2. NOVEMBER

2. NOVEMBER

Všímajte si príklady starších a nasledujte ich; či vyšiel niekedy na hanbu, kto v Pána dúfal?

Sírach 2, 10-11

Príklady o slabostiach svätých sú nám potrebné a prinášajú viac útechy ako príklady všetkých vynikajúcich činov a cností, ktoré svätí dosiahli. Nemohol by som nič pomôcť k tomu, aby Dávid premohol Goliáša, medveďa a leva. V rytierskych činoch ich nemôžem nasledovať, pretože presahujú všetky moje sily a myšlienky. Pre mimoriadne činy si svätí získali slávu a pre svoju veľkú silu a moc, ktorú dosvedčili ako statoční hrdinovia.
Keď pocítim slabosť, poklesok, strach a pokušenie, ktorými svätí prechádzali, keď napr. čítam žaloby, vzdychy, zdesenia a pochybnosti, ktoré prichádzali na Dávida, povzbudzuje ma to a napĺňa veľkou útechou. Vidím, ako sa vo svojich pochybnostiach a zdesení nepoddávali a úplne neklesli, ale povstávali a utešovali sa zasľúbeniami. Rozhodol som sa, že ani ja si nezúfam.

Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty

3 Komentáre k “2. NOVEMBER

  1. tinuška

    Veľmi by ma zaujímalo, či evanjelici majú inú predstavu hriechu ako katolíci, keď neuznávajú očistec. Odhliadnuc od toho, že je to nelogické, lebo ľudia nie sú čierno-bieli – buď nebo, alebo hneď peklo, potom mnohí /poznám väčšinu aj evanjelikov/mladí, čo spolu žijú nadivoko, ak by zomreli, idú podľa vás do neba? To je blbosť. Ak do pekla, to potom nevadí im, ich rodičom, ak pritom chodia do kostola? Alebo, opakujem, máte inú predstavu, čo je ťažký hriech?

    1. Wilfredo

      No, očistec podľa katolíckej vierouky nie je na tých, o ktorých je ťažké rozhodnúť, či peklo alebo nebo. Nie je priestor pre farebnosť. Aj Pán Ježiš potvrdzuje, že nemôžeme slúžiť dvom pánom, sú jednoducho len dve cesty – cesta zatratenia alebo spásy. Očistec je pre tých, ktorí kráčajú na ceste spásy, iba musia zadosťučiniť Božej spravodlivosti za svoje hriechy, z ktorých vina už bola odpustená pre krv Ježiša Krista prijatím milosti vo sviatostiach.

      Ale ako biedny človek na pomedzí Katolíckej cirkvi a ECAV mám s týmto učením problémy, lebo Písmo v niektorých statiach Novej i Starej zmluvy potvrdzuje, že preliatím Kristovej krvi bol splatený všetok náš dlh voči Božej spravodlivosti. Teda mám obavy, že platiť pykaním trestov za hriechy nabádza k myšlienke nedokonanosti a nedokonalosti Ježišovej obety. V podstate zo všetkých zjavení a mystických skúseností rôznych svätých za posledné 2 storočia mi vyplýva, že katolícky systém rozpoznáva postupné dopĺňanie Kristovho kríža svojím vlastným krížom, takže vlastne ľudia môžu požívať vďaka svojmu utrpeniu spojenému s tým Kristovým spoluvykupiteľské účinky. Svedčia o tom aj rôzne posolstvá a učenia, ktoré vyzývajú obetovať utrpenia a modlitby, čo bude mať za následok údajne obrátenie a spásu duší. Predpokladom celého tohto učenia a vnímania procesu ospravodlivenia je „optimistický“ model ľudskej prirodzenosti, podľa ktorého človek má prirodzenosť po prvotnom hriechu len zranenú a naďalej je schopný v slobodnej vôli spolupracovať s Bohom na svojej spáse. U protestantov podľa symbolických kníh koná dielo pokánia v človeku len Boh a my ľudia dávame k tomu len súhlas. Takže Boh nás u protestantov zachraňuje v Kristovom vykupiteľskom diele celkom jedinečne, úplne a dokonalo. Preto hovorím a vždy som hovoril, že protestantský Boh a katolícky Boh nie je to isté. Darmo budeme hovoriť, že je iba jeden Boh, keď koncepty, ako Ho chápeme a ako interpretujeme Jeho zjavenie, sú odlišné.

      Viem, dosť som odbočil od otázky očistca. No súvisí to s ním. Očistec môže existovať len preto, lebo od človeka môže niečo závisieť, môže sa sám pričiniť o nejaké dobro a niečo si zasluhovať. V tom je význam jeho utrpenia, ak je spojené s Kristovým. U protestantov človek nemôže nijak prispieť ku Kristovmu utrpeniu a obete. Čítal som Lutherov pohľad na rozdiel medzi obetami chvály a obetami zmierenia. Tam je to skvelo rozlíšené. Človek nemôže nijak podať obetu zmierenia, nijak odčiniť svoj hriech, nič nemôže Bohu ponúknuť, jedine smrť, zavrhnutie, zatratenie. A Ježiš prichádza a ponúka svoju zástupnú smrť a jedinú veľkňazskú obetu, ktorá jediná spĺňa podmienky účinného zmierenia Boha Otca s padlým ľudstvom.

      Ťažko sa však vyjadriť, čo je správnejšie. Čítam Písmo aj symbolické knihy dokolečka, aj inú literatúru, a argumenty sú kvalitné na oboch stranách týchto teologických modelov. Celkom osobne mám pocit, že ten evanjelický sa opiera viac o Písmo, zatiaľ čo katolícky sa opiera viac o atmosféru, ktorý plynie z posolstiev súkromných zjavení schválených Katolíckou cirkvou, alebo o akúsi tradíciu, v ktorej sa odovzdáva myšlienka, že človek k Božiemu vykúpeniu niečím môže a má prispievať (porov. Kol 1,24).

      Sám sa neviem napevno rozhodnúť, lebo som bedár, ktorý sa dosť zaujímal o zjavenia svätých, preto je mi zaťažko sa týchto mystík vzdať ako niečoho, čo by nesvedčilo o pravosti katolíckej tradície.

      A čo sa týka ťažkého hriechu: Neviem, ako to ECAV presne má, ale Písmo takto jasne to nerozlišuje. Hovorí, že jestvuje hriech, ktorý sa neodpúšťa (proti Duchu Svätému, Mt 12:31), hriech, ktorý nevedie k smrti (1 Jn 5:17) a potom vo všeobecnosti hovorí, že hriech je vlastne smrteľný (Rim 6:23), a preto potrebujeme prijať Boží dar vykúpenia, ktorý nás omilostí a na naše hriechy si už Pán viac nespomenie (Hebrejom 8:12). Asi si, tinuška, narážala na to, že v Katolíckej cirkvi sa rozlišuje v hriechu trest a vina. U protestantov je trest zahladený spolu s vinou pre Kristovu krv, pretože Božia spravodlivosť je zmierená pre vykupiteľské a spásonosné zásluhy obety Božieho Syna. Katolíci vzhľadom na spomínaný odlišný model ľudskej prirodzenosti veria, že odpustenie sa vzťahuje len na viny, a nie na tresty, zatiaľ čo na tresty je špeciálny spôsob odpúšťania, a síce odpustky. Mne sa to nezdá, ale píšem iba porovnanie.

      Asi som neodpovedal na otázku tinušky, iba som sa tu vytáral na 2 strany, ospravedlňujem sa. Mal som pocit, že sa k tomu musím vyjadriť, lebo sú to veci, ktoré ma veľmi zaujímajú a hľadám na ne odpovede. Už mnohokrát som myslel, že som aj odpovede našiel, no som človek nestály, za čo nie vždy môžem ja sám, preto je moje hľadanie neustále aktuálne. 🙂

      S láskou, Wilfredo.

      1. Tinuška, už som sa obával, že si v očistci, keď si nás tak dlho neobšťastnila žiadnym podtrhom. Teraz kladieš toľko otázok naraz, že neviem kde začať! …

Komentovať