20. MÁJ
Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.
Matúš 5, 28 b
Keby nebolo iného príkázania ako o mravnej čistote, aj tak by sme mali všetci s tým dosť ťažkostí; natoľko nebezpečenou, škodlivou je neresť mravnej nečistoty, lebo vyčíňa vo všetkých údoch tela, v srdci myšlienkami, v očiach obličajom, v ušiach načúvaním, v ústach slovami, v rukách, nohách, ba v celom tele svojim pôsobením. Všetci svätí sa na to žalovali a to oplakávali.
Keď sa však má zachovať mravná čistota, nesie so sebou premnoho ďalších dobrých činov, vedie k pôstu a striedmosti proti obžerstvu a opilstvu, k bdelosti a včasnému rannému vstávaniu proti lenivosti a nadbytočnému vylihovaniu, k práci a snaživosti proti záhaľke. Lebo obžerstvo, opilstvo, vylihovanie, leňošenie a záhaľka sú zbrane mravnej nečistoty.
Nad tým všetkým však je najbezpečnejšia stráž modlitby a Božieho slova. Nuž teda, kde sa zlá žiadosť prebúdza nech človek v modlitbe nachádza východisko, o Božiu milosť prosí, Evanjelium berie vážne a v ňom sa zahľadí na Kristovo utrpenie.
V Žalme 137, 9 čítame: blahoslavený, kto tvoje deti – Babylon – pochytí a o skalu roztrieska. To znamená: Nech srdce so zlými myšlienkami, kým sú ešte malé a na začiatku životnej cesty, ku Skale – Kristovi – náhli, o ktorú sa zlo roztrieska a vyhynie.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty