Kauza Bezák

Je sezóna, tak beriem túto tabakovú správu ako osvieženie v horúcich dňoch – chladenú, so štipkou korenia, soli cukru a zaliatu kyselkavým jablčným octom.

Táto kauza nie je naša. Kauza je ilustráciou toho, že v rkc sa biskupi ustanovujú a odvolávajú hierarchicky a veci riadi zvrchu, teda diktátom.

Včera som videl v lampe interview s Františkom Mikloškom, významným a uznávaným r. katolíkom, ktorý ako prvý na odvolanie Bezáka aj upozorňoval. Vyzerá byť rozrušený a úprimne zmätený. R. Bezák je obľúbený, a zdá sa niet mu čo vyčítať (čo ja, hoci luterán, vnímam podobne – biskup Bezák sa mne osobne zdá úplný  “pohoďák”), na druhej strane chcú aj rešpektovať “Roma locuta, causa finita”. So všetkou úctou by som povedal: budú si slovenskí katolícki musieť ujasniť hierarchiu v personálnych a finančných otázkach a možno spomenúť, čo presne znamená “neomylnosť” pápeža.

V evanjelickej cirkvi je to inak. Evanjelická cirkev je organizovaná zospodu, a vedenie zborov je duálne – teda farári a dozorcovia. Teda cirkevný zbor volí svojho laického zástupcu a aj farára. Zbory si volia svojich biskupov “demokraticky” väčšinovým hlasovaním spomedzi kandidátov.

Duálny systém tiež znamená, že na správe vecí cirkevných, aj keď nie vieroučných, sa podieľa aj dozorca – laik, na všetkých úrovniach, teda aj najvyššej. Keď ide o peniaze, tak sú financie cirkevné prísne oddelené od financií duchovenstva. V našej cirkvi sa vedie účtovníctvo na všetkých úrovniach – robia to na to určení funkcionári, účty sa kontrolujú komisionálne a odobruje ich výročné presbyterstvo – teda laické vedenie. V tomto zmysle sú škandály s financovaním resp. bačovaním s cirkevným majetkom obmedzené a zriedkavé, aj keď nie vylúčené.

Tento systém sa vytvoril v evanjelickom prostredí už od stredoveku, po reformácii a ukazuje, že v tomto smere je naša cirkev nastavená výborne a pokrokovo a to už veľmi dlho. Za to by sme mali byť pánu Bohu vďační.

Aby sme nezaspali na vavrínoch, chcel by som upozorniť, že aj u nás hrozia zneužitia nášho duálno demokratického systému:

–  Na jednej strane je možné zneužitie demokracie a voľby ľudu na rozhodovanie o vieroučných otázkach. Teda, hrozí nám nebezpečenstvo, že demokratická väčšina na synode z nejakých príčin demokraticky rozhodne o niečom vieroučnom čím sa môže naša cirkev spreneveriť Božiemu slovu resp. jeho vôli. Príklady by sa našli napr. v USA alebo v Škandinávii, kde už takéto situácie nastali. Takéto prípady potom spôsobujú rozkol, a obrovský nepokoj a nejednotu. Mám uviesť zopár živých príkladov z prostredia slovenskej ecav?

Na druhej strane, je teoreticky možné “demokraticky” zvoliť biskupa reps. dozorcu, ktorý sa spreneverí dobrej správe vecí cirkevných , napr. vo financiách – a nepozornosť orgánov resp. volebný mandát – môže z moci úradnej spôsobiť neprávosť resp. neporiadok. Tiež nebudem ilustrovať.

Teda ani u nás nie je systém immúnny na zneužitie – ako každý ľudský systém, akokoľvek ho budeme pozlacovať Božími menami.

Treba ale povedať aj to že veríme na vedenie cirkvi Duchom Svätým –radcom, ktorý nám a aj tým ktorý sú v úrade pomáha a radí, tak aby konali a rozhodovali v súlade s Jeho vôľou. Pastierom a kazateľom sa nemôže stať hocikto. Do úradu uvádzame určeným spôsobom – farárov ordináciou –ale nakoniec aj úvodom presbytera, alebo obyčajnou konfirmáciou. Do úradu rodiča sobášom resp. sv. Krstom. Vždy je to však spojené a utvrdené – vysvätením, skladaním rúk, modlitbou k Duchu Svätému v zmysle prosby “Potvrď ó Bože, čo si pri nás vykonal”.

To je súčasťou našej luteránskej viery – v potrebu Božej milosti, nedokonalosti ľudského snaženia a Jeho neúnavnej starosti o nás. Znie to možno divne – ako si môžeme byť istí? – ale o tom je viera a o tom je naša cirkev.

Zhrnul by som to tak, že kauza “odvolanie Bezáka” je hraničnou situáciou, kedy slovenskí katolíci narazili na limit svojej organizácie. My evanjelici by sme sa nemali z tohoto škodoradovať, resp. posmievať. Naša organizácia vecí cirkevných je možno v tomto lepšia, ale má tiež svoje limity. Mali by sme hľadať pravdu, a hľadať ju pokorne. Byť na strane utláčaných a tých ktorým sa deje nespravodlivosť. A byť hlavne poslušnými Kristovi: “jedni druhých bremená znášajte”. Aj nám znie apoštolská výstraha: “kto stojí, nech hľadí aby nepadol”.

PS. Jedna vec, ktorá ma zarazila, keď p. arcibiskup v lampe na jar povedal: “ja nemám priame spojenie na Krista”, keď hovoril o radení sa o personálnych otázkach. Zaujímavé a pokorné. Ale provokatívne by som sa opýtal: “Jak né? Co né?” My luteráni ho máme.