Cesta pravdy
J 14,6 :”Ja som cesta i pravda i život.
Nik neprichádza k Otcovi , ak len nie skrze Mňa”.Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
“Všetky cesty vedú do Ríma”- hovorí jedno staršie príslovie. Nechcem aby sme skúmali a pátrali, ako a kedy vzniklo, alebo nakoľko je platné aj dnes. Chcem sa parafrázou tohto výroku spýtať, či všetky cesty vedú aj k Pánu Bohu? Ešte presnejšie: či všetky cesty ľudí vedú k spáse a k večnému životu?
Je jasné, že Pán Ježiš, ktorý od Boha vyšiel, išiel vždy cestou k nebu. Napĺňal Boží plán, ktorého cieľom je spása a večný život. Ježiš jasne oznámil: “Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy”. Na otázku apoštola Tomáša: ”Nevieme Pane , kam ideš, ako by sme teda znali cestu”?– odpovedá Ježiš jasne a jednoznačne: ”Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa”. V tomto rozhovore nešlo z Pánovej strany o žiadne vytáčky, ani špekulovanie o cieli života.
Odohral sa po významných udalostiach, ku ktorým patrí umývanie nôh učeníkom a po vyjadreniach, ktoré povedal napr.pred gréckymi prozelitmi.(J 12,20-32) Už nebol čas na náznaky, ani hovorenie v obrazoch. Ježiš potvrdil, že od Otca vyšiel a ide k Bohu. Ide, aby pripravil veriacim v Neho nebeské príbytky. Otázka znie, či majú o ne záujem učeníci, a potom tí, ku ktorým ich pošle.
Vedú všetky cesty do neba, k spáse a večnému životu? Nebudeme sa zaoberať odpoveďami ľudí, ktorí Ježišovu ponuku a teda aj Jeho cestu, pravdu a účasť na Jeho živote odmietli. Takto sa rozhodli mnohí zoči-voči Ježišovi, tak sa rozhodujú mnohí aj dnes.
Nám ide o to, ako odpovedajú kresťania, naši blížni i my sami. Často sa totiž stretáme z nesprávnou predstavou o Božej milosti a láske, hoci sa na prvý pohľad zdá, že je odvodená zo zvesti cirkvi a z evanjelia. Počuli sme mnoho o Božej dobrote i Božom záujme o nás…Mnohí si vtedy možno pomyslia: keď je Pán Boh milostivý a milosrdný, je Jeho “remeslom”, či priam “povinnosťou” odpúšťať všetko a všetkým bez výnimky. Dokonca, že inak ani nemôže konať, ak nemá “stratiť svoju tvár”.
Milí bratia a sestry, priblížim vám takýto postoj na príbehu, ktorý sa mi stal už dávno, leď som bol kaplánom v Košiciach. Po skončení SLB som si všimol mladého muža, ako si so záujmom prezerel kostol. Prihovoril som sa mu a zistil som, že je to študent z NDR. Keďže naznačil, že má čas a je hladný, pozvali sme ho s manželkou na obed. Ochotne privolil. Po obede sme sa o všeličom rozprávali. Prezradil o sebe, že má mamu učiteľku, že je neveriaci, do kostola nikto z ich rodiny nechodí. Ja som tiež hovoril o sebe a mojom pôsobení. Keďže sa ani po káve nezberal na odchod, navrhli sme mu prechádzku do neďalekého parku s pozvaním na zmrzlinu. Stalo sa – ale on sa opäť vracal s nami domov, akoby bol už náš vlastný… Naznačil som mu, že budem mať večerné bohoslužby a treba sa mi pripraviť. A on na to, že fajn, pôjde s nami do kostola. Po večierni sme mu ponúkli večeru a po nej sme ho informovali, že odchádzame na návštevu k priateľom. Dal som mu nejaké peniaze na vyzdvihnutie batožiny v úschovni, ale on vyhlásil: Idete na návštevu? Nevadí, ja pôjdem s vami! – A kde budeš spať? pýtam sa. – Samozrejme u vás!- znela odpoveď.Vyvetlil som mu, že je to nemožné a musíme sa rozlúčiť. Horko ťažko odišiel, ale s veľkou výčitkou: –Aký som to ja kresťan, keď ho nechcem k sebe prijať a pomáhať mu, lebo to je predsa moja kresťanská povinnosť! – Po príjemnej návšetve sme na udalosť pomaly zabudli. Ale ráno o 8.hod. zvonil telefón. Keď som sa prihlásil, začul som rozčúlený hlas môjho principála, pána biskupa: ”Brat kaplán, ďakujem vám pekne! – A za čo, brat biskup? Za tú návštevu, čo ste mi poslali! Akú..?- tušil som najhoršie. -… O desatej večer mi na byte zazvonil akýsi ušmudlaný Nemec, že ho posielate vy, aby som mu dal nocľah, keď vy nemáte pre neho posteľ! – Ostal som ako obarený…Pán biskup pokračoval: Musel som ho odviesť do hotela a zplatiť mu hotel! – Dlho a ťažko sa mi to neskôr vysvetľovalo…
Po rokoch mi bolo určitým zadosťučinením, keď som v čase zjednocovania Nemecka kráčal v Berlíne po Alexanderplatz a videl tisícky rumunských olaských rodín, ktoré sa tam porozkladali a žobrali s celými kolónimi detí. S natiahnutými rukami akoby hovorili : Tu nás máte, živte nás – keď sme už prišli…
Lenže ani Pán Boh nepríjme do svojmu domu každého!
Pán Ježiš v jednom podobenstve povedal, že na Jeho svadbu sa niektorí nedostanú a dvere sa pred nimi zatvoria. A zase budú iní, ktorí dostanú otázku: “Priateľu, ako si sa sem dostall, keďže nemáš svadobného rúcha? A služobníkom povie pán domu: “Vyhodte ho von do tmy, kde bude plač a škrípanie zubov”. Nebeská hostina je teda pripravená, ale nie všetci sa jej zúčastnia. Preto Ježiš hovorí o tom že : On je cesta..! Naznačuje, že je to možné iba spolu s Ním a nie bez Neho!
Ale On súčasne hovorí aj to ďalšie dôležité slovo, totiž, že: On je pravda! Pravdou je, že v Krste svätom a skrze Krst prijal na milosť každého a obliekol nás do “bieleho, čistého rúcha”. Znamená to, že nám odpustil všetky viny a pozval nás do spoločenstva so sebou a s Otcom, skrze Ducha Svätého. Keď umýval učeníkom nohy, povedal Petrovi, ktorý odmietal Jeho službu: “Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podielu”. Vtedy Peter povedal:” Nielen nohy, ale aj ruky a hlavu mi umy”! – Ježiš doložil: “Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať, ak len nie nohy”!
Krst svätý ako kúpeľ znovuzrodenia znamenú “obmytie človeka “ zo všetkých hriechov. Ale na cestách života aj každý pokrstený si “zapráši nohy” a poškvrní rúcho svojho života. Znamená to, že “celý náš život má byť ustavičým pokáním” (Dr.M.L). Vždy znovu sa nám prichodí modliť a prosiť o odpustenie a prijímať novú milost skrze Slovo a sviatosť Pánovej Večere. Aj to je pravda o nás ako kresťanoch.
Preto ak slovo Kristovo považujeme za pravdivé, znamená to aj prijatie pravdy o potrebe pokory, pokánia a vždy novej prosby o odpustenie. Ak by sme prerušili z akéhokoľvek dôvodu nový život s JK, stali by sme sa suchými ratolesťami na Ňom, ako vínnom kmeni.
Mnohí neraz strácajú duchovné spoločenstvo s Kristom a tak aj to tretie, čo Pán Ježiš hovorí: skutočný život s Ním. Lebo platí : Ja som život. – Tu nemyslí len na dar telesného a časného života, ale na dar života večného. Preto platí, že iba Ním môžeme byť zachránení a vykúpení z večnej smrti a každej zlej moci.
Bratia a sestry,
dnešná nedeľa, ktorú menujeme predpôstnou, chce našu pozornosť obrátiť na Toho, ktorý “pohrdol potupou, pretrpel kríž a napokon sa posadil na pravici Božieho trónu”! (Žd) Pre nás, ako putujúci ľud Boží a Kristov, je dôležité jasne vidieť a poznať, pravdu “ veľmi draho sme boli kúpení”! Do KB sa sami “nenatlačíme”, ani nijakými ľudskými “finesami” nedostaneme…
Platí však aj to to druhé. Ježiš je cesta, pravda i život. V Ňom a s Ním je k nebu cesta bezpečná a istá! Je to cesta cez spasiteľnú vieru, ktorá prijíma Kristove zásluhy a ktorá vždy vďačí Bohu za novú milosť. Navzájom sa na nej posilňujme a povzbudzujeme! Amen.
Nedeľa P ôstna -19.2.2012- Rovensko, Sobotište, Ľ.Batka st
Nedeľa Predpôstna – 19.2.2012 – Rovensko, Sobotište- Ľ.Batka st.
Slovak