Veľkonočná udalosť a nádej

Veľkonočná udalosť a nádej

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry
v Pánovi Ježišovi Kristovi, milí priatelia!

Chcem vám všetkým blahoželať k týmto veľkonočným sviatkom, ktorých sme sa z Božej milosti dožili. Robím tak slovami piesne M.M.Hodžu:
“Zaznej Sláva, Sláva! Syn Boží z hrobu vstáva,
raduj sa kresťanstvo a plesaj človečenstvo;
Oslávme ho na zemi, Sláva znej Mu na nebi!
človek, tvorstvo, príroda, osláv Pána života!
Osláv Pána života! (ES 124, 1)

Právom prijímame tieto sviatky ako najväčšie sviatky kresťanov. Prinášajú nám posolstvo o najväčšom Božom skutku, ktorý sa udial v dejinách sveta od stvorenia. Samotný vznik vesmíru posúvajú vedci stále do väčších diaľav a hĺbok. Hovoria o tzv. Veľkom tresku, ktorý sa udial asi pred 11 miliardami rokov. Potom asi pred 4 – až 5 miliardami mal podľa niektorých vzniknúť život, ale tieto dátumy akosi nikto neoslavuje. Oveľa väčšej popularite sa teší tajomstvo života, ktorý je skrytý v obyčajnom vajíčku, ktorému sa dostáva pozornosti u mnohých národov.
My sa však dnes v duchu vraciame k udalosti, ktorá sa odohrala v čase relatívne nedávnom, pred necelými 2000 rokmi v Jeruzaleme. Ku vzkrieseniu Ježiša Krista, ktorý po smrti na kríži a následnom pochovaní do skalného hrobu, na tretí vstal z mŕtych. Stojíme tak pred tajomstvom nového stvorenia, keď Boh svojou mocou vzkriesil v novom, oslávenom tele svojho Syna k životu, keď sa udial zázrak premeny neživého tela na živé. O tomto skutku a tejto udalosti, ktorá určite nezaostáva za udalosťou a veľkosťou prvého stvorenia, môžme tiež povedať, že je “veľkým treskom” v dejinách. Jeho ozvena a zvláštne svetlo rezonuje stále silne v ľudských mysliach a srdciach. Je to tak preto, že sa netýka iba samotného Ježiš Krista, Syna Božieho, ale aj každého z nás. Ježiš totiž povedal: Pretože ja žijem, aj vy budete žiť!
Toto slovo a sľub je tak úžasný vo svojich dôsledkoch, že sa s ním musí nejakým spôsobom vyrovnať každý človek. Sviatkom je táto udalosť preto, pretože prináša dôležité a pozitívne zmeny do tohoto nášho časného života. Je to niečo, čo by se mohli nazvať : dotykom s večnosťou uprostred našej pominuteľnosti. Dotyk s láskou, uprostred neláskavého, surového sveta, ktorého obrazom je udalosť Veľkého piatku, justičná vražda zo strany zákonnej vlády, neľudský výsmech a ponižovanie zo stany ľudí, ktorí mali byť učiteľmi a reprezentantami ľudskosti. V nie poslednom rade to bola ľahkomyseľná voľba Pánom Bohom obdareného národa volajúceho: “Krv Jeho na nás a na naše deti”.

Popri týchto nevratných udalostiach, hodných Božieho odsúdenia, udialo sa však aj niečo nečane veľké, oslobodzujúce, potešujúce a povzbudzujúce. Udalosť, ktorá sa týka hriechu prvého Adama, ale i nás a našich hriechov. Týka sa i našich potomkov a tak celého ľudstva, ba celého všehomíra. Preto je výročná pamiatka udalosti vzkriesenia jedinečným sviatkom. Výnimčným darom z neba, od Pána Boha, uprostred našich všedných dní života.
Bratia a sestry! Nielen dobré jedlo uvoľňuje v ľudskom tele endorfíny, ktoré spôsobujú príjemné pocity a stav pohody.Takým je aj slovo “dobrej zvesti”, slovo evanjelia, ktoré zaznelo od otvoreného hrobu Kristovho. Evanjelium mocne a blahodárne pôsobí na ľudské životy. Oznamuje a prináša blahoslavenstvo, blahoslavenú nádej pre každého. Stojí za to, nanovo ho počuť a otvoriť jeho zvesti naše srdcia dokorán. Skôr, ako tak urobíme, vyžidajme si k jej vysloveniu i prijatiu pomoci od Otca nebeského:
Otčenáš…

