Pamiatka Štefana mučeníka
Mt 23, 34-39:
“Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagogách a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, (35) a to preto, aby prišla na vás všetka spravodivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zamordovali medzi chrámom a medzi oltárom. (36) Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie.
Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. (38) Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. (39) Lebo hovorím vám, neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: (39) Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Dva dni sme mali možnosť putovať v duchu do Belehema, pristúpiť ku jasliam Pána Ježiša Krista a skloniť sa pred nimi. Možnosť- pozrieť sa do nich a do plienok a v nich uvidieť Dar neba a poklad najvyššej ceny. Stelesnenú Božiu lásku v narodenom Ježišovi. Mali sme novú možnosť počuť zvesť radosti : “Narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”. ( Lk 2)
Ak sme uverili, že to Dieťa položené do jaslí je Boží Syn a náš Spasiteľ a Osloboditeľ od smrti, náš Pomocník a Pán, naše srdce je natoľko preniknuté svätým zápalom, že si toto poznanie nenecháme pre seba. Každému budeme chcieť o tom povedať a dopomôcť mu tak ku spáse. Nikto, koho srdce je posvätené milosťou a pravdou o Bohu, ktorý je s nami, nie je tak sebecký, aby si nechal túto radostnú správu a účasť na Kristovej vláde a dedičstve len pre seba. Mária sa podelila s radostnou správou s Alžbetou a jej domom. Pastieri “vyrozprávali ostatným, čo im bolo povedané o Dieťatku”. O niekoľko dní si pripomenieme skúsenosť mudrcov od východu a uvidíme ten istý obraz a odkaz. Čím viacerí budú poznať pravdu o Dieťatku Ježišovi, tým lepšie. “Zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda sa stali v Ježišovi”. (J 1,17) Keď bezdmovec nájde dobrý útulok, alebo možnosť, kde sa zohreje a naje, hneď to povie aj iným. Keď niekde dobre nakúpime, radi to povieme aj svojim blízkym.
Práve tak sa to deje aj medzi tými, čo našli v Ježišovi pravý poklad, cestu, pravdu a život! Preto aj všetci tí, čo spoznali Ježiša ako Mesiáša, Spasiteľa, sa radi s touto skúsenosťou podelia a budú iných informovať a učiť. Duch Vianoc je už taký. Napĺňa tendenciou: niesť zvesť o Kristu iným. Kto horí, zapaľuje aj iných. Kto svieti, chce, aby z pravého svetla prijali pravé svetlo aj iní. Zisťujeme, že to Božie Dieťa aj nás vysiela k iným s radostnou správou pokoja.
Je to aj Jeho zámer a žiadosť. Ako aj dnešný sv. text pripomína:
“Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov”.
Takým vyslancom narodeného Pána Krista sa stal aj diakon ŠTEFAN. Vieme, že bol služobníkom v jeruzalemskom cirkevnom zbore a bol človek plný Ducha Svätého, múdrosti a viery. Nebol múdry iba pre seba. Cítil v srdci Kristovo poverenie stáť v Jeho službe. Preto ako jeden z vyvoleých diakonov, služobníkov, pomáhal obsluhovať pri stoloch chudobné vdovy a siroty.
“Hľa posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov…..”, hovorí Ten, ktorého neobsiahli nebesá. Ten, “ ktorý sa narodil v plnosti času “ v Betleheme. Vianoce sú teda aj o vyslaní do sveta. Vianoce prežívame intezívne v kruhu rodiny, volajú a vťahujú nás do rodín, ale správne prežité, vysielajú nás do sveta. V dňoch sviatočných v chráme načerpáme nové a pravé poznanie o Ježišovi a cítime, že o tom dive musíme aj my hovoriť, svedčiť, spievať a kázať.
To všetko, ba viac sa deje tam, kde sa s Ježišom narodila viera, alebo skrze Ducha Svätého prišla dôvera v Jeho osobu a poslanie, ísť do tohoto sveta. V Ňom bol a je Boh s nami. Je v Slove evanjelia aj dnes, ale aj vo viditeľnm slove Večere Pánovej, v chlebe a víne. Chce našu vieru posilniť, chce nás znovuzrodiť a vystrojiť svojou mocou k službe! Kresťanské Vianoce nekončia obmedzeným počtom hodín a dní voľna. Majú svoje pokračovanie tam, kde bol v ľudských srdciach Kristus prijatý.
Evanjelista Ján svedčí, že večné Božie slovo, vtelené v Ježišovi “bolo plné milosti a pravdy” .(J 1,14b) “Slovo, ktoré sa stalo telom”, je pravdivé aj preto, že neskrýva boľavú skúsenosť a pravdu o tom, že tam, kde Ježiš ako Pán a Spasiteľ prijatý nebol, tam zostane vládnuť tma – “vláda a moc Herodesa “. V jej moci a službách začne skôr, či neskor dielo starého človeka a jeho prejavy. O tom Ježiš predpovedal: “a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete – a budete ich prenasledovať z mesta do mesta…”
O pravdivosti slov Pánových by sme nemali pochybovať, ale mali by sme z nich vyvodiť dôležité uzávery pre seba a náš ďalší život po Vianociach. Aj v kresťanstve platí: Kto je pripravený, nie je ohrozený! Veľmi rýchlo sa presvedčíme o tom, že ani počas tohtoročných Vianoci sa všetci neobrátili a nezmenili svoje zmýšľanie natoľko, aby sa stali Božími deťmi a Kristovými vyslancami. Skôr opak je pravdou. Veľa ľudí, ako prorok Izaiáš napísal, si počína horšie ako vôl a osol. “Vôl pozná svojho pána a osol jasle svojho gazdu, môj ľud nepozná, nevšíma si…” (Iz 1, 2)
Už zajtra výjdeme z týchto sviatkov do bežného života.
Nad stavom sveta, stavom slušnosti, ľudskosti, morálky, pevnosti a vernosti vzťahov budú mnohí iba plakať, iní sa budú rozčuľovať, ale nebudú vedieť ako ďalej, aká je cesta k novote života. Pánov príchod k svetu, k nám, zostane zrejme nevyužitý. Mnohí opäť čas milosti nespoznali a neuvedomili si hodnotu Spasiteľa a štedrého daru nebies. Ježiš Kristus sám zaplače nad každým takým hriešnikom, tak ako zaplakal nad Jeruzalemom. ”Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prororkov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe. Koľko ráz som chce zhromaždiť tvoje dietky, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla a nechceli ste! Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý”.
Tu si musíme, milí bratia a sestry uvedomiť jedno. Mnohí ľudia si myslia, že Jeruzalem trestal sám Boh, keď bol vydaný pohanom.
Jeruzalem sa potrestal sám. Boh vlastne netrestá nikoho. Ak je Boh v Kristu odmietnutý, On iba odchádza a plače. Nechá človeka tak, nechá mesto, nechá krajinu, nechá rodinu bez svojej moci, bez svojej pomoci a bez poznania pravdy. Človek, ľudia zostanú v tme hriechu a smrti. Boh trestá tým, že sa odmlčí. Najväčší Boží trest je, keď Boh nehovorí, keď prestane znieť Jeho Slovo. Keď sa prestane usmievať, ale aj plakať.
Preto Pán Ježiš chcel a chce byť prijatý vierou. Kde sa tak deje – o lásku a jej skutky sa báť nemusíme! Oni prídu s pravou vierou. Ale platí tiež, že s neverou odíde aj nádej, aj láska! “Náš dom” ostane pustý!
Štefan je typom muža, ktorý prijal Ježiša Krista naplno. Zomrel síce kameňovaný nenávisťou sveta, ale narodil sa v nebi. Svet stratil služobníka a nositeľa lásky – a preto schudobnel. On sám Kristovou chudobou zbohatol. Videl “nebo otvorené”. Štefan vedel kam a ku komu ide! K Synovi, sediacemu na pravici moci Božej. Vedia kam pôjdu tí, čo dvíhajú kamene a osočujú Božích služobníkov a služobníkov cirkvi?
Kiež by sme otvorené nebo videli nanovo a opäť aj v tento sviatočný deň, aby sme sa aj my všetci s radosťou a v službe lásky blížnym do neho uberali. Prijmime Ježiša aj dnes! Jeho Slovo i Jeho pozvanie k Jeho Svätej Večeri nám chce poslúžiť k tomu, aby sme večerali s Ním aj vo večnosti ! Amen.
2.sviatok vian. – mučeníka Štefana-Rovensko 2012- Ľ.Batka st.
Slovak