Služobník Hospodinov

                                                          Služobník Hospodinov

 

IZ 49, 1 – 6: 

“Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona mojej matky myslel na moje meno. (2) Ústa mi urobil  akoby ostrým mečom, ukryl ma v tôni svojej ruky. Urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca. (3) Riekol mi: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. (4) Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha. (5) Teraz však hovorí Hospodin, ktorý si ma za sluhu sformoval od života matky, aby som vrátil Jákoba k Nemu a aby sa Izrael k Nemu zhromaždil. Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou. (6) A riekol: Málo mi je, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachánených Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme.” Amen

 

    Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

   

    Slovo, ktoré je v našej reči silne zdiskreditované je slovo  služobník. Rodičia dnešnej generácie sedemdesiatnikov ešte bežne chodili slúžiť, či už do rodín gazdovských, alebo mestkých. 

V obchodoch sa v tom čase nahrádzal pozdrav sloganom:  “Úctivý služobník…”  Z úctivosti zostalo málo a z ochoty slúžiť iným, azda ešte menej. Dnes v obchode a službách vývodí výrok: “Ako vám môžem pomôcť “? – Obchodníci a úradníci sa deklarujú ako “pomocníci”, ale nie “služobníci”. To by ich v očiach iných degradovalo a dehonestovalo. Ísť slúžiť do rodin je síce opäť bežné pre mladých ľudí, ale iba do cudziny, najmä kvôli učeniu sa cudzích jazykov. Hovoríme o tzv. operkách…

       

     Lenže v cirkvi stále platí slovo služba. Hovoríme o kňazskej sužbe, ale aj o službe presbyterov, kurátorov a cirkevných funkcionárov. Ešte aj jeden z titulov rímskeho pápeža znie: “služobník služobníkov Božích”. Tí, čo v cirkvi prijali funkciu s cieľom, alebo s myšlienkou iných dirigovať, alebo iným rozkazovať,  skôr- či neskôr zistia, že to dlhodobo nefunguje. Tí, čo si príliš zakladajú na “honore” a funciách, sú často veľmi skoro sklamaní. Namiesto úcty sú neraz až dehonestovaní a následne znechutení. Zo služby cirkvi často odchádzajú a svoju frustráciu prenášajú obyčajne aj na svoje potomstvo. Z neho sa stanú neraz veľmi zatvrdilí nepriatelia cirkvi i jej Hlavy, Ježiša Krista. 

      

    V cirkvi  je “ panovanie nad dedičstvom” zakázané priamo apoštolským slovom. Dalo by sa povedať, že je v nej panovanie  dlhodobo nemožné. Ak sa tak predsa niekedy deje, končí to úpadkom cirkvi. V kresťanskej cirkvi je služba niečím samozrejmým.  Napriek tomu, že Bohu hovoríme: Pán Boh, On je Ten, ktorý nám neprestajne slúži! Aj Ježiša oslovujeme : Pán Ježiš, ale cirkev titul “Služobník Boží” / Ebed Jahve/ jednonačne vzťahuje na Ježiša Krista. Aj kňazom sa síce hovorí: pán farár, ale už v reformácii sa zaužíval oveľa primeranejší titul: Verbi Divini minister- Slova Božieho služobník.

     V cirkvi, podobne ako v rodine, ten, čo je pánom, je povolaný k službe. Pre mnohých ľudí je prekvapujúce, ba neraz až pohoršujúce hovoriť o tom, že Pán Boh je vlastne naším služobníkom. Alebo že   Ježiš Kristus – Pán sa “stal služobníkom všetkých” – židov i pohanov. Že nám hriešnym slúži. A predsa platí, že Ten, ktorý nás miloval ešte pred stvorením sveta je Najväčším služobníkom. Je služobníkom Boha Otca, a súčasne aj naším služobníkom. Jeho moc sa okazovala “v slabosti” a prejavuje sa službou lásky k hriešnikom. Vďaka Pánu Bohu táto Jeho služba lásky a milosti stále trvá.

     

    Ježiš Kristus slová o Božom služobníkovi vztiahol nielen na SZ Izrael, ako vyvolený Boží ľud, ale aj na seba. Jednoznačne povedal, že Mojžiš a proroci : “o mne písali”! Kto patrí Bohu a je Božím dieťaťom, má sa cítiť Božím služobníkom. Úloh a povinností je mnoho a nemožno všetky naraz vymenovať, alebo vypočítať. Všimnime si tie, ktoré sú naznačené v dnešnom prečítanom prorockom texte a vzťahujú sa na Syna Božieho, Ježiša Krista.

                 

          Ježiš, ako Boží služobník je: 

                    Bohom k službe povolaný, 

                   za prostredníka zmluvy ustanovený, 

                   zvestovaním Božieho slova poverený! 

 

    Bratia a sestry v Kristu ! 

    Vieme, že proroci predpovedali príchod Mesiáša. O ňom hovorí aj kniha proroka Izaiáša. Oznamuje, že Služobník Hospodinov sa stane Svetlom národov. Byť Služobníkom Hospodinovým znamená, že Hospodin je ten, ktorý naplno určuje Jeho kroky, Jeho slová, Jeho učenie, Jeho vôľu a celé bytie. Spomeňme si v tomto súvise na prvý vykonaný div Pána Ježiša v Káne Galilejske. Keď ho matka upozornila, že rodina nemá dostatok vína, odvetil: “ešte neprišla moja hodina”. Jeho konanie a skutky boli naplno v Božej službe, lebo k nej bol povolaný. Od počiatku sa vyznačoval poslušnosťou Otcovi a vždy učil, že je Otcom poslaný a povolaný. Snažil sa Židom vysvetliť, že slová, ktoré učil, “počul od Otca”. Že nie sú to Jeho vlastné slová, ktoré užil, ale také, ktoré prijal od Boha Otca. Aj ponuku diabla na púšti odmietol s poukazom, že sa chce klaňať len Boju a jemu slúžiť. Tak sa postupne pripravil k poslušnosti aj v tom najťažšom rozhodnutí, v prijatí kríža a vykupiteľskej smrti za nás. Tým sa stal nielen Božím, ale aj naším služobníkom.

 

       Preto prorocké slovo Izaiášovo je výstižným a presným vyjadením neskoršej snahy Pána Ježiša Krista: ” Počúvajte ma ostrovy a pozorujte, ďaleké národy! Hospodin ma povolal už od života matky, od lona moje matky myslel na moje meno”.  Márii i Jozefovi bolo zvestované: “Dáš mu meno Ježiš!”  Meno: Jošua značí: Hospodin je spása, je Spasiteľ!

       

Ježiš bol neomylný v odhaľovaní každého hriechu, aby ukázal aj najväčším pokrytcom, že potrebujú Spasiteľa. Ako prorok predpovedal, tak činil: “Ústa mi urobil akoby ostrým mečom,… urobil ma vyhladeným šípom, schoval ma do svojho tulca”. Jeho slová sa nikdy neminuli cieľa. Boli a sú Božími slovami a majú trvalú platnosť. Avšak zámer Boží nebol zničiť svet, alebo hriešnika, ale odstrániť hriech. Preto, ako prorok predovedal, Jeho meno je vyjadrením jeho podstaty. Ježiš sa stal Synom Božím, Izraelom, služobníkom Hospodinvým a Spasiteľom, t.j.Záchrancom. Byť zasiahnuý Božím slovom, slovom zákona Božieho, má nás viesť nie  k úteku pred Ježišom a Jeho slovom, ale k Nemu, aby svojou milosťou a láskou hrešnika uzdravil a zachránil.

 

      Pokiaľ išlo o telesný Izrael, Pánom Bohom vyvolený národ, vieme, že  “nepoznal času svojho navšívenia”.  Iba niektorí z jeho detí prijali Ježiša a Jeho službu. Aj v tomto ohľade má prorok Izaiáš pravdivú predpoveď: “Ja som však povedal: Nadarmo som sa namáhal, pre ničotu a márnosť strávil som svoju silu, –  ale moje právo je u Hospodina a odmena za moju prácu je u môjho Boha”.

      

      Patriť Ježišovi, prijať Jeho službu, znamená pre každého, či pochádza z telesného Izraela a je potomok Jákobov, alebo je  pôvodom pohan, prijatie Kristovho mena. V Krste svätom sa stávame kresťania – čiže kristovci, Kristovi ľudia a dostáva sa nám  milosť, stať sa Božími deťmi. To je dôsledok Ježišovej poslušnosti a služby. Od života matky sa nikto z nás Božím dieťaťom nestal, ale stali sme sa ním prijatím Ježišovho Krstu. Prijatím Jeho slubu, Jeho obete, Jeho života , Jeho vzkriesenia i Jeho slávy.  Aj pre nás preto platí, že sa od Neho máme učiť poslušnosti. Tak ako 12 ročný Ježiš poslušnosť Otcovi nebeskému vyjadril poslušnosoťu telesným rodičom, tak má konať každý v Jeho meno pokrstený.

 

      Milí bratia a sestry, ľud SZ sa stal výnimočným ľudom tým, že dostal účasť na zmluve, ktorú mu ponúkol Boh. Jej podstatou a obsahom, počnúc od Nóacha, bez Abraháma a praotcov i Mojžiša bolo Božie detinstvo, ktoré sa malo dokázať plnením Božej 

vôle a Božieho zákona . Vieme, že z Božej strany táto zmluva nebola nikdy zrušená. Božie zasľúbenia platia, lebo Boh je verný vo svojom slove. Porušená však bola nesčíselne krát zo strany Izraela, potomkom Jákobových. Preto jednou z úloh a cieľov príchodu Božieho Syna bolo pozvanie Jákoba k návratu k Bohu, k prijatiu Jeho milosti skrze dielo a zásluhy Ježiša Krista. Ježiš prišiel, aby “navrátil Jákoba k Nemu / k Bohu/, a aby sa Izrael k Nemu zhormaždil”. –  Ako Izaiáš hovorí: “Preto som vzácny v očiach Hospodinových a môj Boh sa stal mojou silou”. Ak obdivujeme pokoru a lásku Pána Ježiša  preukázanú na kríži aj lotrovi, aj synom Izraela, aj pohanskému stotníkovi, vidíme, že táto sila lásky   smerujúca k záchrane a spáse človeka je Božou silou a mocou.

     

     To je dodnes jadro evanjelia. Preto znie vždy nanovo, v každej generácii táto ponuka a pozvanie každého človeka pod kríž Kristov.  Z Ježišovho prebodnutého srdca vyšla “krv a voda”, ako hovorí Ján, upozoňujúc nás na to, že lásku Kristovu a Božiu milosť prijímame prijatím Jeho Krstu svätého, a Jeho svätej Večere, ako pravého tela a krvi tak, ako to sám ustanovil. 

      Priznávať sa dnes k Nemu a prijímať Jeho službu znamená prijímať pozvanie do zmuvy milosti, uzavretej a podpísanej jeho krvou na Golgote a úprimnou snahou o verné nasledovanie Ježiša, ako Božieho služobníka. Táto zmuluva je otvorená pre všetky národy, nie iba pre Izrael.  Platí pre všetkých ľudí v každom čase. Platí to, čo predpovedla Izaiáš: ” Málo mi, že si mi služobníkom na pozdvihnutie kmeňov Jákobových a na navrátenie zachránených z Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až po koniec zeme”.

     Bratia a sestry v Pánovi!  V posledných týždňoch sledujeme hysterickú reakciu islamských krajín na amatérsky film, ktorý údajne zosmiešňuje proroka Mohameda. Islamské náboženstvo a kultúru netreba zosmiešňovať. Islamský svet má v súčasnosti veľa peňazí a veľmi ambiciózne plány vyrovnať sa, alebo dokonca ekonomicky, kultúrne, morálne a geopoiticky predčiť kresťanské krajiny. 

V mnohom ohľade sa im to môže podariť. Jedno je vškak celkom isté. Svetlom národov je a zostáva jedine Kristus. Ježiš nehrozil a nehrozí nikomu pomstou, na ponižovanie neodpovedal rovnako a v tele svoje cirkvi trpí a slúži všetkým. Ide len o to, aby sme my nepochybovali, že On je pravým svetlom sveta. Je svetlom, ktoré neničí, ale slúži a pomáha. K Nemu privádzajme aj naše deti a potomkov, v istote viery, že On je svetlom pre nás, náš národ i národy tejto zeme. Amen.

 

                                                        17.nedeľa po Svätej Trojici – 30.9.12-Sobotište- Ľ.Batka st.

Komentovať