Iz 25, 8- 9:
“Pohltená bude smrť naveky a Pán,
Hospodin zotrie slzy z každej tváre a
z celej zeme odstráni potupu svojho ľudu;
lebo Hospodin to povedal.
V ten deň povedia: Ajhľa, toto je náš Boh,
v Neho sme dúfali, že nám pomôže!
Toto je hospodin, v Neho sme dúfali,
plesajme a radujme sa z Jeho pomoci! “ Amen

Milí bratia a sestry!
Vstup do tohtoročných veľkonočných sviatkov nezačínal pre mňa príliš optimisticky. V predvečer Zeleného štvrtku, keď sme sa už pomaly chystali do chrámu, počul som vo vysielaní Slovenského rozhlasu príhovor a odporučenie, aby kresťania nezvestovali Krista ukrižovaného, lebo to vraj odpudzuje dnešného človeka, ale Krista “veselého, ktorý sa rád zabáva, smeje a popíja víno po domoch”! Vraj, takého Krista našiel v evanjeliách i kdesi v Dánsku na obraze dnešný úspešný spisovateľ, niekdajší člen štátostrany a ŠTB, dnes polulárna figúra Slovenska, menom Jozef B.

Napriek týmto radám som predsa len pravdivo hovoril o ľudskom páde a veľkej milosti Božej, ktorá stála za darom Ježiša Krista svetu. Za darom Ježiša ako Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta tým, že naozaj trpel, naozaj bol neľudsky ponižovaný, ukrižovaný a zabitý. Odvolal som sa na zvesť a svedctvo prorokov, ale aj evanjelistov a apoštolov i svedectvo mnohých kresťanov, že uverili a poznali, že Kristus trpel za nás a za naše hriechy. Zostúpil aj k duchom zosnulých a priniesol im posolstvo o vykúpení, vysobodení z moci smrti.

Táto zvesť bola a je pravdivá. Ale nebola by úplná, ak by sme nedopovedali aj to, čo je – obrazne povedané – druhou stranou tej istej mince: udalosťou prvej Veľkej noci! Kristus nielen zomrel za naše hriechy, ale aj vstal z mŕtvch pre naše ospraveldnenie!(R 4,25)

A opäť sa smieme odvolať a spoľahnúť aj na slová a predpovede prorokov, ktorí priniesli toto posolstvo a zaľúbenie už ľudu SZ. Potom na svedectvá mnohých svedkov NZ, apoštolov a evanjelistov i očitých svedkov, ktorí s Ním jedli po jeho zmŕtvychvstaní.
Veľkonočná udalosť nás posilňuje v nádeji, že:
1. smrť je porazená
2. potupa ľudu Božieho je odstránená a
3. pomoc Božia je každému prisľúbená

Milí bratia a sestry v Pánovi!
Slovo proroka Izaiáša hovorí o budúcnosti takto: “V ten deň povedia: Ajhľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nám pomôže. – Toto je Hospodin, v neho sme dúfali.”
Je tu najskôr upozornenie na určitý konkrétny čas a deň, ktorý prinesie dôležité svedetvo o Bohu, ktorý je ľudskému zraku skrytý. O Bohu, ktorý je človeku často privysoký, aby pochopil Jeho cesty, myšlienoky a zámery, ktoré má či už z týmto svetom, alebo s nami osobne. Preto sú predstavy ľudí o Bohu tak rôznorodé, často protichodné, zmätočné, ba aj úplne pomýlené.

Keď prišiel Ježiš do “svojho vlastného, Jeho vlastní Ho neprijali” (J 1), nespoznali a odmietli. On hovoril jasne: “Ja a Otec jedno sme”! Dokazoval svoje synovstvo a tak aj nárok na dôveru a nasledovanie Jeho šľapají a na počúvanie Jeho posolstva. Právom zdôrazňoval a hovoril Židom: “aspoň pre tie skutky verte”. Židovský národ i mnohí iní žiadali aj ten posledný dôkaz. “Zostúp z kríža!” Keď tak neurobil anezostúpil, ale zomrel, bol Jeho nárok Kráľa nad Sionom a nad životom ľudí definitívne odmietnutý. Boh akoby mlčal a nereagoval na volanie z kríža: Prečo si ma opustil?!

V tretí deň, hneď na úsvite bolo zrejmé, že Boh nielen prehovoril, ale aj konal. V ten deň začal mať svet novú skúsenosť: Smrť sa ukázala slabá! Bola porazená! Prestala byť paňou, a stala sa slúžkou. Ježiša nemohla smrť zadržať vo svoje moci. “Pravica Hospodinova dokázala silu, pravica Hospodinova je vyvýšená”.
(Ž 118, 16) Stalo sa, ako Izaiáš mocou Ducha Svätého predpovedal. “ Ajhľa, toto je náš Boh!”

