1. OKTÓBER
Sýti ťa najlepšou pšenicou.
Žalm 147, 14 b
Keď pozeráme na obilné polia, máme v nich spoznávať nielen Božie dobrodenie, ale aj Božiu moc, a pomyslieť si: Ó milé zrnko, ako nám ťa požehnal Boh, akou mocou ťa ochraňoval od chvíle, keď si bolo zasiate, až kým si sa nedostalo na stôl! Akým nespočetným nebezpečenstvom všelijakého nešťastia si prešlo? On ťa vytrháva z násilníckych prstov a rúk diabla, ktoré po tebe siahajú, vyrážajú a udierajú, aby ťa zničili a nás umorili hladom!
Veru áno, tak uvažujme.
My si však, žiaľ, počíname inak, než aby sme spoznávali milosť a silu Božiu. My sme tí, ktorí sa pri zrne najviac napracovali; keby sme neboli pracovali, Boh by nebol požehnal. Prečo prosíme, aby nám boh dal chlieb? Pretože ho nemáme zo seba, ani ho neprijímame pre našu schopnosť a pracovitosť, ale jedine od Boha ho vyprosovať a očakávať musíme, ako hovorí žalmista v Žalme 104, 14: (Bože), tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak