Moc spasiť naše duše

                                                        Moc spasiť naše duše

Jk 1,12-22: 

“ Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokušení, lebo keď sa dosvedčil, príjme veniec života, ktorý zasľúbil Pán tým, čo Ho milujú. (13) Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď  Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. (14) Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. (15) Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný- splodí smrť. (16) Nemýľte sa, bratia moji milovaní! (17) Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa. (18) Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení. Vedzte, bratia moji milovaní: (19) Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť a pomalý k hnevu. (20) Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom. (21) Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. (22) Buďte však činiteľmi slova a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Amen   

 

     Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

   

     Pôstny čas chápu ľudia rôzne. Niektorí v utorok “pochovali basu” a teraz ako ” staré dievky plačú, že sa nevyskáču”…, ako to spomína známa ľudová pieseň. Iní sa chytajú slova pôst ako “času zdržiavania sa mäsitých pokrmov, aby im potom lepšie chutila veľkonočná šunka”,- ako to povedal istý rozhlasový poslucháč v ankete. Sú ľudia s mimoriadne pevnou vôľou, ktorí si chcú “pôstom očistiť organizmus” od rôznych splodín a držia rôzne druhy diety, ba až hladovky. – Nič proti tomu … 

     Snáď jedno treba dodať: aby človek nezabúdal pri tom všetkom úsilí a snahe na: očistenie duše a ducha! A tu nepomáha žiadna hladovka, ani diéta – práve naopak! Tu pomáha len jedno: väčší prídel a väčšia konzumácia “chleba”… Nie “suchého”, ani nie slovenského “kalkýša”, alebo iných tzv. pôstnych jedál, ale Chleba, ktorým je Ten, ktorý povedal o sebe: ”Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť”.(J 6,35) Ten, ktorý dokonca povedal i ďalšie slová: “Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, ak niekto je z toho chleba bude žiť naveky: a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta (J 6,51)

Toto je a má byť dobrý evanjelicko luteránsky pôst: Vo vedomí vlastnej slabosti a hriešnosti, siahať viac a častejšie po chlebe, ktorým je Božie slovo a evanjelium Pána Ježiša Krista. 

    

    Očisty ľudského pôvodu sú totiž málo platné. A pokiaľ ide o dušu a ducha, tak sú neúčinné. Neraz sú dokonca klamlivé, lebo ich diabol využíva k tomu, aby nimi človek uspokojl a uspal svoje svedomie!  Aby žil v presvedčení, že nejakým svojim výkonom a zdržiavaním sa niečoho pre telo, napr. bezmäsitej stravy, urobil niečo dôležité a zásadné pre svoju dušu a jej spásu, alebo pre dosiahnutie nejakej väčšej a “vyššej” duchovnosti. Mnohí pri takomto sústredení sa na telo, zabúdajú na samotného Krista a Jeho dielo a konanie pre nás! – To je potom tragédia a bieda, ktorá môže človeka dostihnúť a nemilo prekvapiť…Preto ap.Jakub, podobne ako iní služobníci Kristovi hovorí: ”Vedzte, bratia moji milovaní, nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, ked má hovoriť a pomalý k hnevu. – Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo ktoré má moc spasiť vaše duše”.

 

    O dobe pôstu sa hovorí, že je to tichá doba. Má byť tichou, najmä v tomto duchu a zmysle. Aby si človek našiel čas stíšiť sa a počúvať Božie slovo, aby ním žil a podľa neho konal. To je pôst, ktorý má Boh rád…Vonkajšia tichosť, v dodobe ukončenia  zábav môže byť k tomu pomôckou. Povedzme asi tak, ako keď krajina zachováva nedeľný pokoj, keď sa nepredáva, nekupuje, netrhuje. 

Na Slovensku je nie ľahké prelomiť túto starú pohanskú tradíciu, dlho udržiavanú v starom Uhorsku, ako to naznačuje nasleovný fakt: Nedeľa bývala dlho trhovým dňom! Po maďarsky nedeľa sa povie: vašárnap, čo znamená: trhový deň! To sa mnohí ľahko učia vždy nanovo…Ale nedeľa ako “Dominika – Pánov deň” a ako čas prijímania “slova, ktoré má moc spasiť naše duše”- je určite náročnešie.  

   Skutočná “tichosť”, stíšenie človeka je iba tam, kde sa vštepuje a prijíma Božie slovo! Nezávisí od nekonania svadieb, alebo rôznych  zábav. Beztak zábavy ľudu nahrádza dnes bezpočet televíznych staníc a programov, ktoré nepokoj, hluk a rôznu “hlušinu slova” vo veľkom dodávajú temer do každého domu a domácnosti. Pravý pôst je tam, kde sa človek k počutiu Božieho slova stíši a zároveň ho prijíma s celou vážnosoťou. Ako ap.Jakub hovorí: Kde sa stáva “nielen poslucháčom, ktorý oklamáva seba, či iných, ale činiteľom slova.”  “Opustiť skutky neprávosti – to je pôst, ktorý mám rád”- ohlasoval už prorok Iaiáš SZ ľudu Božiemu.

 

       Bratia a sestry v Pánovi!  Apoštol Jakub hovorí, že vytrvať vo viere v Pána Ježiša Kista je pre každého kresťana veľkou skúškou. Pod skúškou viery teda nemáme rozumieť skúšku katechuménov a konfirmandov, ale skutočnú skúšku viery v životnom behu a zápase. Obstáť v skúške viery, je má byť pre kresťna radosťou a blahoslavenstovm. Podobne o skúške viery hovorili aj ostatní apoštolova, ale aj sám Ježiš Kistus. Tá radosť plynie z vedomia, že vyskúšanosť vo viere vedie k nebeskej odmene, ktorú príjme každý verný kresťan z rúk Pánových. On nás sám chce dekorovať vencom víťazstva, vencom života večného, čo je dar milosti neskonalej ceny. Apoštol myslí na tomto mieste najmä na otvorené nepriateľstvo, niekedy spojené s prenasledodovaním kresťanov. Takéto skúšky môžu prísť aj z akéhokoľvek ťažkého položenia, do ktorého sa kresťan dostane,  ako to vidíme v živote SZ Jóba. Pokušením mu bola jeho vlastná žena, ktorá mu radila:  “Zloreč Bohu a zomri!” na čo Jób odpovedal: “Či len dobré budme prijímať od Hospdodina a zlé nie”?- V takýchto skúškach je nám Kristus Pán blízky a prítomný a spoločenstvo s Ním rodí neraz priamo hrdinov viery. 

   

    V uplynuom týždni sa istý inoveriaci splubrat zaujímal o duchovný život nás, evanjelických kresťanov. Vyzdvihol niekoľko bodov, ktoré sú mu zvlásť  sympatické a medzi nimi použil výraz: sola!? V tomto slove /lat./ je totiž dôraz na to, že základom nášho spasenia je len Ježiš Kristus! /Solus Christus/ Tento dôraz- Jedine Kristus  má byť aj v pôste zrejmý! Na evanjelium Pána Ježiša Krista  nemáme nikdy zabúdať a pôstny čas je príhodným časom na jeho verné zvestovaie i prijímanie. 

  

     Milí bratia a sestry!  Od skúšky viery, ktorej  každý pokrstený a  veriaci človek je a môže byť kedykoľvek vystavený, rozlišuje ap. Jakub iné skúšky, ktoré sú už navádzaním na zlo, teda pokušenie, alebo zvody na zlo. Ukazuje na skurtočnsť a realitu pokušenia smerom k hriechu a zlému nekresťanskémumu konaniu, ktoré môže narušiť náš vzťah s Pánom Bohom!            

 

