Kráľovský nosič

Kráľovský nosič

J 1, 29 – 34:
“Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. (30) Toto je Ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý bol predo mnou, pretože bol prv, ako ja. (31) A ja som Ho neznal, ale aby bol vyjavený Izraelovi, preto som prišiel, krstiac vodou. (32) Ďalej svedčil Ján, hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. (33) A ja som Ho neznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. (34) A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží. “ Amen

Bratia a sestry v Pánovi!

Nedávno slávil tatranský vysokohorský nosič zo Skalnej chaty Laco Kulanga 55 narodeniny. Pri oslave si dal naložiť do krošne symbolických 155 kg nákladu a ako kamzík ho vyniesol z údolnej stanice hore k chate. Jeho rekordom sa divia ľudia v celom svete. Je známe, že v krošni vyniesol 207, 5 kg nákladu na Zamlovského chatu. Japoncom, ktorý si ho prišli nafilmovať padali slzy, keď im- len tak pre radosť – vyniesol na chatu náklad vo váhe 200 kg! Zatiaľ neprekonaný je jeho rekord, keď tento skromný a dobrácky muž zniesol zo Skalnej chaty náklad 211 kg .

My však aj dnes chceme vzdať skutočný obdiv a vďaku inému kráľovskému “Nosičovi”. Ján Krstiteľ o Ňom povedal: “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta”.
Ten, o ktorom sme len nedávno počuli, že sa narodil ako slabé a nezmocné Dieťa – je teda skvelý nosič. Prišiel na svet až po Jánovi a predsa bol pred ním, bol prv, ako Ján existoval, ba prv, ako svet povstal.

Narodil sa preto, aby vzal na seba hriechy ľudí a aby ich vyniesol na drevo kríža. Jeho výstup a zostup je pre nás milosťou. Urobil to pre našu radosť a náš pokoj. Stal sa obetným Baránkom, ktorého obeť je Bohu milá a vzácna. Boh ju prijal ako zástupnú obeť za nás. Priniesol ju nielen pre vlastný národ, ale za všetky národy.

Je to preto obrovská ťarcha a jedinečný výkon tohoto Nosiča nebude prekonaný nikdy. Na Golgotu vyniesol hriechy ľudí ktorí žili pred Ním, v Jeho pritomnosti, hriechy naše, i našich potomkov. Nedajú sa zmerať ani zvážiť. Spolu tvoria jeden obrovský balvan a okrem Neho niet nikoho, kto by s nimi vládal pohnúť.

Bratia a sestry v Pánovi!
Neraz s ťažkosťamia slzami nesieme batohy vlastných vín a hriechov. Tlačia a zaťažujú nás tak, že pod ich bremenom “končíme svoje roky ako vzdych”. Nevieme čo s nimi a ako ďalej? – Dnes opäť počujeme svedectvo a výzvu, aby sme ich položili na plecia Tomu, ktorý ich rád vezme a ponesie a uľahčí nám našu ceste vpred a súčasne hore! Až k nebesám. Nič iné Mu dať nemôžeme, ale On nič ani nežiada, iba ponúka každému svoju pomoc.
Volá k sebe aj tých, ktorí nesú bremená rôznych bolestí, smútkov a vlasntných krížov. On hovorí: ”Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáte a ste preťažení – Ja vám dám odpočinutie!”

Ján Krstiteľ bol silný muž, muž spojený s prírodou, považovaný ľuďmi za proroka a muža Božieho. O svojom vzťahu k Ježišovi, vydal jasné svedectvo: “Ja nie som Kristus”! – Ja nie som Spasiteľ, ja nikoho nespasím! Nie som Ježišovi hoden rozviazať ani remienok na obuvi…Krstím iba vodou, aby som pripomenul ľuďom, že potrebujú umytie, očistenie, že potrebujú kúpeľ! Ale nie kúpeľ v Jordáne! To nestačí …Kto však vojde do vody a tým vyzná svoje hriechy, je na dobrej ceste. Nový život a nová cesta začína pokáním. Ján vedel, že prišla doba spásy a čas milosti práve preto, že je tu už Ten, ktorý Božiu milosť sprostredkováva a podáva.
Naviac, dáva ľuďom aj závdavok Ducha Svätého. Kto Mu dôveruje, môže s takouto dôverou pristúpiť k Nemu a spojiť s Ním svoj život, svoju prítomnosť, i svoju budúcnosť.

Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Prijatie Ježišovho Krstu znamená aj pre nás začiatok nového života. Platí raz navždy Jánovo svedectvo: “Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta”! Ten, ktorý sa ponížil tak, že prijal za prvé lôžko drevené jasle, zostúpil najskôr dole, do vôd Jordánu, aby ukázal, čo bude znamenať prijati Jeho Krstu. Potom ale, o niečo neskôr vystúpil s tým istým bremenom aj hore, až na Golgotu a na drevo kríža.

Uvedomujeme si, že Ježiš nepotreboval robiť pokánie, ktoré na Boží pokyn hlásal a požadoval Ján. Ježiš nemal žiaden hriech, a predsa sa stal najväčším hriešnikom, ako hovorí náš ref. M.Luther. Preto, lebo niesol ťarchu našich vín…
Na Golgote mal Jeho národ oči ”podliate krvou” a preto nevidel! Malý hlúčik tých, čo našli odvahu zotrvať s Ním pod krížom, mali zase očí plné sĺz. Preto tam nevideli tam to, čo mohol vidieť Ježiš a Ján Krstiteľ už pri Jordáne: otvorené nebo! Otvorený prístup hriešnikov k Bohu, k zdroju života. Na Golgoe bolo nebo akoby za mrakmi.

Bratia a sestry!
Príjímať slovo Evanjelia, i Pánovu Večeru ako pravý chlieb života môžeme už tu na zemi. Tak môžeme neprestajne obnovovať vzťah a spojenie s Ním. To spojenie začalo v Jeho a našom Krste, keď sme Mu odovzdali naše hriechy – a On nám dal svoju svätosť, svojho Ducha a závdavok života večného.

Mať takéto spojenie, takúto dohodu a zmluvu, ktorá je z Jeho strany vždy platnou a večnou, znamená, že do nášho ducha zaveje nový vietor. On aj veje, prichádza, ako keď holubica zakrúži a zosadne na hniezdo, kde si ukrýva svoju mlaď. Pán Ježiš sa počal z Ducha Svätého a mal Ducha Svätého od počiatku. Aj od Neho vychádzal Duch, práve tak, ako od Otca nebeského. Toto poznať a toto vidieť však môžu iba oči, ktoré človeku dá Boh a ktoré On otvorí – aby sme nimi videli, že v Slove, v Jeho Krste i v Jeho Svätej Večeri je s nami.
Jeho prítomnosť a blízkosť je istá. Je tu, aby prevzal naše bremená, naše ťarchy, naše hriešne srdce a dal nám všetko nové. Toto nemôže urobiť človek. Nemohol to urobiť ani Ján Krstiteľ, iba Ježiš. Ten, ktorý v jednote s Otcom i Duchom Svätým prisluhuje z milosti plné a pravé ospravedlnenie, dáva plnú milosť a tak aj pravú radosť.

Ježišovo zostúpenie z neba a následná cesta k spáse, mala prvé zastavenie pri Jordáne, aby umožnil položiť na seba hriechy Jánovi i tým, ktorým Ján kázal. Sňal ich a tých, čo Mu uverili a svoje hriechy položili na Neho, umyl a tak očistil pre nebo. S tým istým zámerom a poslaním vystúpil napokon aj na Gogotu, ktorá sa stala najznámejšou horou sveta. Tam cestu spásy na zemi dokonal. Ďalej pokračoval k tým, čo zosnuli. Preto “zostúpil do pekiel” a potom Ho už nič nemohlo zadržať pri vstúpení do neba. Bránu za sebou ale nezabuchol! Nechal ju otvorenú…
Otvorenú pre nás a naše deti, naše vnúčatá, pre všetky rodiny. Tak, ako Jozef a Mária zodpovedne a pravideľne vodili Ježiša od detstva do synogy a do chrámu v Jeruzaleme, smieme vziať za ruky naše deti a priniesť, a neskôr priviesť do nášho chrámu a tak k Ježišovi. Preto to aj robme a neustávajme!

Najskôr v Krste svätom, v tom prvom a základnom umytí z hriechov, potom cez každé svedectvo Evanjelia, cez spoveď a prijatie Jeho Večere ako pravého pokrmu na cestu k večnému prebývaniu s Ním. Lebo cesta “hore a vpred” je možná pre nás hriešnikov preto, lebo On vzal na seba naše bremená, i naše nemoce a slabosti a dal nám odvahu viery k nasledovaniu Jeho šľapají. On, Syn Boží, chce z nás sňať naše bremená a umožniť nám spolu s Ním ísť a prísť “hore” – k svojmu a nášmu Otcovi, k večnému domovu! Amen.

1.nedeľa po Zjavení 2013 – Rovensko, Sobotište – Ľ.Batka st.

Komentovať