Postupne to spoznávali učeníci a mnohí svedkovia, ktorým sa Ježiš dal poznať v novom tele. Učeníci zvestujú: Videli sme Pána! Napokon aj pochybujúci Tomáš, premožený novou skúsenosťou vyznal: “Pán môj a Boh môj!”(J 20, 28) Medzi prvými boli však dvaja, ktorí utekali z mesta hrôzy Jeruzalema do Emaus, ale v ten istý večer sa vrátili späť a hovoria: “Či nehorelo v nás srdce, keď hovoril s nami a vysvetľoval nám Písma” ? (Lk 24, 32)

Toto iste očkávame aj my, milí bratia a sestry! Nechceme sa vrátiť dnes k sviatočnému stolu tak, ako sme sem prišli, ale s horiacimi srdcami! S novou radosťu, s novou skúsenosťou a novou istotou: Vskutku vstal Pán a hovoril aj s nami a k nám! Nemáme v rukách síce rukolapný dôkaz, aby sme všetkých naokolo o Ježišovom víťazstve presvedčili, ale naše srdcia cez prorocké slovo SZ horia novou dôverou v Krista, Pána.

Vierou vidíme a spoznávame, že: “ Premožená je smrť naveky a Pán Hospodin zotiera slzy z každej tváre”! Ak v nás horí srdce vierou, nádejou a láskou ku Kristu, je to služba a pôsobenie Ducha Svätého v nás, ktorého dáva a posiela vzkriesený a živý Pán.
To je dotyk a závan večnosti a moci Božej. “Ajhľa, toto je náš Boh!” On i nám pomôže v boji s hriechom i v boji smrti.

2/ Bratia sestry!
Smrť je porazená Kristovým vzkriesením a víťazstvom. Tak je aj potupa ľudu Božieho odstránená!
Vieme síce všetci, koľko potupy, slín, ohovárania a posmievania utŕžila Kristva cirkev, Kristov ľud v dejinách! Tak, ako na Ňom samom neostalo nič nedotknuté, ale všetko zneuctené, opľuté, doráňané, tak je aj Kristova cirkev účastné tejto potupy. V minulosti i dnes. Čo Kristus Pán povedal, to platí: Vezmi svoj kríž na seba a tak ma nasleduj! Platí však aj Jeho ďalšie slovo: “Na svete máte súžeie, ale dúfajte, ja som premohol svet”!

Prorocké slovo hovorí: “Boh odstráni potupu svojho ľudu, lebo to povedal”! Prežívať veľkonočné sviatky slávnostným spôsobom znamená, narodenie viery a nádeje, že sa tak deje, a že Kristova pravda zvíťazí!

Patrí k obdarovaniu týchot sviatkov, že nás vždy vystroja novou odvahou viery, lásky i nádeje, aby sme napriek všetému mali odvahu vytrvať pri Kristovi! Svet, diabol a jeho prsluhovači stvárajú hrozné veci aj dnes, ale dotyk Božieho slova pôsobí novú iskru i plamienok viery v našich srdciach. Pôsobí odhodlanie: Nestanem sa Judášom! Pri tebe Kriste zostanem! – Ak je to tak, je tu skutočný sviatok, výnimočná chvíľa a požehnanie onoho prvého dňa po sobote, ktoré pôsobí i v nás!

3. / Milí bratia a sestry!

Smieme si dnes navzájom blahoželať k sviatom, prinášajúcim nádej na večný život aj pre nás! Túto nádej pôsobí Božie slovo a Duch Svätý jeho prostredníctvom. Nie sme synovia smrti, sme Božie deti a dedičia večného života. V Kristu Pánu máme nádej, ktorú nikto iný nemá a nemôže nám dať! Prorocké slovo poukazuje na slávnu nádej ľudu Božieho a právom hovorí: “Plesajme a radujme sa z Jeho pomoci”!

Kristovo vzkriesenie je i naším víťaztvom a zárukou nášho vzkriesenia. Hriech a všetko zlo Boh odsúdi a odstráni v neuhasiteľnom ohni. Aj najdlhšia zima sa raz pominie. Práve tak sa pominie všetko, čo prináša dnes slzy a bolesť, smútok, alebo sklamanie. Pomoc Božia je aj nám, v našich skúškach života a všetkých ťažkostiach prisľúbená. Je s nami ten, ktorý vstal a viacej neumiera.
Kiež neprestane slávospev verných v cirkvi a živá nádej, “ že po bíde této, bude věčné léto”…/Tran./ Už dnes preto plesajme a radujme sa z Božej moci a pomoci, ktorá je v Bohu a v našom vzkriesenom Pánovi, Ježišovi Kristovi! Amen.

1. slávnosť veľkonočná 2013 – Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať