16. APRÍL
Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.
Efezským 2, 8 -9
Zostáva vždy v srdci, že nechceme uznať, že sme ničím k spáse neprispeli, ani uznať, že Kristus všetko sám vykonal, ale chceme tu mať vždy ruku v činnosti, konať tak mnoho a Bohu slúžiť, aby si to Boh povšimol, a preto nám hriechy odpustil, bol milostivý, a nemôže sa to nezapočítať.
Tým však padá viera a celý Kristus. Ak má platiť jedine Kristus, a ja to mám vyznať, musím si jazyk dočista vydrhnúť a vyhlásiť: ak to koná Kristus, nemusím to konať ja, lebo dvaja sa v srdci súčasne neznesú, aby som na oboch budoval svoju dôveru, jeden musí ustúpiť, buď Kristus alebo môj skutok, to je predsa pochopiteľné.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty