28. OKTÓBER
A (Abrahám) neoslabol vo viere, keď hľadel na svoje odumreté telo – veď mal asi sto rokov – a na odumretý život Sárin.
Rímskym 4, 19
Abrahám svoj rozum uvrhol do väzenia a umŕtvil, keď uveril Božiemu slovu, v ktorom sa mu zvestovalo, že Boh z jeho neplodnej, odumretej ženy Sáry chcel vzbudiť potomka. Slovo zasľúbenia nepadlo iste hneď vhod rozumu Abrahámovmu, ale bránil sa uveriť a pokladal za bláznivé, neprijateľné a nemožné, žeby Sára mohla ešte počať dieťa. Preto niet pochýb, že sa viera a a rozum v Abrahámovom srdci v tejto veci nezhodli a navzájom si všemožne argumentovali. Napokon však obstála a zvíťazila viera a onoho najkrutejšieho a najpotupnejšieho Božieho nepriateľa, rozum, prekonala a umlčala.
Takto robia aj všeti ostatní veriaci ľudia. V neistote a tajomnej temnote držia sa viery, umlčujú rozum a vravia: Počúvaj dobre, rozum, aký si ty nerozumný, zaslepený blázon, nechápeš z Božích vecí ani len náznak; preto nestváraj samé pózy svojím brechotom, ale drž jazyk za zubami a mlč; nenamýšľaj si, že budeš sudom Božieho slova, utíš sa, počúvaj, čo Slovo hovorí, a ver mu.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak