17. SEPTEMBER
Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
Marek 10, 14
Tvrdíš, že deti nie sú ešte rozumove vyspelé; preto nedokážu veriť.
Povedz mi, je to vyjadrené kresťansky, keď o Božích činoch usudzujeme podľa nášho zdania? Nuž či si ty práve rozumom dospel k viere a deti bez svojho rozumu k nej nedospejú?
Milý, čo dobrého robí rozum pre vieru a pre Slovo Božie? Či to nie je tak, že on sa viere a Božiemu slovu v najvyššej miere protiví? Ním nikto k viere dospieť nemôže, ani Božie Slovo strpieť nedokáže, zaslepuje ich a potupuje, preto človek mu musí odumrieť a stať sa nerozumným, áno, takým nemúdrym a nechápavým ako maličké dieťa. Či sa inak môže stať veriacim a účastným Božej milosti, ako hovorí Kristus u Matúša 18, 3 ? / “Veru hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského”./
Čo za ruzum majú deti, ktoré Kristus vinie k srdcu? Prečo ich volá k sebe a požehnáva? Odkiaľ majú deti vieru, ktorá ich robí deťmi Kráľovstva nebeského?
Áno, práve preto, že ešte nemajú vyspelý rozum a sú nerozumné, sú vhodnejšie pre pre vieru ako starí a múdri, ktorým rozum stojí v ceste, ktorý nechce svoju veľkú hlavu pretlačiť úzkymi dverami.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak