Kardinál Koch chce spoločné vyhlásenie o úrade a chápaní Večere Pánovej

Kardinál Koch ,ktorý je považovaný za "ministra pre ekumenické záležitosti" Vatikánu, vyjadril sa v Trieri za spoločné vyhlásenie katolíkov a evanjelikov o úrade a chápení Večere Pánovej. Malo by to byť podobné vyhlásenie ako o ospravedlnení, ktoré bolo podpísané ako dokument v r. 1999. Rozdelenie kresťanov považuje za škandál. Tak ako sa kresťania rozdelili, teraz je ich úlohou napomáhať jednotu viery a sviatostí. Pritom nesmie ísť o tlaky z oboch strán: katolíci nesmú tlačiť na druhú stranu o uznanie úradu pápeža, kým evanjelici o uznanie spoločenstva viery.

(www.ekd.de)

3 Komentáre k “Kardinál Koch chce spoločné vyhlásenie o úrade a chápaní Večere Pánovej

  1. Na najbližších niekoľko desaťročí by bolo o "zábavu" postarané… a pritom stačí tak "málo" – Evanjelium čistotne kázať a sviatosti podľa neho prisluhovať.

    Napadlo mi v prvom momente len pár otázok – prvá taká hypotetická, ku ktorej ma inšpiroval 4-ročný krstý syn – že čo by bolo, keby bolo… keby bolo v r. 1530 Augsburské vyznanie Rímom prijaté…

    Jednota viery a sviatostí … Otázku krstu možno hádam pokladať za vyriešenú.  Pri Večeri Pánovej obidvojací ústami prijímame ( manducatio oralis)  pravé Telo a pravú Krv – jedni trans  a druhí kon – substanciovanú. Všetko ostatné, čo s tým súvisí, je otázkou na véééééééééééééľmi dlhú debatu.

    Uznanie úradu pápeža  –  bez bližšieho špecifikovania, za koho, resp. za čo máme pápeža uznať, je táto otázka úplne scestná. Veď my pápeža uznávame…. 🙂   Zaujímalo by ma, či všetky cirkvi v spoločenstve s Rímom uznávajú pápeža  úplne takým spôsobom ako rímska, resp. latinská cirkev. Na to by mi mohol odpovedať snáď brat zn. miško.  Ďakujem.

    1. Myslím si, že reakcia prorímskej strany v Augsburgu 1530 nie je veľmi dôležitá. Confutatio pontificia je pre katolícku teológiu prakticky bezvýznamné. Má zmysel študovať ho iba ako historický spis. Dôležité je to, aký postoj zaujal Tridentský koncil.

      Vzhľadom na predošlé odsúdenie niektorých téz Martina Luthera v bule Exsurge Domine sa veľmi nedalo očakávať zmierenie Rímu a Luthera. Otázka je, nakoľko AV obsahuje tézy odmietnuté bulou. To som neskúmal, hoci v Confutatio pontificia sa to minimálne raz spomína.

      Napriek tomu, že Lutherove tézy boli odsúdené v 1520 a v Augsburgu boli mnohé časti vyznania reformátorov odmietnuté, tá časť kresťanstva, ktorá chcela zostať verná pápežovi vôbec nebola jednotná! Boli teológovia a aj kardináli, ktorí chceli dialóg a ústupky. Situácia sa však nakoniec vyvinula tak, že sa presadila tá strana, ktorá odmietala "Lutherove novoty".

      Už som to tu tuším raz ponúkol na preštudovanie, ale ak niekoho zaujíma toto dianie vnútri rímskokatolíckej cirkvi 16. storočia, tak si môže prečítať peknú štúdiu v archíve časopisu teologické texty:

      http://www.teologicketexty.cz/casopis/2000-3/K-duchovnim-korenum-protireformace.html

      http://www.teologicketexty.cz/casopis/2000-4/Duchovni-koreny-protireformace-2a.html

      http://www.teologicketexty.cz/casopis/2000-4/Duchovni-koreny-protireformace-2b.html

      http://www.teologicketexty.cz/casopis/2000-5/Duchovni-koreny-protireformace-3.html

      K otázke cirkví v spoločenstvo s Rímom: Na začiatok chcem upozorniť, že uniatizmus a ekuména je niečo odlišné. Prvé tu existovalo už v dobe, keď ekumenické hnutie Rím odmietal. V súčasnosti sa zdá, že v Rímskej kúrii sa opäť únie vidia ako hlavná forma jednoty, ale toto nezodpovedá myšlienkam II. vatikánskeho koncilu a ja pevne verím (a modlím sa za to), že v tom nastane zmena.

      Keďže ste sa na mňa tak trochu obrátili, tak som našiel pracovný preklad kódexu kanonického práva pre východné cirkvi. Môžete sa naň pozrieť na http://cirkevny_sud1.artisys.sk/wp-content/kkvce.pdf. Myslím, že tento dokument je dosť všeobecný a sú východné cirkvi v jednote s Rímom, ktoré majú ešte vlastné právo, ktoré je špecifické. Tento kódex však úlohu Rímskeho biskupa spomína (kánony 42-48) a nevidím tam nejaké rozdiely oproti latinskému vnímaniu.

      Uniatské cirkvi sú podľa mňa pre veriacich nekatolíckych cirkví, ktorí nejakým spôsobom dôjdu k presvedčeniu, že Katolícka cirkev s pápežom atď je tá, do ktorej majú patriť. Uniatská cirkev im umožňuje zachovať si niektoré svoje osobitosti, ale stať sa úplne členom Katolíckej cirkvi. Čiže ide skôr o riešenie na individuálnej úrovni, ale nemal by to byť spôsob, akým smerovať k jednote cirkvi globálne.

      Poukážem na kánon 51. ako príklad. Hovorí sa tam o tom, že iba pápež môže zvolávať ekumenický koncil. Vieme, že ten Nicejský zvolal Konštantín Veľký a pápež tam osobne prítomný vôbec nebol. Tento kánon teda vyjadruje súčasnú situáciu v Katolíckej cirkvi, ale k podstate pápežstva, cirkvi, koncilov to nepatrí. Uniatizmus tento problém nerieši, ekumenický dialóg musí.

      Ján Pavol II. v encyklike o ekumenickom úsilí Ut unum sint hovoril aj o pápežskom úrade (88-97) a zopakoval jednu svoju túžbu: "Nech sám Duch Svätý zošle svoje svetlo a osvieti všetkých biskupov a teológov našej cirkvi, aby sme mohli spolu celkom otvorene nájsť formy, v ktorých sa táto služba bude môcť uskutočňovať tak jednými, ako aj druhými uznaná služba lásky."

      A RKC teologicky pracuje aj v tejto oblasti. Samozrejme, ide o odborné diskusie teológov a treba pracovať na tom, aby to nebolo iba teoretizovanie. A ešte musím dodať – nielen RKC sama sa venuje tejto téme. Zmiešaná teologická komisia (ortodoxní a katolícky teológovia) vydala dokument z Ravenny, kde sa zaoberá aj Rímskym primátom. Určite existujú evanjelickí a iní teológovia, ktorí tiež prispievajú svojím pohľadom na úlohu pápeža.

      Takže asi tak.. je vhodné, aby nekatolíci (ktorí sa k veci chcú vyjadrovať) vedeli, čo o pápežovi učí "pápežská" cirkev. Ale ešte nevyhnutnejšie je, aby to úprimne a bez predsudkov reflektovali v rámci svojej tradície a ponúkli svoj pohľad do diskusie. Je to pomalá cesta, ale jediná správna. Rím bez pomoci zvonku nikdy nebude môcť ponúknuť taký model pápežstva, ktorý by bol jednoducho pre iné cirkvi prijateľný.

      Marana tha!

Komentovať