20. JÚN
…lebo láska prikrýva množstvo hriechov.
1. Petrov 4, 8 b
V našej samoľúbosti chceme vždy len pekní byť, nevidieť na blížnom, čo je dobré, nemať pre to otvorené oči, a keď nejaký ten lístoček zachránime, zalepí nám zrak a prerastie do takých rozmerov, že nevidíme pred sebou nič dobrého, aj keby sme hneď mali oči sokola a tvár anjela.
Tak, ako keby som niekoho zočil v zlatom rúchu, a to by bolo stehmi alebo bielou niťou výrazne poprešívané, a ja by som oči otváral, ako by som tým úplne pohŕdal a o sebe si pritom namýšľal, že je moja drsná halena polátaná zlatými záplatami.
Nuž, neprehliadajme na sebe naše vlastné neprávosti, ktorých sme plní, inak nedokážeme na iných ľuďoch vidieť nič dobrého. Kde sa teraz taká prirodzená necnosť medzi pravými kresťanmi prejavuje, tam dochádza k záveru, že ja iným človekom čoskoro pohrdnem a zatratím ho, pričom on mne urobí práve tak, takou mierou mi nameria, vyhľadá a karhá tiež len to najhoršie, čo na mne vidí. Takýmto spôsobom je láska úplne zašliapnutá a dostáva sa k slovu hryzenie a zožieranie navzájom, kým sa celkom nezničia a zostanú nekresťanmi.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak