Ako Petrovi a Pavlovi pomohla viera

Ako Petrovi a Pavlovi pomohla viera
Sk 16, 25 – 34:
“Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. (26) Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasli základy žalára, všeky dvere sa razom otvorili a všetkým uvoľnili sa okovy. (27) Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. (28) Ale Pavel zavolal silným hlasom a povedal: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! (29) I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? (31) Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! (32) Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. (33) V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. (34) Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu”. Amen

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Sviatok apoštolov svätého Petra a svätého Pavla nám pripomína veľkosť Božej milosti v živote kresťana. Za všetkých nás to sv.Pavel vyjadril slovami: ”Z milosti Božej som, čo som a Jeho milosť nebola pri mne daromná”. Apoštol Pavel nazval Petra veľapoštolom. Patril k stĺpom jeruzalemského cirkevného zboru Z Božej milosti sa stal veľapoštolom aj Pavol. Osobnosť Petra a jeho cesta k apoštolstvu Pána Ježiša Krista je nám známejšia. Často sa spomína jeho vyznanie viery pri Cezarey Filipovej, kde dostal od Ježiša meno Peter, t.j. Skala. Ale najdôvernejšie je známy z pašiových udalostí, v ktorých sa spomína jeho ztrojnásobné zapretie. Je až na počudovanie, že ho Pán
predsa len poveril apoštolskou službou a mal dokonca významné postavenie v kruhu dvanástich. Podobne aj Pavlov život sa odvíjal prekvapujúco. Z nepriateľa kresťanskej cirkvi a Ježiša Krista sa stal jej najhorlivejší misionár a úprimný vyznavač Spasiteľa, ktorému naplno odovzdal svoj život. Oboch apoštolov spája aj martýrska smrť v Ríme ako verných svedkov Ježiša Krista .

Ak by boli apoštolovia hodnotení ľudskými merítkami a kritériami, sotva by sa našiel niekto, kto by ich poveril tak dôležitou úlohou a službou: viesť, učiť a spravovať, pásť, cirkev Božiu. Ľudia by povedali: také spoločenstvo a jeho existenia nemôže trvalo existovať, ak budú na jej čele učiteľmi a vedúcimi osobnosťami muži ako Peter a Pavol. Iný bol a je Kristov pohľad a zámer a Božia milosť, ktorá sa prejavila v ich živote. Stali sa hrdinami viery a úspešnými managermi Kristovej cirkvi. Z týchto omilostených hriešnikov sa stali ľudia svätí. Boli posvätení Duchom Svätým skrze slovo Božie a evanjelium Pána Ježiša, ktoré zvestovali a v ktoré sami naplno uverili. Boli posvätení Duchom Svätým v dare Krstu svätého a prijatím Jeho svätej Večere. Ich modlitby k Trojjedinému Pánu Bohu boli plné dôvery a osobnej viery a stali sa zdrojom ich vnútornej sily, presvedčivosti a zapaľujúceho ohňa.

Ukážkou toho všetkého je aj dnešný svätý text zo Skutkov apoštolských. Predstavuje po boku apoštola Pavla jeho mladšieho žiaka a spolupracovníka Sílasa. I keď sa tu nespomína apoštol Peter, ale mladý Sílas, je text nazretím do duchovného života a práce oboch apoštolov, za ktorých aj my dnes Pánu Bohu ďakujeme.
Často sa stávalo a stáva, že sa v apoštolskej službe, pri evanjelizácii sveta naplnia slová Ježišove:” Ako prenasledovali mňa, tak budú aj vás. Ako striehli na moje slovo, tak budú aj na vaše…” – a iné podobné, ako ich poznáme z úst Ježišových.
Pavol a Sílas sa na svojej ceste dostali ako prví až na Európsky kontinent, do Grécka, do mesta Filipis. Pre skutok uzdravenia služobnej dievky boli uväznení. Dievča uzdravením stratilo schopnosť “veštiť” a tak pre svojich pánov zarábať peniaze. To im jej páni nevedeli odpustiť. Apoštolovia neprestali veriť v Božiu moc a pomoc a preto boli aj vo väzení dobrej mysle. Aj keď mali nohy tuho zovreté v klade, hrdlá a srdcia zovreté nemali. Spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali až do neskorej noci.

Apoštolov nepočúvali len spoluväzni, ale aj Pán Boh! Zemetrasenie, ktoré dopustil, otvorilo dvere väzenia a uvoľnilo ich nohy zo zovretia. Ale nikto neutiekol, hoci príležitosť k tomu sa im naskytla. Verili, že súd nad nimi bude spravodlivý. Dokázali svoju poddanosť nadriadnej vrchnosti.

Strážca väzňov bol ale presvedčený, že väzni využili príležitosť a ušli. Poď ťarchou zodpovednosti za ich neustráženie si chcel siahnúť na život. Keď vzápätí začul Pavlove slová: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! – a keď sa sám o tom presvedčil, bol to pre neho jasný dôkaz, že má skutočne čo činiť s Božími ľuďmi. Preto sa naliehavo pýta: “Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?”
Rozumieme tejto otázke ako otázke človeka zo sveta, otázke starého Adama, ktorý si myslí, že človek môže spásu dosiahnúť nejakými skutkami. Pavlova odpoveď je však príznačná: ”Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty, aj tvoj dom”!
Výzva: Ver v Pána Ježiša, neznamená, že viera v Ježiša ako Pána je viera naivná, bez hĺbky, šírky a výšky. Misijná služba apoštolov spočívala a spočíva aj dnes v horlivom kázaní a zvestovaní slova, vo vyučovaní Božím slovom. Viera začína aj tu až zvestovaním slova Božiea a jeho kázaním. Nočné vyučovanie žalárnika a jeho domácnosti ukazuje, že pochopii, že posolstvo Pána Ježiša je tak dôležité a naliehavé, že nemá zmysel odložiť jeho počute a prijatie. A to aj v prípade, že Pavel hovoril o súde, alebo o hriechu.

Čítal som o sestre farárke v Nemecku, ktorá si nechala odhlasovať presbyterstvom, že nemá hovoriť a kázať o hriechu, lebo je to údajne ”nekorektné”. Vieme napr, o tom, že keď Pavel svedčil o súde pred kráľom Agripom a miestodržiteľom Porciom Festom, zľakol sa a nechcel viac Kristovo slovo počuť. Žalárnik vo Filipis a jeho rodina sa k apoštolovi a ním kázanému slovu postavili odvážnejšie. Žalárnik koná pravé pokánie. Umýva rany väzňom, ktoré možno aj sám spôsobil apoštolom, vyznáva svoj hriech a túži po Kristovej milosti a preto prijíma Jeho Krst on i jeho rodina.
Znamena to, že sa odriekol hriechua, zlých skutkov i diabla a vyznáva vieru v Ježiša ako Spasiteľa.

Je len prirodzené, že tam, kde je verná zvesť zákona a evanjelia a jej prijate vierou, doložená skutkami milosrdenstva a nového života, tam je aj radosť z prijatej spásy. Hostina pri stole, ktorú pripravili vo Filipis bola jednak činom pohostinnej lásky, agapé, ale aj stolovaním viery – totiž stolovaním s Pánom Ježišom Kristom, čiže Jeho svätou Večerou. V prvotnej cirkvi bol Krst svätý pravideľne spojený s druhou sviatosťou a zrejme ani vo Filipis to nebolo inak. Tak mohla byť ich radosť úprimná a poznanie Pána Ježiša úplné.

Bratia a sestry!

Spomienka na apoštolov, ku ktorej sme sa dnes zišli, je príležitosťou k poďakovanie Pánu Bohu za Jeho milosť, ktorú dal a dáva zvestovať cez svojich omilostených hriešnikov celému svetu. Dnes aj nám. Zo skutkov apoštolov a ich vernej služby sa máme učiť aj my, ako správne konať Kristovu misiu. Spočíva vo vernosti Božiemu slovu a evanjeliu, ako základu spasenia. Je ponukou nie lacnej milosti ktorá zvestuje Božiu lásku bez potreby pokánia a ktorá prisluhuje milosť a požehnanie bez dôkladného poznania Ježiša Krista a Božej vôle.
Ak je niekto vyslancom, misionárom Pána Ježiša, musí viesť ľudí k pokániu a k zmene myslenia a konania. Krst svätý a jeho prislúženie, podobne aj prislúženie Večere Pánove je spasiteľné tam, kde človek vie, že je príjemcom Božej milosti. Tam, kde spozná, čo Ježiš urobil pre nás, aby sme boli spasení. Človek má uveriť Bohu a nie sebe a svojím skutkom. Pavlova odpoveď žalárnikovi vedie jasne týmto smerom:” Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!”
Preto je dôležité svätiť sviatok apoštolov, “aby sme posilnili našu vieru, keď vidíme, ako dosiahli milosť a ako im pomohla viera.
Okrem toho si máme z ich dobrých slutkov vziať príklad, každý vo svojom povolaní”. (AV) Napr. prezident môže v Božom mene s dobrým svedomím nasledovať Dávidov príklad v boji s pohanstvom,
alebo sudca príkad múdreho rozhodovania kráľa Šalamúna atp.
Poďakujme aj my za dar viery a spievajme Pánu Bohu na chválu a česť, že nás pozýva nasledovať príklad verných apoštolov, mučeníkov cirkvi, ktorí vieru dokázali aj obeťou časného života. Veríme, že ich Pán prijal a ozdobil korunou večnej slávy. Amen.

Sviatok apoštolov Petra a Pavla- Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.