí: “Ja všetko činím nové”. Ten, ktorý zasľubuje: “Poďte, požehnaní mojho Otca, zaľúbilo sa Otcovi dať vám kráľovstvo”. Tieto slová Pánove sú verné a pravdivé.

Pamiatka posvätenia chrámu Božieho je sviatkom cirkevného zboru a tejto dcérocirkvi. Z Božej milosti tu bol postavený aj tento útulný Boží stánok. Kiež je a zostáva stánkom Božím s ľuďmi!
Kiež prináša požehnanie skrze Slovo Božie a sviatosti. Nech i naďalej prináša kajúcim milosť, radosť a pokoj. Nech v ňom i naďalej Pán Boh svojím slovom zotiera slzy z očú všetkým plačúcim. Nech smútiacich posilňuje, a všetkým pomáha k vernosti a stálosti, k novote života, dokazujúcom sa v mravnom konaní a spolunažívaní. Nech koriguje cesty blúdiacich a otvára oči slepým. Nech umocňuje radosť tých, ktorí sa radujú, či už vo svojej mladosti, alebo v dňoch slnečných a požehnaných. Nepochybne je verný a pravdivý Ten, ktorý sedí na tróne v nebesiach a ktorý nové činí všetko! Amen

16.nedeľa po Svätej Trojici – Pamiatka posvätenia chrámu v Rovensku 2013 – Ľ.Batka st.