24. APRÍL
Keď chodím v súžení, Ty ma obživuješ, vystieraš ruku proti hnevu mojich nepriateľov a Tvoja pravica ma zachraňuje.
Žalm 138, 7
Keby chcel Boh svojho Syna ustanoviť za Kráľa, začal by s veľkými divmi a silou; ale že sa malo uskutočniť to najvýznamnejšie, necháva Ho umrieť na kríži ako zúfalého zlosyna. Zariadil to tak, aby On nad bezradnosť akéhokoľvek rozumu vstal z mŕtvych a stáva sa večným Kráľom.
Tak sa talo aj s deťmi Izraela, keď sa nachádzali uprostred smrti bez akejkoľvek pomoci a rady, oddelil vody mora, aby po suchu mohli prejsť na druhú stranu.
Naloží tak aj s nami, ak Ho prosíme, aby nás zachránil zo smrti, aj keď nás ňou najprv sprevádza. Koná tak teraz preto, aby zahanbil rozum, ktorý nie veriť, lež vedieť chce ako, kde, a kedy, namiesto toho, aby nechával priestor viere a dovolil Bohu konať. Božie diela nie sú ako diela ľudské, lež nad naše chápanie. Jeho cesta je taká, že keď niekoho chce doviesť k víťaztvu, vedie ho najprv cestou pokory.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty