4.2. Štedrý večer v rodine

Štedrý večer sa na fare slávil vo veľkej miestnosti s pekným nábytkom, kde sa rodina zdržiavala len počas slávnostných chvíľ. Tu stál stromček a slávnostne prestretý stôl.
Keď sa všetci vrátili z kostola, zaspievali pieseň Čas radosti, veselosti… a otec prečítal evanjelium z evanjelia Lukáša 2.kap. a pomodlil sa. Potom sa rozdali darčeky.
Rodičia ich chodievali kúpiť do Vrbového, alebo Nového Mesta nad Váhom, asi dva týždne pred Vianocami. Ich kúpu sa snažili udržať v tajnosti, ale deti predsa len vytušili, že ich cesta má nejaký vzťah k Vianociam.
Branislav si spomína, ako raz darčeky našli a od nedočkavosti poškodil na autíčku, ktoré si mal njsť pod stromčekom mechanizmus. Branislav sa nepriznal. Autíčko zostalo pokazené a nešťastný otec si až do smrti myslel, že mu také autíčko predal nezodpovedný obchodník.
Darčeky bývali skromné. Často to bývali knihy, ale niečo praktické: rukavice, čiapka atp. Po rozdelení darčekov si všetci sadli k prestretému stolu. Bol prikrytý bielym obrusom, jednoduchý, ale dostačujúci…

Dosť neskoro večer prišli ešte vinšovať obecní hlásnici-hrobári.

Rodina.
Obyvateľov fary bolo veľa. Okrem rodičov a ich piatich detí, bývala na fare do smrti v 1933 aj babička Irena – vdova. Na fare mali svoju izbu i kapláni, ktorí sa stravovali pri rodinnom stole a pani farárka im aj prala.
Farár prijal ešte jednu sirotu z Rimavskej Soboty, 12 – ročného chlapca Štefana / deti ho volaili Pišta/ , ktorý žil na fare do svojich 18-tich rokov. Štefan bol plnohodnotným čleom rodiny a zapájal sa do výpomoci v kostole ako mendík. V rodine sa striedali aj pomocnice. Ak bývali blízko fary, chodili spávať domov, ale často boli z kopaníc a na fare museli prespávať.

Je pochopiteľné, že takýto počet obyvateľov fary bolo treba nielen šatiť, ale aj živiť. Fara vyzerala ako gazdovský dvor a všetci sa zapájali do sedliackeho spôsobu života. V maštali sa chovali dve živiteľlky – kravy, v kŕmniku prasce, dokonca i prasnica. Dvor bol plný sliepok, kačíc a husí. Farár obľuboval holuby, deti s arady starali o králiky. Ochrancom domu bol pes Rex.
K fare patrili veľké záhrady, kde sa pestovali zemiaky, zelenina, ovocné stromy, kosila sa tráva na seno pre dobytk. Z polí s a dovážala ďatelina i skromná úroda v obilninách. Každý rok sa mlátilo. Krmivo i podstieľka sa skladovali vo veľkej stodole. V lete prichádzali na pomoc synovci i netere zo strany pána farára i pani farárky. Fara nemala vodovod, len studňu, bola bez kúpeľne a elektriky. Svietio sa petrolejovými lampami.

Postavenie rodiny v dedine

Hoci budova fary bola solitérom, nemala najbližších susedov, rodina sa necítila izolovaná. Jednak si deti aj samy vystačili pri hre , či vychádzkach, jednak bola fara miestom častých návštev. Nielenže neboli odtrhnutí od vonkajšieho pulzu dediny, patrili k organizátorom najrôznejších podujatí. V športe to bol pod farskou bránou stolný tenis, na dvore volejbal, v dedine futbal, v ktorom v určitom čase tvorili farárske deti takmer polovicu družstva.
V kultúrnej oblsti organizovali divadlá a slávnostné spomienkové podujatia na počesť Štefánika, Hubana, Masaryka a pod.
Rodina mala v dedine vážne postavenie. Ľudia sa na faru prichádzali poradiť v rôznych oblastiach. Fara bola takisto miestom osvety. Pani farárka veľa čítala a mala prehľad o súčasnej slovenskej literatúre a poézii.

BRAŇO KOLÉNY – spomienky z rokov 1928- 48.

Komentovať