Výročná kňazská správa za rok 2012
prednesená Ľubomírom Batkom, zborovým farárom na výročnom celozborovom konvente CZ ECAV so sídlom v Sobotišti, ktorý sa konal dňa 3. 2. 2013 v chráme Božom v rámci hlavných SLB.
Ján 6, 66-70: (s dôrazom na v.70:)
“ Odvtedy mnohí z jeho učeníkov odišli a nehodili viac s Ním. (67) Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? (68) Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, (69) a my sme uverili a poznali, že Ty si /Kristus/, ten Svätý Boží. (70) Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich”?
Velebný konvent bohumilého CZ sobotištského, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Kto si pozornejšie všímal dôrazy a priority v duchovnom živote pri budovaní nášho CZ, iste mu neunikol v minulých rokoch dôraz na biblické a reformačné zásady evanjelickej cirkvi. Patrí k nim napr. dôraz na zásadu tzv. všeobecného kňazstva veriacich (1 Pt 2,9), pričom uholným kameňom zostáva Ježiš Kristus, Hlava a Pán cirkvi. Keďže sa kňazmi stávame v Krste Svätom, je pre cirkev životne dôležité poznať a rozumieť tomuto posväteniu skrze Ducha Svätého. Je to dar milosti a zároveň povolanie pre nás osobne k posvätnosti života a k životu v láske v spoločenstve cirkvi. V Krste Svätom sa deje a začína teda obnova pôvodného povolania Božieho človeka, ako bolo naším Stvoriteľom určené a dané. Byť kráľovským kňazstvom je milosť, ale aj svätá úloha každého pokrsteného. Iba tam, kde je toto povolanie v slobode Božích detí prijaté, cirkev môže rásť spoločnou službou a vzájomnými spojivami v láske. Nech je dnes vedomie cirkevníkov akékoľvek a život všeobecného kňazstva možno nie je na želateľnej úrovni, je isté, že o budúcnosti a životnosti cirkvi a tak i nášho cirkevného zboru bude rozhodovať aj vernosť, horlivosť a živá viera každého kňaza, teda každého pokrsteného. To platí a bude platiť aj v opačnom garde: ak všeobecné kňazststvo nebude verné vo svojom povolaní, cirkev a cirkevný zbor nebude rásť ani prinášať ovocie viery. Preto rozumiem naliehavej prosbe ap.Pavla: ”Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu” (R 12, 1) Táto prosba je aj mojou prosbou.
Pán Ježiš ako najvyšší Kňaz a Arcipastier sa pýtal a pýta všetkých povolaných učeníkov i apoštolov: ”Či aj vy chcete odísť?” Je zrejmé, že aj pri samotnom Ježišovom účinkovaní, pri kázaní Slova, pri vykonaní mnohých a mnohých Božích skutkov, zázrakov, uzdravení a požehnaní, “mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním”. Takto pravdivo hovorí a svedčí aj evanjelista Ján. Ani pri Ježišovej zvesti a pôsobení všetci neuverili, tak ako neuverili všetci kázni Perovej, Pavlovej, alebo kázni ostatných apoštolov.
Pri plnom uvedomení si tejto skutočnosti sa ukazuje ešte jedna veľmi dôležitá a podstatná vec pre cirkev, pre jej budovanie a rast. Je to ten základ, ktorý vždy pevne stojí v nebi i na zemi a nebude podvrátený, na ktorom každé stavanie Božie môže vždy budovať a tak aj rásť úspešne a niekedy až “zázračne”. Kiež to Pán dá dožiť a poznať aj dnešným generáciam, ktoré už celé desaťročia volajú: “Pane, zachráň nás, hynieme”! Tým základom je viera, ktorú vyznal správne aj Šimon Peter: “Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že ty si Kristus, Ten Svätý Boží”.
Evanjelista Ján, podobne ako aj všetci ostatní evanjelisti pripomína aj druhú dôležitú pravdu pre život Kristovej cirkvi. Okrem povolania a pokrstenia mnohých učeníkov, okrem všeobecného kňazstva veriacich je tu slovo a zasľúbenie Pána Cirkvi: ”Či som si nevyvolil vás dvanástich?” Vyvolenie dvanástich učeníkov, ktorí sa stali Ježišovými vyslancami, predchádzalo posvätenie všebecného kňazstva. Je neprehliadnuteľné v svedectve celej NZ, že Pán Ježiš hovorí o sebe ako o takom, ktorý sa sám považuje za Bohom vyvoleného a poslaného na svet. Svoju cirkev začína tiež budovať povolaním a následným vyslaním dvanástich apoštolov. Okrem kruhu dvanástich učeníkov vyučoval a poslal do sveta aj ďalších 70-tich učeníkov a dal im podobné poverenie a úlohy ako oným 12- tim. Preto v našej evanj .a.v. cirkvi vyznávame, že Kristova cirkev stojí na pravom apoštolskom základe. Bola a musí zostať apoštolská, aby bola pravou cirkvou Kristovou. V niektorých cirkvách kladú veľký dôraz na tzv. apoštolskú postupnosť /sukcesiu/, ako znak pravosti cirkvi. Postupnosťou sa myslí vysviacka následníkov apoštolov, totiž biskupov a presbyterov cirkevných zborov prvotnej cirkvi, s následným znakom apoštolského skladania rúk na ich hlavu. K tejto otázke povedzme dnes iba toľko, že apoštolskú postupnosť /sukcesiu / v našej ECAV cirkvi máme a poznáme, hoci nekladieme dôraz na jej vonkajšiu, formálnu stránku, ale na vernosť apoštolskému vyznaniu.
Ak teda reformácia zdôrazňovala a kládla do popredia význam všeobecného kňaztva, malo to svoje opodstatnenie. Postavila sa tým proti sklerikalizovanej cirkvi a zneužitiu cirkevného úradu v stredovekej cirkvi. Bola by však chyba, ak by sme chápali reformáciu a naše reformačné dedičstvo ako snahu odstrániť týmto dôrazom osobitný úrad cirkvi a jeho službu. S jeho existenciou sa nespája nijaká vonkajšia moc, alebo panovanie, ako sa to v dejinách cirkvi niekedy prejavilo. Tento úrad sa nazýva aj úradom kazateľským. Chápeme tento úrad ako m i n i s t e r i u m , totiž ako službu. Kazatel, hlásateľ evanjelia býval v časoch po reformácii označovaný ako: verbi divini minister, kazateľ slova Božieho. Posmievači a nepriatelia evanj. cirkvi radi hovorili o ev.duchovných ako o tzv. predikantoch, na rozdiel od iných, vysvätených do zvláštneho kňazského stavu /ordo/. ( Poznámka na okraj: od slova ministerium je odvodené aj slovo dnes všeobecné – minister, a podobne je chybou, ak sa tento úrad chápe ako vláda nad inými a nie ako služba občanom.)
Dnes sú v cirkvi rozličné úrady a preto sa niekedy kladú otázky, či je potrebný popri iných úradoch aj úrad kazateľský. Na túto otázku odpovedá naše A.V. veľmi jednoznačne: ”Aby sme došli k takejto viere, ustanovil Boh kazateľský úrad, dal evanjelium a sviatosti”. Nimi ako prostriedkami dáva Ducha Svätého, ktorý vzbudzuje vieru…” (5.čl AV). Tu je jasne odôvodnená požiadvka tohoto osobitného úradu. Je potrebný preto, lebo vyplýva zo samej podstaty cirkvi. Touto úlohou je poverený “duchovný správca cirkvi”, kazateľ slova Božieho. Tento má byť cirkvou riadne povolaný (vokatio interna, ale aj externa) a cirkvou vyslaný. Cirkevný zbor nemôže byť ponechaný náhode, ani náhodným kazateľom, ale ako zriadené spoločenstvo potrebuje vždy službu slova Božieho a sviatostí, potrebuje úrad kazateľa. Pán Ježiš o tých, ktorých povolal a poslal do sveta ako svojich apoštolov povedal: ”Kto vás, počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda, kto však mnou pohŕda, pohŕda Tým, kto ma poslal” ( Lk 10, 16) Optimálne pre cirkevný zbor je, ak všeobecné kňazstvo dokáže posúdiť vernosť kazateľa v úrade, pri zvestovaní Zákona a Evanjelia, ak správne rozlišuje obidva kľúče dané nielen Petrovi, ale aj ostatným apoštolom “zväzovať” a “rozväzovať”, totiž odpúštať hriechy kajúcim a nekajúcim oznamovať Boží hnev.
Ježiš povedal všetkým apoštolom: “Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa.” (J 20, 21-23) Apoštolovia vedeli o svojom povolaní a poslaní, ako sa to ukázalo aj pri voľbe napr. diakonov v CZ v Jeruzaleme: ” Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch…My však budeme pilní na modlitbách a v službe slova”. (Sk 6, 4)
Bohumilý cirkevný zbor sobotištský. Prešla temer tretina storočia mojej služby v tomto CZ ( 30 rokov pôsobenia). Spomínané biblické poznanie a vyznanie, tieto zásady stáli vždy v pozadí každej mojej služby medzi vami. Vo vedomí riadneho povolania, vnútorného i vonkajšieho, vo vedomí zodpovednosti voči ordinačnému sľubu, od ktorého v minulom roku uplynulo 40 rokov, a od vášho pozvania a následného sľubu inštalačného, snažil som sa konať všetko v tomto duchu. Poverenie Pána Ježiša Krista je prvotné i pre mňa osobne. S prorokom Jeremiášom vyznávam: “Zvábil si ma, Pane, a ja som sa dal zvábiť” a vďaka Bohu som nemusel toto povolanie nikdy ľutovať. Mojím ordinačným vyznaním bolo Pavlovo slovo z listu Filipským: ”Nie že by som už bol dosiahol, alebo bol už doknalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, na čo ma aj Kristus Ježiš uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robí, zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa za tým, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši”. (F 3,12-14).
Predo mnou je posledný úsek mojho tunajšieho “vchádzania i vychádzania”. “Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný”. Ako sa nám to spolu darilo, nech posúdi sám Pán. Cítil som a konal som ako Pánom poslaný a medzi vami som chcel iba jedno: Aby ste pristupovali nie ku mne, ale ku Kristu, k “živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami, ako živé kamene, budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášli duchovné obete, príjemé Bohu skrze Ježiša Krista”, /1 Pt 2, 4-5/
Toto je moja, Deo volente, predposledná farárska správa, ale keďže nikdy nevieme dňa ani hodiny kedy príde Pán, preto by som chcel, aby bola aj akýmsi duchovným odkazom a súčasne víziou pre budúcu cestu celého cirkevného zboru. Pokoj Vám!
I. časť – Bohoslužobný život
Služby Božie ( SLB)
Najdôležitejšou súčasťou evanjelických SLB je zvesť slova Božieho. Vždy ide o to, aby sme si boi vedomí, že tu nám chce slúžiť sám Boh a Jeho slovo, skrze slovo Písma svätého. Tu je ono čítané a na SLB je zvestované. Mojím poznaním je, že úpadok duchovného života začína už vtedy, ak začneme namiesto pomenovania SLB hovoriť o tzv. chodení do kostola. Lebo často je to z našej strany iba akési chodenie, pobožný zvyk, že v niektorú nedeľu, alebo vo sviatok idem/e/ do “do kostola”. To je veľmi povrchné. Isteže do kostola ideme a potom aj z neho domov. Ale ak kresťan ani náhodou nepomyslí na to, že: ideme počuť Božie slovo, ľahko sa stane, že kazeteľ ani neotvorí ústa a už je poslucháč mysľou niekde úplne inde, len nie pri tom, že tu k nám a s nami hovorí Boh a znie Jeho slovo. Je taký príklad: Traja muži pracovali v kameňolome a opracovávali kamene na stavbu kostola. Niekto sa ich opýtal: Čo robíte? Prvý odpovedal: lámem a okresávam kamene! Druhý povedal: Chystáme materiál na stavbu! Tretí však povedal: Staviam chrám Boží! Známa túžba žalmistu zo Ž 84 akoby sa vytratila: “Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových, srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému”.
Potom ale Božie slovo, spôsobilé človeka učiť, karhať, napomínať, prestáva pôsobiť a vyučovať. Z duchovnej biedy, biblicky- slepoty, plynie, že človek význam služieb Boží prestáva vidieť a vnímať.
Na ich miesto v dnešnom znašne sekularizovanom svete prichádza všeličo…najprv povrchné statky a hodnoty, neskôr aj prevrátené slovo, ktoré znamená neraz úplné splynutie s týmto svetom.
Aká bola ponuka SLB v našom CZ? Služby Božie hlavné boli vykonané 144 krát a to v matkocirkvi i vo fíliach: v Rovensku (41x) a v Podbranči (12x). Možno to nie je dostatočná ponuka. Treba ju ešte zvýšiť? Kázal som na texty podľa Služby Slova, alebo slobodne volené, podľa potreby. Texty zo SZ, epištolické i z evanjelií. Na SLB pravidelne znejú tri texty: starozmluvný, epištolický a evanjeliový. Tak je obsiahnutá zvesť SZ i NZ, Zákon i Evanjelium. SLB sú verejnou službou cirkvi veriacim i svetu a ich misijný dosah sa snažím rozšíriť aj tou službou, že kázeň prepisujem a uverejňujem pravidelne na internetovej stránke: http://www.evanjelik.sk/sobotiste/
Služby Božie sviatočné /v 1.sviatok vianočný, veľkonočný, svätodušný/ mali priem. návštevu 160 členov /-12/ t.j.12%. Najväčšia účasť bola tradične na Štedrý večer: 473 členov (35,5%). V porovnaní s rokom predchádzajúcim je to mierny pokles.
Služby Božie nedeľné a niektoré sviatočné boli vykonané:
V Sobotišti 69x, v Rovensku 38x, spolu: 1O7 x. Priemerná účasť v CZ bola: 1O5 duší, (+3) t.j.7,87%. Mierny pokles bol v Sobotišti, trvale poznačený nízkou účasťou cirkevníkov z Podbranča. Vyvážený bol zvýšenou účasťou v Rovensku, kde bolo primerne na SLB 29 duší (t.j.25%) v nedeľu a 37 duší (t.j32%) vo sviatky. Najvyššia účasť bola na Pamiatku posvätenia chrámu: 5O duší.
Isteže nás táto návštevnosť SLB neteší a neuspokojuje, i keď si uvedomujeme zložitosť pomerov v CZ. Na jednej strane je to trvalá prestárlosť členov zboru, čo je z dlhodobého hľadiska vážna otázka. Toto je však dlhodobý trend, ktorý dolieha na zbor nielen v podobe viditeľného poklesu návštevnosti, ale i v poklese najmä cirkevných sobášov a krstov. K tomu pristupuje otázka zamestnanosti, keďže vieme, že viacerí členovia v produktívnom veku musia chodiť do zamestnania aj v nedeľu. Najmä však, mnoho je medzi nami vlažných, až ľahostajných kresťanov, ktorí nevidia znamenia doby a času, čo nám je úprimne ľúto.
Pán Ježiš musel aj nad neverným mestom Jeruzalemom zaplakať: “Koľko raz som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý”. Biblický text podobne pripomína skutočnosť, že od istej chvíle “mnohí učeníci odišli a nechodili viac s Ním” a dvanástim položil Ježiš naliehavú otázku: ”Či aj vy chcete odísť?”
Služby Božie večerné
sa v CZ konajú najmä v adventnej a v pôstnej dobe.
V pôste boli v matkocikvi 11x, s priemernou účasťou: 18 členov, na Podbranči: 6x, s priem. účasťou 8. Spolu: 17x , priem.účasť: 26 duší(-2).
V advente: v Sobotišti: 6x /18/ v Podbanči v zasadačke OU -3x /6/. Spolu: 9x (p.ú.:24)
Nešporné SLB -navštevované niekoľkými vernými sestrami boli 20x. Okrem toho iné večerné SLB (aj SLB na Bielu sobotu) – spolu: 6x.
Mimoriadne bohoslužobné príležitosti boli:
Slávnosť konfirmácie – 13.5.- 5.N.po v.Noci – 5 detí.
Na 2. slávnosť veľkonočnú kázal br. farár Ivan Novomeský z Krajného
Dva krát kázal na SLB môj syn ĽB ml.- dekan EBF
Vo sviatok Epifánie sme boli na misijných SLB v CZ Vrbovce, kde som kázal a naše deti vystúpili s vianočnou hrou.
Pekná účasť bola na Vianočnej slávnosti detí, ktoré vystúpili s pútavým programom / Scénkou o vzniku piesne: Tichá noc,Chrobáčikove vianoce, s básňami a piesňami.
Ekumenické SLB sme mali aj vlani na cintoríne s RKC na Pamiatku zosnulých
3 x sa v rámci SLB konal Krst svätý.
1x sa konali SLB ako čítané, ktoré vykonal br.kantor Ing.B.Rybnikár
Misijné SLB boli aj vlani Branči- 5.7. vo sviatok Cyrila a Metoda.
Ďakujem domácim viery za ich prípravu a za občerstvenie pre hostí. Ďakujemei liturgom a fungesom za ich službu.
SLB boli teda vykonané vo všetky nedele i sviatky cirkevného roku. Počas cirk.roku boli v rámci SLB aj tri volebné konventy: voľba sen. dorcu MyS, ktorým sa stal br. Štefan Ružička z Holíča, voľba dištriktuálneho predsedníctva (11.3) Zvolení boli: Mgr.Milan Krivda a Mgr Vl.Daniš, a napokon voľba gen.predsedníctva – dňa 24.6. v ktorej boli zvolení: Mgr.Miloš Klátik PhD, gen.biskup a Doc. MUDr.Imrich Lukáč, gen.dozorca. Zvoleným prajeme Božiu múdrosť a požehnanie. Ďakujem tiež našim trom (striedajúcim sa) kantorom za ich službu: Br.Ing.B.Rybnikárovi, Mgr.M.Batkovi, a Mgr.Elene Zelenákovej.
Večera Pánova (VP)
VP bola aj v minulom roku prisluhovaná vždy v rámci SLB. Používame zatiaľ liturgiu podľa doterajších nápevov a v tomto roku ponúkam možnosť naučiť sa a spoznať aj nápevy podľa staršej tradície, tak ako ich aj máme v novom Spevníku. Používame všetky modely SLB s VP, tak, ako ich ponúka aj naša nová Agenda. To zn.buď s konfiteorom č. 2, bez celej všeobecnej spovede, alebo so Spoveďou a spovednými otázkami a osobným rozhrešením. V Sobotišti bola VP prislúžená 9x ( 135 M a 350 ž, spol: 485) a v Rovensku 6x ( 43 m a 99 ž, spolu: 142duší). V domácnosti pristúpilo k VP 5 ž. Celkom v CZ: 454 ž a 178 m, spolu 632 duší(-128d). Prejavila sa najmä absencia tzv.zlatej konfirmácie a účasť “zlatých” konfirmanodv a ich rodinných príslušníkov.
Čo k tomuto neradostnému konštatovaniu dodať? Iba slovo Kristovo:” Kto je moje telo a pije mou krv, zostáva vo mne a ja v ňom. (J 6, 56) A platí aj ďalšie slovo: ”Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe”. (J 6, 53)
Krst svätý (KS)
V minulom roku bolo pokrstených v našom CZ 9 chlapcov a 4 dievčatá. Zo Sobotišťa 6 chl a 2 d, z Podbranča 3 chla a 2 d, z Rovenska krst nebol. Spolu: 13 krstov. Jeden krst bol vykonaný v CZ Turá Lúka, jeden krst bol z iného mesta. Celkom pribudlo v CZ narodených 12 detí.
Na minuloročnm výročnom konvente, a potom neskôr aj na sen.konvente MyS bolo prijaté uznesenia, aby sa prehĺbila a skvalitnila krstná príprava najmä rodičov a pokiaľ možno aj krstných rodičov. Oni sú prvými učiteľmi slova Božieho, oni majú byť prvými kňazmi svojich detí a prvou autoritou a vrchnosťu /kráľovský úrad/, ktorá sa o deti stará a za ne po každej stránke zodpovedá pred Bohom i ľuďmi. V úvode som poukázal na hodnotu všeobecného kňazstva a ak nechceme, aby táto zásada a biblické, správne učenie zostalo iba frázou, je potrebné začať s konkrétnou nápravou.
Je zrejme predčasné hodnotiť výsledok tejto činnosti, veď úloha sa vykonanm Krstu sv. iba začala a má pokračovať. Je však predsa len potešujúce že žiadna rodina túto službu neodmietla, že rodičia a aj viacerí krstní rodičia na 3 rozhovory v predsavzanej dĺžke prišli. Celkovo možno povedať, že sa konali v dobrom ovzduší. Rady a výzvy k uplatnemiu krstných sľubov boli prediskutované a prijaté pozitívne. Verím, že táto prehĺbená pastorálna činnosť može prinisť časom svoje ovocie. Vlastne je chybou iba jedno, že sme také uznesenie neprijali už dávnejšie a to v CZ i na území celého seniorátu.
Je nepochybné, že ak rodičom a rodinám na Krste svätom záleží, musia poznať veľkosť tohoto daru, ale aj spôsoby, ako naplniť záväzok vyplývajúci z Krstu sv, totiž, aby celý náš život bol ustavičným mŕtvením starého Adama v nás a tak aj v pokrstených dietkach.
Samozrejme, rozhodujúce bude, aby CZ, ale aj celá cirkev venovala trvalú a sústredneú duchovnú pomoc a duchovné poradenstvo otcom i matkám našich detí, viedla svoje všeobecné kňazstvo k zodpovedénmu rodičovstvu a posvätnému kresťanskému životu. Prajeme všetkých veľa Božieho požehnanie a darov Ducha Svätého.
Vnútorná misia
Účasť na vnútornej misii v našej cirkvi je úlohou aj nášho CZ. Svoje vlastné miesti sme si našli v organizovaní bohoslužobného stretnutia zborov jednak MyS, ale aj zborov, alebo jednotlivcov z celého ZD na Branči. Pred 20 rokmi prijali duchovní nášho seniorátu pozvanie na stretnutie pri pomníku ev. martýrov a galejníkov a dnes má už miesto v kalendári mnohých evanjelikov. Vhodným rámcom sa stal sviatok vierozvestov a solúnskych bratov, misionárov na Veľkej Morave, ktorej centrá ležia pomerne blízko územia Sobotišťa a hradu Branč 5.júla.
Hrad bol aj prvým bohoslužobným miestom pre jeho obyvateľov, ale i našich predkov, ako to bývalo zvykom v stredovekých hradoch. Ďalší významným momentom misijného dňa je pripomenutie si význam husitskej tradície na území Záp.Slovenska a tak aj mučeníka Majstra Jána Husa ( 6.júla), ktorý je sviatkom v ČR.
V minulom roku okrem samotného dňa ZD bol výzmaný pokus zapojiť do tohoto diania aj mládež, keď v predvečer slávnosti bol usporiadaný koncert kresťanských skupín. Účasť síce nebola veľká, ale máme nádejj, že aj táto sejba môže priniesť svoju úrodu. Osobne som bol rád, že na Branč prišli vlani dva manželské páry z Košíc, ktorí boli prvými mládežníkmi, ktorých som ešte ako biskupský kaplán v Košiciach viedol na stretnutiach v dobe totality. Ich vernosť a služba cirkvi, ako aj osobné puto priateľstva až podnes je pre mňa potešujúcou skutočnosťou.
Okrem služby zástupcov duchovných a ostatných cirkevných funkcionárov prichádzajú na Branč aj zástupcovia duchovnej služby v armáde SR a Diakonie. S povďakom vnímame aj službu našich významných umelcov, recitárora Juraja Sarvaša / Proglas/ , i vystúpenie sóĺistu SND Dušana Ožváta, ako aj viacerých cirkevných spevokolov. Nevýhodou bolo vlani to, že z dôvodu príprav Branča sme sa nemohli početnejšie zúčastniť stretnutia evanjelikov v Lučenci, ktoré malo pekný priebeh a bohatú duchovnú náplň. Z nášho CZ to boli len tri rodiny.
Minulý rok sme započali misijným krokom, návštvou CZ Vrbovce vo sviatok Zjavenia Kr P.mudrcom. Žiaľ, CZ Vrbovce nám návštevu napriek prísľubu neopätoval.
S mladými športovcami sme sa zúčastnili športového dňa mládeže Mys, ktorý bol na Myjave. Naši dorastenci opäť vyhrali súťaž vo futbale a postúpili do Dištriktuálneho kola v Trenčianskych Stankovciach. Aj tu pekne reprezentovali zbor i Mys, keď získali okrem dobrého umiestnenia aj ocenenie ako najslušnejšie mužstvo. Naším mladým k tomu blahoželáme.
Adventný čas tradične slúži k duchovnej moblilizácii v rodinách. Opäť sme do všetkých rodín, kde sú školopovinné deti, rozdali adventné kalendáre z VD, namiesto tradičnýh balíčkov. (Darčekom pod stromčekom bola len čokoláda.) Najmä však bol pekným darčekom pre všetkých milý vianočný program detí. V Rovensku vystúpilo na Štedrý večer 5 detí.
Náboženská a konfirmačná výučba
Náboženská výchova má začínať a mať svoj stred predovšetkým v rodinách. To je naše právo i povinnosť. Tu je najvhodnejšie, najmenej rušené a najprirodzenejšie prostredie pre rast viery detí a budúcich dospelých členov cirkvi. Tu len my sami rozhodneme o tom, či tak chceme a budeme konať. Už SZ nám podáva zásadný návod, ako to robiť. “Keď sa ťa syn – dcéra opýta, čo znamená.. to či ono…../voľný preklad/ ty odpovedz:..! Ak rodičia využijú prirodzenú zvedavosť detí a neodbijú ich frázami: nemám čas, daj pokoj a pod., urobíme to, čo bude tvoriť pevný základ osobnosti našich detí, prípadne vnúčat. K slovu má prísť aj Malý katechizmus, podľa zásad odporúčaných už Dr.M.Lutherom a potom napr. aj Dr.J.M.Hurbanom, ktorý vydal v Skalici tzv. Katechizmus v obrázkoch so zásadnou prímluvou, ktorá nič nestratila zo svojej aktuálnosti.
Hoci máme možnosť vyučovať náboženstvo aj v školách, je to len doplnenie a pomoc, ale možnosti výučby v školách sú obmedzené. Napr. počtom detí pre jednu skupinu a hodinu, nevhodným rozvrhom i celkovou “rozbitosťou” programu detí v popoludnajších hodinách. Je jednoducho naivné domnievať sa, že školská výučba a výchova nám zásadným spôsobom pomôže. Žiaľ, to je možné azda iba v cirkevných školách a tých, ako vieme, nie je veľa. Nepomôžu nám už ani nové učebnice ktoré máme. Je to paradox: keď sme mali žiakov, nemali sme dosť učebníc a dnes je to naopak! V ZŠ v Sobotišti vyučujem v tomto šk.roku 2012 /13 deti v troch oddeleniach po 1 hodine, spolu: 54 detí.
Konfirmačná výučba sa koná pre katechuménov a konfirmandov spolu, po SLB v nedeľu. Účasť konfirmandov na SLB je samozrejmou a prirodzenou súčasťou výučby. Optimálne je, ak sú deti sprevádzané rodičmi a doma spoločne hovoria o preberaných témach. Konfirmačný ročník, pokiaľ je to možné, má navyše v novom roku aj sobotné vyučovanie. Ku konfirmácii sa pripravujú 3 deti. Vlani boli konfirmovaný 3 chl a 2 d., spolu 5.
Iná pastorálna činnosť kňaza
V minulom roku, okrem už spomenutých stretnutí pred Krstom s mladými rodinami som pripravoval k sobášu 4 páry, kde sme sa snažili dodržať plánovaných 6 hodín prípravy. Je to vhodný čas na bližšie spoznanie života mladých ľudí a poučenie.
Dôležitou časťou osobnej pastorálnej starostlivosti sú i rozhovory pred i po vykonaní pohrebných rozlúčok. Tieto stretnutia majú rozličnú dĺžku, podľa náročnosti konkrétneho prípadu. V Rovensku je to aj pravidelná účasť na kare v kruhu rodiny, inde sporadicky.
V niektorých prípadoch to boli aj stretnutia v rodine. Dôležité sú rozhovory pred súkromnou spoveďou a prijatím VP. Pastorálnym rozhovorom sa často stávajú aj náhodné, alebo neplánované stretnutia, ak to situácia vyžaduje. K pozvaniam na osobnú návštevu a rozhovor som vždy otvorený.
Pohyb ľudnatosti
V minulom roku zomrelo a bolo pochovaných:
V Sobotišti: 6 m a 10 ž, spolu : 16 údov CZ, Na Podbranči: 5 M a 4 ž, spolu: 9, v Rovensku: 1ma +ž, spolu: 2. Celkom 12 mužov a 15 žien, spolu 27 údov CZ. Najstarším bol br.Miloš Miča, niekdajší presbyter a kurátor CZ, 96 ročný. Zo žien to bola Anna Podmajerská z Podbranča, tiež 96 ročná. Najmladší: Jaroslav Ševečka zo Sobotišťa a Zuzana Hermanová r.Lysá (39 r).
Narodilo sa bolo pokrstených 9 chl.a 4 dievčatá: spolu 13 detí.
Sobášené boli 4 manž.páry, čisto evanjelické.
Konfirmovaní: 3 chl a 2 d, spolu : 5
Výstup, ani prístup (off.) sme nezaznamenali. Prirodzený úbytok je 15 duší. K 31.dec. a k 1.jan. 2013 bude CZ evidovať : 1322 duší.
Pri poslednom sčítaní ľudu ( z r.2011) sa prihlásilo k ECAV :
V Sobotišti z 1.490 obyvateľov: 831 duší, tj. 55, 8 % obyvateľstva.
V Podbranči zo 615 obyvateľov: 438 duší, t.j. 71, 2% obyvateľstva.
Spolu: 1269. Chýba nám zatiaľ údaj z Rovenska. Podľa starších údajov je to cca 105 duší, spolu – cca: 1374. Po odpočítaní zomelých( – 27) + občianske rozlúčky za r. 11 a 12) je to údaj približne: 1342 duší, pričom rozdiel je len cca: 20 duší.
Služba presbyterov
Najdôležitejšou činnosťou je zatiaľ najmä návšteva presbyterov v rodinách pri výbere cirkevného príspevku. Niekedy je to pomerne náročná sužba. V budúcnosti bude ešte náročnejšia a zodpovednejšia, pretože jej charekter bude musieť byť ešte viac pastorálny, ako doteraz. Najväčšou chybou je, ak presbyter nevie podať správnu odpoveď na rôzne neraz nekvalifikované, alebo dokonca nepodložené predstavy. Aj tu sa teda musí viac uplatniť zásada všeobecného kňazstva, o ktorej sme hovorili.
Cirkevný zbor má t.č.dvoch matkocirkevných kurátorov: Pavla Kadlečíka a Martina Kutálka. Od kurátorov očakáva zbor najmä organizovanie brigád a činnosti na poli hospodárskom, nie samotný výkon. Isteže, organizovať túto činnosť je niekedy náročnejšie, ako nejakú prácu vykonať. V Rovensku je kurátorom br.Ján Čermák, ktorý sa dobre zapracoval do funkcie. Na Podbranči kurátor nie je, ale zastupuje ho vlastne pokladník fílie br.Pavel Praženka ml.