       Pokúšanie zo strany sveta je v totmto ohľade bežné a prítomné v každom čase. Naša doba nie je nijaku výnimkou. Najľahšie spoznateľné a viditeľné je pokušenie “spôsobov tohoto sveta”, ktoré hynú. Príťažlivosť ľahkovážneho, povrchného spôsobu života, ako sa dnes prezentuje v médiach, zlé vzory tzv. celebrít, kotrým sa  napriek ich prázdnote, povrchnosti a neraz aj cynimzmu darí veľmi odbre, pôsobí, alebo môže zhubne pôsobiť najmä na mladšiu generáciu. Nejde o žiaden vonkajší tlak na cirkev, ale skôr o ponuku  “širokej cesty”, ako ponke konzumného spôsobu žiovta, kde “mať” je viac ako “byť”! Toto pokušenie, podobne ako iné a rafinovanejšie, pokušenie, nepochádza  od Pána Boha. Apoštol Jakub pripomína, že “Boh nikoho nepokúša, a ani sám nie je pokúšaný”. – Je tu a hrozí pokušenie ktoré je priamo z nás, z nášich hriešnych žiadostí. “Žiadosť potom, keď počala, porodí hrich a hriech vykonaný porodí smrť”. Žiadosť očí, žiadosti tela – to sú zdroje pokušenia o ktorých máme vedieť, a s ktorými kresťan má počítať a odhaľovať ich nebezpečenstvo. Pán Boh však sám nikoho nepokpša. On “nás stvoril na svoj obraz” a iba pád človeka do hriechu prináša vždy nové nebezpečenstvo a ohrozenie spoločentsva s Pánom Bohom. 

      V pozadí je vedomie, ktoré bolo v ľude SZ i v NZ Cirkvi vždy živé – totiž pokušenie, ktoré pirchádza od samotného diabla. Ono je tu, ako skryté, rafinované a nebezpečné pre jeho rôzne podoby. Diabol sám je teda majstrom a otcom lži. Jeho “šatník prevlekov” /Pleyel / je skuotčne bohatý. Nie je vždy a hneď ľahké ho odhaliť a vzoprieť sa mu. Už Adam a Eva spoznali, žiaľ neskro, skutočnosť, že diabol sa môže vydávať aj za anjela sveta. Može prichádazť aj v svätej podobe. Obrazne povedané: s Písmom v ruke! Môže argumntovať a operovať Slovom Božím a prekrúcať jeho zmysel, ako to dokázal už pri pokúšaní Pána Ježiša na púšti.

Aj tomuto, či takému pokušeniu už mnohí podľahli a opustili  vieru, alebo svoju cirkev a vykročili za svetielkom, ktoré sa dokázalo  vlastne bludičkou…Preto je, bratia a sestry, dôležité počuť apoštolské napomenutie a usmernenie. 

     

Predovšetkým máme mať istotu, že od Pána Boha pochádza iba to, čo je dobré a čo smeruje k nášu časnému dobru a večnej spáse. Jeho milosť je nám trvalo a vždy nanovo podávaná a ponúkaná.,Ak sa šíri, alebo rozmáha zlo medzi ľuďmi v zväzkoch spoločenských, manželských i cirkevných, nie je to niečo, čo je “zhora od Otca svetiel”. Boží zámer s  človekom a svetom je rovnaký a nemenný. Pán Ježiš o ňom povedal: “Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali”. Myslime na toto zasľúbenie a ponuku milosti aj dnes i v celom novom období nášho života.

      

     Apoštol Jakub pripomína východisko a stanovisko, na ktorom môžeme stáť i obstáť. “Pán Boh zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení”.

Hoci sme hriešni – On sa nás nevzdáva! V Krste svätom nás znovuzrodil skrze živé slovo Ježiša Krista a dal nám účasť na Jeho živote. Ak aj po Krste hrešíme, zvádzaný telom, svetom, alebo pokušiteľom, smieme sa v pokore a pokání vrátiť k Pánu Bohu a k zasľúbeniu, ktoré raz vyslovené z Božej stany stále platí. Smieme prijať novú milosť, nové svetlo, nové odpustenie a nový život. U Neho “nieto premeny” v sile Jeho lásky, ktorú nám ponúkol v Synovi . Po tomto Slove siahajme aj dnes. Prijímajme Ho ako pravý pokrm a to aj v podobe viditeľnej,- vo sviatosti Jeho Svätej Večere, ktorá “je pravým pokrmom a nápojom”. Poznajme tak aj dnes tú pravdu, že vpravde Len dobrý údel a dokonalý dar pochádza zhora, od Otca svetiel”! Amen.

 

                                   1.Nedeľa pôstna 2012   – SLB s VP –  Rovensko a Sobotište-  Ľ.Batka st.

   

Komentovať