Mimoriadne správa: na oslavy 1150. výročia príchodu vierozvestcov na naše územie na Branč možno zavíta aj uj G. Ivánovič.
Bez gašparka pána podobného pánovi s hlasom jedného pána by tento sviatok hádam nemohol ani byť. No nebude sa predsa vyvaľovať v kúpeľoch v bahne, či nafte. Konštantín pyšne niesol Proglas do zeme starých Slovákov (takých starých, že si ani sami nepamätajú, že už v tom čase boli Slováci). Pán kastelán domu večných pionerov priniesol nám ústavu. Tá má síce svoje nedostatky, ale to nevadí, treba ju schváliť, potom novelizovať a napokon nedodržiavať.
Na počesť príchodu je plánovaná i obnova hradu, hlavne hladomorne. Pripomínať si budeme aj evanjelických galejníkov. To sú ľudia, ktorých neposadili do úradu i napriek právoplatnej voľbe, ale za veslá, resp. do kameňolomu. So smútkom na tieto zašlé časy zaspomína si aj on: PraciČesť víťazom a sláva porazeným!
Dosluhujúca hlava prezidenta štátu svojím príhororom pozdraví pútnikov a ak bude treba, dá, boha, aj novinárom-analfabetom. Ak sa biskup dovtedy neudobrí s ev. farmárom z Vrboviec, dychovka žiaľ nevystúpi. Nevadí, prezidmnt má trubača vlastného. Veríme, že to prispeje k upokojenie situácie, než jej akulovaniu, a ej…, možno aj k dačomu inému.
Po slávnostnom akte podávať sa bude guláš. Srnčí. Poľovačky sa má zúčastniť aj pán pesident. Drozdy po lesoch v Lešti čvirikajú, že je znamenitý strelec. Strieľa si z nás, keď raz povie, že bol na futbale, potom na balkóne, na srbskom pobreží a hneď zasa v Limbachu?
Jediné, čo by mohlo túto milú návštevu zverenca pána Trubača zvrátiť, je pozvanie pápeža Dominika XVI. na konkurenčný Branč v Nitrianskom kraji, kde by sa mal radovať z príchodu slovenských apoštolov za spoločným stolom s katolíckymi biskupmi (bez Bezáka). To bude radosť iná. To bude smútok.
Nad podujatím prevzal prezident záštitu. Pozvaní sú všetci. Sme pozvaní aj my, domáci? Čo vedie ECAV k tomu, zaštiťovať sa človekom, ktorý sa neštíti pred ničím? Ani pred demontážou našej skorodemokracie? Je to dajaká parafráza onoho nebiblického lížte s pätolížucimi? Alebo len prejav straty chuti chloridu sodného? Či ďalšia metastáza spojených názorov Rady solidoriti? Nedáva účasť predstaviteľov cirkvi v programoch s predstaviteľom národného socializmu, vždy výborne cítiaceho a jasne mysliaceho, najmä keď ide o osobný prospech, jeho totalitným tendenciám v spoločnosti punc akceptovateľnosti?
No na druhej strane si myslím, že niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, a teraz skôr žiaľbohu.
Autor je gágaj, táraj a prďús
Slovak