Samuel Jurkovič (1786 – 1873)

učiteľ, notár, národný buditeľ, narodený 9. februára 1786 na Brezovej, zomrel 13. júla 1873 na Turej Lúke, Študoval na lýceách v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Rozhodol sa byť kňazom, a to aj napriek snahe rodičov, ktorí z neho chceli mať hospodárskeho odborníka či lekára.

Pôsobenie dedinského učiteľa začína v r. 1817 v Novom Meste nad Váhom, kde je aby si finančne zabezpečil začiatky svojho štúdia. Tu realizuje svoj dôkladne premyslený plán pomoci slovenskému ľudu. Začal uskutočňovať svoj návrh reorganizácie najnižšieho slovenského školstva, vypracoval preň metodické príručky, základné učebnice a rôzne iné pomôcky. Po dvoch rokoch sa tu oženil s Katarínou Fialovou. Neodišiel na štúdia do Bratislavy, ale ostal učiť na miestnej evanjelickej škole. Pre nedostatok učebníc začal písať učebné pomôcky, metodické príručky a základné učebnice. Organizoval učiteľské porady pre široké okolie – založil Spolok slovenských učiteľov. Zakladal knižnice a nedeľné školy.

V r. 1831 odchádza do Sobotišťa, kde sa v spolupráci s miestnym evanjelickým farárom Jánom Šulekom snažil hospodársky zlepšiť upadnuté poľnohospodárske udalosti poddaných roľníkov a propagovať intenzívnejší spôsob obrábania pôdy. Tu sa viažu jeho novátorské snahy o zvýšenie úrovne dedinských škôl i o pokrokovejší spôsob vzdelávania, jeho podiel na založení čitateľského spolku v r. 1837 ako vyššej formy národnej osvety, nedeľných škôl pre roľníkov, ochotníckeho divadelného hnutia a v prvom rade jeho priekopnícky počin – založenie Spolku gazdovského.

Už od konca 30-ich rokov 19. st. sa zúčastnil každej významnejšej akcie v slovenskom národnom hnutí. Od začiatku 40-ich rokov sa jeho spolupracovníkom a priateľom, neskôr i zaťom, stal brezovský kaplán Jozef Miloslav Hurban.

Veľa článkov mu vyšlo v Slovenských národných novinách vydávaných Ľ. Štúrom v rokoch 1845-48, napríklad článok o Gazdovskom spolku pod názvom Hospodársky ústav, kde informoval i o spolku čitateľskom (1837), školskej knižnici, o založení národného slovenského divadla nitrianskeho v roku 1841 a založenej „dobročinnosti divadelnej“ (42). Bol členom Tatrínu od jeho založenia v roku 1844. V roku 1845 začal hrať so svojím ochotníckym divadlom v štúrovskej slovenčine, lebo jeho členmi boli mladý štúrovci zo Sobotišťa. Dovtedy sa hralo v slovakizovanej češtine. Jeho dcéra Anička sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou. Ďalej ju nasledovala napr. Anna Koléni. Po skončení povstania divadlo zaniklo, pokračovalo až v roku 1918.

Veľmi prínosná bola činnosť S. Jurkoviča v revolúcii 1848-49, keď aktívne pripravoval prvú slovenskú povstaleckú výpravu v brezovskom a myjavskom kraji. Pomáhal pri zostavení politických, sociálnych a národných požiadaviek Slovákov v tejto dobe, tzv. “Nitrianskych žiadostí slovenského národa”, ktoré boli schválené na veľkom zhromaždení ľudu 28. 4. 1848 v Brezovej pod Bradlom.

V búrlivom revolučnom období, 20. 6. 1848 sa vracia do rodnej Brezovej, kde pôsobí ako notár. Tam sa v r. 1862 ešte pustil do prípravy slovenského divadelného predstavenia a organizovania “národnej besedy”.

Samuel Jurkovič – niekdajší učiteľ novomestský a sobotišský, potom notár brezovský, najstarší kriesiteľ života v Nitriansku zomrel 13. 7. 1873 v Turej Lúke. Pochovaný je na brezovskom cintoríne. Význam jeho životného diela bol pre slovenské národné hnutie neoceniteľný. 9. februára 1996 pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti našich národných a kultúrnych dejín bol odhalený pamätník pri vstupe na sídlisko Horný rad, symbolizujúci jeho rodný dom.

použitá literatúra:
SAMUEL JURKOVIČ 1796-1873, Národné osvetové centrum, Bratislava 1996

Komentovať