Predovšetkým jeho postoj k Otčenášu.
Je to preňho “tá najvyššia, najšľachetnejšia modlitba, lebo pochádza od nášho Pána. Lebo keby On bol vedel niečo lepšieho, ten zbožný a drahý Učiteľ, bol by to naučil i nás”. Dokonca takto hovorí:
“Otčenáš je moja modltitba – modlím sa ho radšej, než ktorýkoľvek žalm. Ani nevieme, čo všetko nám dáva táto modlitba. Som si istý, že kresťan až vyše práva sa modlí, keď sa pomodlí Otčenáš opravdive, ako často a ktorúkoľvek čiastku len chce.”
O sebe ale svedčí: ”Viem, že ešte nepoznám Otčenáš!”
Nehanbí sa za toto priznanie, lebo “apoštolom sa práve tak viedlo, ináč by im nebol Ježiš ( na konci svojho života) povedal: “Dosiaľ ste sa nemodlili v mojom mene”, i keď bezpochyby sa práve týmito slovami modlili.
“Do dnešného dňa sajem z neho ako dieťa, jem a pijem z neho ako starec, a nemôžem sa ho nasýtiť. Prevyšuje mi i žalmy, ktoré predsa veľmi milujem”.
I preto sa musí človek Otčenáš vždy modliť, lebo obsahuje spoveď, každodenne potrebnú. “V čom inom záleží naša modlitba, ako v tom, že uznáme, vyznáme čo nemáme a čo nerobíme, hoci sme povinní to robiť”?
Slovak