Poučenie o ceste múdrosti
Pr 4, 10- 14:
“ Počúvaj syn môj, a príjmi moje reči, a rozmnožia sa roky tvojho života. (11) O ceste múdrosti ťa poúčam, vediem ťa po priamych chodníkoch. (12) Pri tvoje chôdzi nebude tvoj krok hatený, a keď pobehneš, nepotkneš sa. (13) Pridŕžaj sa napomenutia, neopusť, zachovávaj ho, lebo je tvojím životom. (14) Nevstupuj na chodník bezbožných a nekráča po ceste zlých.” Amen
Bohumilí kresťania, školáci a mládež , bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tretieho septembra bol otvorený nový školský rok. Začali sme nové obdobie povinností temer všetci: rodičia, rodiny, školopovinné deti a mládež, ale aj učitelia a pedagógovia. Máme za sebou už aj prvý výstražný štrajk v školstve, ktorý ukazuje na to, že v školstve sú dlhodobo neriešené vážne problémy. Neraz som o nich hovoril aj v kázňach a preto táto udalosť nie je pre mnohých prekvapujúca. My však dnes nechceme a nebudeme riešiť problémy a problematiku školského vzdelávania. Chceme sa dnes spoločne modliť za to, aby sa aj v školstve a v školách dialo všetko slušne a v poriadku, aby spravodlivosť a právo vládli v našej krajine a aby čím viacerí cítili svoju zodpovednosť za budúcnosť našich detí a vnúčat. Chceme prosiť o Božie požehnanie tohoto školského roku, lebo aj tu platí: “Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania”. Navyše, ako kresťania máme aj osobitné úlohy a povinnosti o ktorých vieme, že ich nemôžeme splniť bez pomoci Ducha Svätého. Tieto úlohy nám zveruje náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nás v Krste svätom učinil Božími deťmi. On hovorí pokrsteným v Jeho meno: “Učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”! – Preto prosíme: Príď Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi.
Dnes nám zneje slovo Božie zo SZ, z Knihy Prísloví ľudu Izraelského. Nie sú to iba slová ľudovej múdrosti, ako ich poznáme napr. aj zo života nášich predkov. Mnohé sú známe a majú tiež svoju cenu a aktuálnosť aj dnes: “Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo”- hovorí jedno z nich.
Božie slovo sa obracia na všetkých ľudí. Na ľudí vysokoko postavených, ktorí majú zvláštnu zodpovednosť- v minulosti kráľ a vrchnosť, dnes, volení zástupcovia ľudu. Obracia sa aj na rodičov, ktorí majú mandát od samotného Pána Boha, aby reprezentovali Božiu vládu. Je im daný štvrtým Božím prikázaním: “Cti si otca a matku, aby si dlho žil na zemi!” Toto výnimočné postavenie otca a matky z ktorého sa človek – hriešnik rád “vyzúva”, je reštaurované v dare Krstu svätého, v ktorom pokrstený prijíma účasť na kňazskej službe Pána Ježiša Krista. Pripomenulo nám to aj slovo Petrovo z dnešnej epištoly: “ A aj vy sami, ako živé kamene, vzdelávajte sa v duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu skrze JK” ( 1 Pt 2, 5)
Kresťanský rodič má teda svoju autoritu nie v tom, že je múdrejší, mocnejší, alebo zarábajúci peniaze, ale v Božom poverení. V deťoch máme vidieť nielen – ako som to počul nedávno: “biologický materiál Slovenska”, – ale Božie deti, ktoré majú otcovia a matky vychovávať ako kňazi Kristovi . V súlade s Jeho vôľou a povolaním, ktorého sa nám dostalo: byť dedičmi večného života.
Otec podľa Božej vôle je tak aj duchovným otcom a vychovávateľom tých, ktorí sa stali občanmi Božieho kráľovstva v dare Krstu svätého.
V tomto zmysle má hovoriť, volať a pozývať svoje deti, synov a dcéry k sebe, aby im poslúžil nie svojou múdrosťou a svojimi názormi, alebo len múdrosťou filozofie tohoto sveta, ale Božím slovom. A tu je jasné, že slovo evanjelia je nenahraditeľné pre každého hriešnika. Totiož, že smieme žiť z daru milosti a odpustenia. Smieme prijímať milosť a odpustenie hriechov, skrze vieru v Pána Ježiša a túto vieru dáva iba Duch Svätý. Ale ona je viazaná na zvestované slovo. Rodí sa skrze hovorenie a počúvanie. Hovoriť a nemlčať – to je úloha otca, alebo matky, alebo tých, ktorých poveria touto úlohou ako svojich zástupcov. Raz sú to starí rodičia, alebo krstní rodičia.
K počúvaniu a počutiu je treba deti pozvať s láskou, ale aj dôslednosťou a zodpovednosťou. Žiaden kresťanský otec si nemá myslieť, že keď dieťa v škole učia renomovaní učitelia a pedagógovia, že oni sú povinní zvestovať mu aj radosntú zvesť evanielia a učiť ho aj Božím cestám podľa Božieho zákona.
Možno v minulosti boli časy, keď bol riaditeľ školy aj cirkevným službníkom, povedzme kantorom v kostole, povolaným cirkevným zborom k tejto službe. Toto platí dnes iba na cirkevných školách, ale aj tie sú viazané osnovami celého školstva.
Možno teda povedať, že pozvanie: poď počuť Božie slovo , múdrosť, naučenie, náuku a poznať Božie cesty je nutné konať v domácnosti, otcov nevynímajúc. Neraz sa totiž stretávame s tým, že mnohí otcovia svoju úlohu nechávajú iba na manželky, na matky, ktoré sú spra podobne vidla v pracovnom procese ako muži, ale majú aj nával povinností o chod domácnosti.
Jeden z dôvodov duchovného ochladnutia a súčasnej náboženskej vlažnosti je, že tzv.silnejšie pohlavie – totiž muži a otcovia nevenujú svoj čas a pozornosť vlastným deťom. Nehovoria, tak ako to počujeme z Písma: “Počúvaj syn môj, a príjmi moje reči.”...
Slovo Kristovho evanjelia a zákona Božieho sa v rodine nevyučuje, neoznamuje. Kto iný by to mal urobiť, ak nie otec a matka, ak nie rodina? Na koho chcú kresťanskí rodičia preniesť svoje povolanie a poslanie? Ak veríme, že “počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom”, musíme ju ukázať sami, naším spôsobom života. Potom môžeme hovoriť: “O ceste múdrosti ťa poúčam, vediem ťa po priamych chodníkoch”.
Toto učenie Božieho slova má dôležité zasľúbenie a dôsledok: “rozmnožia sa roky tvojho života”!- Ak chceme, aby už náš pozemský život mal vyššiu kvalitu a aby naše deti nehynuli, je nevyhnutné konať tak ako hovorí Boh: Volať a viesť deti k poznaniu Božích ciest! Potom bude platiť to, čo hovorí aj kniha Príslovi: “Pri tvojej chôdzi tvoj krok nebude hatený, a keď pobehne, nepotkneš sa”. Potom môžeme očakávať, že sa naše deti vrátia večer domov – nielen “nepoškodené”– ak to povedala moja 5 ročná vnučka, ale aj duchovne a mravne zachované.
Nestačí iba raz, totiž pri Krste svätom priviesť dieťa k Pánu Bohu s prosbou o odpustenie hriechov, s prosbou o milosť, ale znova a opäť. Slovom i príkladom preto predchádzajme naše deti a vnúčatá a zvestujme im Božie slovo, ako Pavel svojmu žiakovi Timoteovi napísal: ” Vhod – nevhod.” “Pridŕžaj sa napomenutia, neopusť, zachovávaj ho, lebo je tvojím životm”.
Pri poznávaní Božej lásky a dobroty ide, hovorí Písmo: o život. Časný i večný! – Hovorí sa: Keď nejde o život, nejde o nič. Keď ide o život- ide o všetko. Otec a matka podľa Božej vôle bude teda vždy chrániť svoje deti “pred chodníkmi bezbožnosti a cestou zlých”. K vyučovaniu pridajme teda aj službu “strážnych anjelov!”, alebo “dobrých pastierov”. To všetko za príkladom Dobrého pastiera a Biskupa našich duší”, Pána Ježiša Krista.
Deti budú vždy rady počúvať pozvanie otcov k spoločnému rozhovoru, ku chvíľke stíšenia, alebo nenásilného domáceho vyučovania . Objatie otca a jeho ruku majú deti radšej ako chladnú obrazovku televízora, alebo bezduché počítačové zábavky. Nie inak je to aj s rozhovormi, rozprávaním a objatím matiek. Popri úlohách a školských povinnostiach preto nezanedbávajme to, čo Pán Boh od nás žiada v našich rodinách. Nech vám všetkým dá k tomu svoju pomoc a hojnosť darov Ducha Svätého! Amen.
14.Nedeľa po Svätej Trojici – Sobotište – začiatok náboženskej výučby – Ľ.Batka st.
Slovak