Čo je a bude lepšie pre nás?
J 11, 47- 53:
“Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. (48) Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a zaujmú nám aj krajinu aj národ. (49) Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, (50) ani neuvážite, že lepšie bude pr evás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie ncelý národ. (51) To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ (52) a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. (53) Od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Pred štyrmi dňami, 14.marca uplynuo 64 rokov od vyhlásenia Slovenského štátu, slovenským parlamentom. Predchádzalo mu pozvanie nemeckého vodcu Adolfa Hitera prezidenta Jozefa Tisa do Berlína a následné ultimátum: Buď vyhlási Slovensko samostanosť pod patronátom Nemecka, alebo bude ponechané bez ochrany voči nárokom zo strany okolitých štátov, čo by prakticky znamenalo zánik štátu. Slovenská krajina s Podkarpatskou Rusou mala vtedy už plnú autonomiu v rámci ČSR od októbra 1938. Otázka znela: Čo robiť? Slovenský snem ako najvyššia rada rozhodla “zachrániť krajinu aj národ”. Preto okamžite, už okolo poludnia bol vyhlásený Slovenský štát. Otázka znie: od čoho bola krajina zachránená? Bol zachránený národ? Zdanlivo a do istej miery áno. Ale za cenu vydania židovských spoluobčanov do koncentrákov a odobratia ich majetku /tzv.arizácia/. Ďalšie heslo z tohoto obdobia bolo: Češi – peši do Prahy! České obyvateľstvo bolo vytláčané z verejného života a hromadne opúšťalo Slovensko. Evanjelická menšinová cirkev, podobne ako pravoslávni pocítili, že sú diskriminovanou cirkvou, aj keď niekoľko vysokých úradníkov, ktorých štát potreboval, zostalo aj vo vysokých funkciah.( Napr. národohospodár Zaťko, gen. Čatloš a iní).
Slovenksý štát znamenal pre náš cirkevný zbor Sobotište napr. to, že sa urýchlene musel rozpustiť Vzdelávací spolok M.R.Štefánika a jeho budova a majetok prepísať na cirkev, aby nebol poštátnený. V chvate sa všetky kroky neurobili dôkladne a následok toho je, že tento Dom MRŠ náš CZ nevlastní dodnes. Nie menšou ujmou bolo prenasledovanie sobotištských evanjelických učiteľov, ktorí museli vstúpiť do HG. Spásu v jedinej politickej strane ktorá ostala, hľadali aj všetci ostatní aktivisti, či sympatizanti zo Slovenskej národnej strany Martina Rázusa, alebo agrárnici z Hodžovej strany. Do Sobotišťa a na Padbranč prišlo mnoho detí z rím. katolíckych sirotincov, ktoré zmenili pomer detí v škole. Evanjelická cirkev im bola povinná zabezpečiť vyučovanie r.kat. náboženstva, zaplatením r.kat.učiteľov. Keďže to cirkevný zbor nevládal zaplatiť a realizovať, školy ponúkol štátu a stali sa štátnymi školami. Tým však poklesol vplyv cirkvi na ich vedenie a profilovanie. Aj tento stav sa už nikdy nepodarilo zmeniť a trvá v podstate vlastne dodnes.
Horšie boli morálne škody v spoločnosti. Na jednej strane pocit, že Slovensko je kresťansko – katolíckou krajinou, lebo má prezidenta katolíckeho kňaza, na druhej strane prišlo k opusteniu princípov lásky k blížnym a skutočnej humanity. To degradovalo myslenie i konanie mnohých ľudí. RKC sa stala terčom obrovskej kritiky, že jedno hlása, ale iné robí a prestala byť dôveryhodná. Dodnes sa tento trend nezastavil. Napokon Slovensko napriek sľubom stratilo aj tak veľkú časť územia a cca 70 000 obyvateľov. Bolo zatiahnuté do vojny a vyhlásilo vojnu Sov. zväzu i USA. Prišli aj straty na žvotoch, i keď neboli tak veľké ako inde a samozrejme aj materiálne škody.
Na začiaktu teda bola snaha zachrániť krajinu aj národ, ale prijatím zlej ideológie a učenia nezlučitľného s Kristovým evanjeliom, prišlo k vnútornej zrade na samotnom Ježišovi Kristovi ako Pánovi, ktorí skutčone rozhoduje a riadi kroky kresťanov.
Z dnešného textu i z pašií sme počuli o podobnej voľbe a rozhodnutí židovského národa. Veľkňaz Kaifáš presvedčil židovskú radu (synedrium), aby sa vzdali Krista. Aby Ho obetovali ako buriča a dokázali tak lojalitu k Rímu a tým si zachránnili “aj krajinu, aj národ”. Táto voľba sa ukázala podobne nešťastná, so všetkými tragickými dôsledkami plynúcimi z takého rozhodnutia. Ani Jeruzalem, ani chrám, ani krajina a ani národ sa nezachránil. Naopak, naplnila sa predpoveď Pána Ježiša Jeruzalemu: “Neostane z teba kameňa na kameni”. Ako opodstatnené sa ukázali aj iné slová Pánove: “Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami!
Tieto udalosti aj nám, bratia a sestry, nanovo kladú vážnu otázku a stavajú nás pred dôležité a zásadné rozhodnutie: V kom hľadáme záchranu a pomoc my dnes? A v kom majú hľadať záchanu, pomoc a budúcnosť naše deti?
Sú tu stále dve možnosti: buď je to v politických hrách a štruktúrch, ktoré žiadajú vzdanie sa Krista ako Pána, prípadne vieru a poslušnosť voči Nemu zľahčujú, a zosmiešňujú, alebo nám pôjde o zotrvanie vo viere v Krista ako Pána pánov a Kráľa kráľov.
Stane sa a zostane Ježiš naším Pánom a Kráľom? Najvyššou autoritou, ktorú prijmeme a s Ním autoritu Boha Otca, ktorý Ho poslal? Alebo to budú hry a ťahy mocných tohoto sveta, ktorí sa často” Boha neboja a ľudí nehanbia”? Títo často, ako Kaifáš hovoria ľudu: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď sa Krista vzdáte!
Keď príjmete moc mocných! Ak vás budú viesť a o všetkom rozhodovať zemskí vodcovia. Ak budú plánovačmi a architektami vašich životov a životov vašich detí, vašich ciest, vašej prítomnosti i vašej budúcnosti. V rozličných podobách a obmenách sa táto ponuka, niekedy aj nátlak uskutočňuje a deje aj dnes a bude to iste platiť aj v budúcnosti.
Je tu však aj iná možnosť! Počúvať a s dôverou sa priznať k Ježišovi Kristovi. Odvaha, prijať Ho ako Pána ! Vyznávať o Ňom, že je naším Pánom, ktorého budeme verne nasledovať a kráčať v Jeho šľapajach!
Bratia a sestry v Pánu!
Bolo by iste výborné a požehnané, ak by sme nielen my, ale aj tzv. mocní tohoto sveta prijímali Jeho autoritu, Jeho posolstvo. Ak by akceptovali Jeho zákony, ktoré sú Božími zákonmi a tieto by stáli za všektými ľudskými zákonmi. Nie vždy sa tak deje. Sme svedkami množstava protibožských zákonov, alebo aj bezzákonnosti. Čo robiť?- pýtame sa aj my. Ak im budeme svedčiť o tých veciach, možno presvedčíme my ich a nie oni nás! Pán Ježiš povedal: “Ja som cesta, pravda i život, nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa”.
Ak sa nám nedarí a nepodarí obrátiť dnešných vodcov k Vodcovi, má pre nás ako kresťanov platiť apoštolská zásada: Viac sluší poslúchať Boha ako ľudí! Príklad: V uplnylom týždni demoštrovali mladí ľudia proti vykonávaniu interupcií! Sotva sa dajú presvedčiť naši zákonodarcovia na zmene tohoto dôležitého zákona. Ale kresťanská rodina sa určite nemá a nemusí sama rozhodovať k vražde, zaštitujúc sa týmto zákonom.
Iste nezmeníme ani obsah vysielania súkromných masmédií. Ale ak sami nechceme, nemusíme ich sledovať a ani naše deti nie. V našich domoch ovládač v ruke predsa máme…
Je zložitejšie, ak povie minister:” Vyriešieme zlú situáciu v štátnej kase tým, že ušetríme výdavky odlukou cirkvi od štátu. Vykonať odluku, je dnes v parlamente ľahko možné, lebo stačí na to zmena, či zrušenie jedného zákona, a takú moc ktorú súčasná vláda má. Ale či štátna kasa a spoločnosť ušetrením 0, 2 % v rozpočte získa a tým vyrieši problémy spoločnosti je prinajmenšom problematické. To predsa nepomôže nikomu. Na druhej strane, bez zmeny iných zákonov by iba sa zakonzervovali nespravodivosťi spáchané nielen z čias socializmu, ale ešte za Slovenského štátu. Budovať právny štát na nespravodlivosti a nepráve sa predsa nedá.
Milí bratia a sestry!
Naše rozhodnutie pre Krista, nášho Pána a pre vernosť Jeho Slovu a evanjeliu, znamená cestu k pomoci v našom časnom živote a naviac, i jedinú možnú cestu do života večného. Je to cesta odpustenia hriechov, za ktoré On zaplatil, zadosťučinil pred Otcom. Otvoril nám tak dvere kráľovstva Božieho. Prijatie Jeho pravdy a Slova ako najvyššej hodnoty bude znamenať, že sa Jeho moc a sila v novote života prejaví už v prítomnosti. Svetlo viery nám chce pomáhať k novej ochotnej a radostnej poslušnosti vykúpených Božích detí. Kiež k nim, deťom, ktoré sú pre Pána Boha zachránené a zhromaždené skrze Krista patríme aj my, dnešní evanjelickí kresťania. Amen
Nedeľa Smrtná – Rovensko, Sobotište 2013 – Ľ.Batka st.
Slovak