Presbyterstvo malo vlani len dve riadne zasadnutia. Najväčšou úlohou bolo pripraviť bohoslužby a občerstvenie na Branči. Tu výdatne pomáhali aj naše sestry presbyterky. Koordinátorkou pre spoluprácu so SEŽ je s. Anna Hurbánková. V tomto roku uvažujeme o pozvaní stretnutia žien MyS do Sobotišťa. Výhodou presbyterstva je spojenie skúsených a osvedčených presbyterov s novými, mladými a perspektívnymi služobníkmi CZ.
Poradným orgánom presbyterstva je Hospodársky výbor, ktorý sa stretol raz, aby pripravil rokovanie výročitého presbytéria a návrh rozpočtu. Koná aj dozornú fukciu. Kontrola účtov je v pesbyterstve verejná a kontrolóri sú volení ad hoc.
II.časť – hospodárenie
Finančné hospodárenie prebiehalo vyrovnane, podľa rozpočtu. Plánovaný príjem a výdavok bol 12 000 Euro, pričom CZ má splácať aj pôžičku vo výške 7.500.-E za organ. Polovica pôžičky aj bola splatená, spolu s úrokom. Zvyšok by mal byť splatený v r. 2013.
Obraty za r. 2012 podľa účtovného denníka sú nasledovné:
Príjem: Príjem z majetku: ……………………..470, 77 E
Milodary:……………………………….3.019, 80 E
Ofery:……………………………………5.852, 28 E
Cirk.príspevok:……………………….6.828.- E
Ostatné:……………………………………91, 34 E
Úroky:………………………………………..0, 18 E
————————————————————————-
Príjmy celom:……………………………………16.261, 57 E
Zostatok fin.majetku z min.roku:……………5.469,27
Výdavky spolu: …………………………………19.317, 78 E
Rozdiel:..za bežné účt.obdobie…………….-3 056, 21 E
K 31.12. 12: je hotovosť : 1744, 71 E, na B.ú. : 3.047, 52
Pôžička CZ = 3750.-E
Základina rodiny Serátorovej tvorí po navýšení z úroku za r. 2012: ku dňu: 17.dec. 2012: 3555, 51 E. Rozdelený výnos bol: 40.- E
podľa štatútu. O pokladničných obratoch podá podrobnejšiu správu ses.účtovníka E.Slezáková.
Presbyterstvo skontrolovalo na svojom zasadnutí 27.1.2013 všetky položky a obraty a našlo všetky účty správne vedené. Pokladničný zostatok potvrdzuje s.pokladníčka Anna Kutálková a posledný výpis zo SLSP súhlasí s účtovným zostatkom. Z tohoto dôvodu presbyterstvo navrhuje tomuto konventu prijať príslušné absolutórium. Sestrám zodpovedným za vzorné vedenie účtov a pokladne úprimne ďakujeme.
Rozpočet na rok 2013 navrhuje presbyterstvo upraviť na: Výdavok: 13.000.-E, príjem : 13.000.- bez zmeny cirk.príspevku.
Vzhľadom na fin.pôžičku, CZ sa nepúšťal do žiadnych nových investíciií. Bola však zakúpená nová motorová kosačka trávy na údržbu uličky a priestoru okolo kostola. CZ odviedol všetky povinné i nepovinné ofery pre ECAV. Na stavbu kostola v Žiari n.Hr. sme prispeli sumou 200.-E.
Boli vykonané brigády pri kostole a vo farskej záhrade. Všetkým, ktorí pomáhali pri údržbe okolia kostola a fary ďakujeme. Tiež sestrám, ktoré pomáhali ses.kostolníčke Ing. Zuzane Hechtovej v kostole pri upratovaní, pri príprave vian.stromčeka a pod. Ďakujem aj br.zvonárom vo fílii Podbranč ( Ján Kadlečík a Ján Slezák), kurátorom i presbyterom za ich službu. Ďakujeme za mnohé kvetinové dary na oltár. Ďakujeme ešte raz naším kantorom a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli na hospodársky chod CZ. Mrzí nás iba stav budovy bývalého kultúrneho domu MRŠ v Sobotišti a stav, ktorý reštitučný zákon nedokázal vyriešiť k spokojnosti nášho CZ. Za to nech sa hanbia tí, ktorí tento stav: nevymožiteľnosť práva v SR, spôsobili – a domáci neprajníci.
Napriek tomu ďakujeme za Božiu milosť a Božie požehnanie, preukázané nám aj v minulom roku. “Jemu, jedinému múdemu Bohu, sláva skrze Ježiša Krista naveky” ( R 16, 27). Amen
Mgr. Ľubomír Batka, ev.farár v Sobotišti
Pozn. Správa bola konventom schválená. Obrazová príloha je na FÚ.
Slovak