Ježišov Krst
Pane, Ty slávu zjavil si nám,
i moc i milosť, s ktoru prišiels’ na svet-
ó, zjav i srdcu nášmu slávu svoju,
nech viera v milosť v krste daná svieti
a zachová v nás nádej Božích detí. Amen
Mt 3, 13-17:
“Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. (14) On mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne? (15) Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda.
- Ježiš, pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. (17) A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom od východu sme si pripomenuli vyjavenie Kristovej slávy pohanskému svetu. Dôkaz, že pohania neostávajú mimo záujmu milostivého Boha. K vyjaveniu Jeho synovstva a zámeru vykúpiť hriešnikov patrí aj Kristovo pokrstenie vo vodách rieky Jordán. V tom čase prichádzalo za pripravovateľom cesty Ježišovi, za Jánom Krstiteľom mnoho ľudí. Hriešnici, ktorí si svou hriešnosť uvedomovali, ale aj takí, ktorí boli presvedčení o svojej spravodlivosti pred Bohom. V skutočnosti bol spravodlivým iba jeden. Ježiš z Nazaretu, výhonok z kmeňa a rodu Dávidovho.
Vtedy sa stalo niečo zvláštne. Ján Krstiteľ, ktorý bol povolaný od života matky k tomu, aby vykonával krst pokánia, odmietol krst pokánia vykonať. Pred ním stál totiž Ten, o ktorom povedal, že “On vás bude krstiť Duchom Svätým ”.(Mk 1,8) Ten, ktorého poznal nielen ako pokrvný príbuzný, ale o ktorom veril, že je Synom Božím. “Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne?“ (v.14) – hovorí Ján celkom úprimne a spontánne. Veď kto by nechce prijť Ježišov Krst? Iba ten, kto nevie, kto je Ježiš a čo všetko priniesol pre hriešnikov. Ján Krstiteľ to vedel a preto bol presvedčený, že výmena úloh by mu prospela. No nielen jemu, ale aj jeho učeníkom, ktorých mal pri sebe a ktorí toto stretnutie mohli so záujmom sledovať.
Aj nám prichodí toto stretnutie sledovať so záujmom. Ježiš iba zdanlivo nechce Jánovi vyhovieť. Ale v tom čase ešte nikto nevedel, ba ani netušil, čo bude znamenať Krst Ježiša Krista, Syna Božieho. Práve toto Ježiš slávnostne ohlasuje: “Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.” – O spravodlivosť pred Bohom išlo pri Jeho pokrstení a o ňu ide podľa slova Pána Ježiša pri každom Jeho krste. Aj keď ho vykonáva Ján, alebo apoštolovia, či kňazi Ježiša Krista. V Ježišovom Krste, hoci je udeľovaný ľudskými rukami, ide o “všetku spravodlivosť”. Ide o plné ospravedlnenie hriešnika pred Pánom Bohom! To je to, čo prináša a ponúka Ježiš. “Milosť nad milosť” – ako to vyjadril neskôr evanjelista Ján. “Spásu a záchranu duší” – ako o tom svedčil Peter. Ide o ospravedlnenie hriešnika pred Bohom, ako o tom často a zasvätene svedčil ap.Pavel. Sám totiž prežil a prijal toto ospravedlnenie z milosti! Vtedy, keď mal vo vrecku zatýkacie rozkazy na kresťanov v Damasku. Z nepriateľa cirkvi Ježiša Krista sa stal Jeho služobník, keď ho Kristus zastavil, obrátil a ponúkol mu plnú milosť v dare svojho Krstu. Prislúžil mu ho Ananiáš, predstavený damašských kresťanov. (Sk 9,17-19 )
Tu, pri Jordáne, na začiatku cesty k vykúpeniu zatratených a zlorečených hriešnikov, začína Ježiš svoje pôsobenie. Začína ho názorným ukázaním toho, čo prišiel ponúknuť svetu. Toho, ako nám svoje spasenie a všetku spravodlivosť pred Bohom daruje a odovzdá. Tu sa nejednalo o siahodlhé vysvetľovanie otázky Božieho ospravedlnenia, ale o viditeľné zjavenie. O ukázanie ponuky plnej spravodlivosti i spôsobu, ako ho dosiahnuť. Zdarma, z milosti, skrze Kristov krst. Preto vošiel do vôd Jordánu. Ide ako Boží baránok, nesúci hriech sveta. Ponára sa pod hladinu, aby potom, vzápätí pri vychádzaní z vody videl Ján i jeho učeníci to, čo krst Kristov, pri ktorom je prítomý Boh Otec i Syn i Duch Svätý pôsobí. Krst Ježišov je konaním celej Svätej Trojice.
Je dôležité všimnúť si tento dar plnej spravodlivosti. Je darom milosti. Jej znakom a prejavom je najprv ” otvorené nebo” a svedectvo o tomto otvorení! Pre hriech zatvoril Pán Boh dvere neba hrešnikom. Prvý Adam je z Božej blízkosti a prítomnosti vylúčený. Ale v Kristovi, druhom Adamovi ktorého poslal na svet “dvere neba otvára”. Haleluja!
Hriechom sa stal človek poddaný zlému duchu a smrti, ale v Ježišovi dostávame možnosť prijať dar Ducha Svätého. On sa od počiatku “vznášal” a “vznáša nad vodami”. (Gen 1,2). Duch Svätý, tu koná svoje dielo posvätenia. Pri Ježišovom krste, ktorý ustanovil a ponúka, dostane každý pokrstený “závdavok Ducha”. (Pavel) Toho ducha, ktorý pôsobí spasiteľnú vieru, bez ktorej sa nemôže nikto ľúbiť Bohu. Buď Bohu za to chvála!
To tretie, čo sa v Ježišovom krste vyjavuje a ukazuje ako plnosť spravodlivosti, je Boží hlas a uistenie: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. Tieto slová platia najskôr o Ježišovi, a potom o tých, ktorí sú “v Kristu”, a Jeho Krst prijmú.
Tento vykonaný krst v Jordáne “skrze vodu a Ducha” (J 4) je predobrazom Ježišovho krstu, ktorý Ho očakával na Golgote. Podobne, ako Jeho svätá Večera vykonaná vo večeradle sa dokonala na Golgote. Tam, kde z Jeho boku, z Jeho Božkého srdca vyšla na túto zem “krv a voda”. (J 19,34) To sú prostriedky očisťovania, v ktorých si smieme “zbieliť rúcho” našich životov i my. To sú prostriedky milosti, viditeľné a zjavné, skrze ktoré prichádza Duch Svätý k nám. V nich prijímame plnú spravodivosť pred Pánom Bohom skrze Krista !
O tom všetkom je a hovorí Kristov Krst. Hneď na začiatku, hneď v prvom Ježišovom kroku a skutku, ktorý je názorným verejným vyučovaním Jeho apoštolov a celej cirkvi. Vyjavuje tu Božiu spravodlivosť i svoju vlastnú hodnou pri jej získaní. Ospravedlnenie hriešnikov sa deje z milosti, skrze Krista a vierou, ktorú pôsobí Duch svätý, ktorý je nám v Krste Ježišovom daný. Ježiš, milovaný Boží Syn, má plnosť Ducha Svätého. Skrze Neho otvoril Boh Otec nebesá pre hriešnikov. On to nepotreboval pre seba, lebo On je Pánom neba i zeme. Urobil to pre nás, a v poslednom slove a svojom testamente to vyjadril opäť: “Čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Boha Otca, Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”. (Mt 28) Pred vstúpením na nebo nechal príkaz, ale aj nádherné zasľúbenie pre všetkých nás. Ponuku života s Ním. (Mk 16,16) Kto prijme Jeho Krst a nepohrdene vierou, ktorú Duch Svätý pôsobí, bude spasený.
Človeku, Pánu Bohu odcudzenému, človeku na úteku od Pána Boha dostáva sa v krste Ježišovom nezaslúženej milosti. Odpustenie hriechov, ponuka synovstva Božieho a dar viery skrze Ducha Svätého. Ona, hoci ako malé horčinčé zrnko, môže a má rásť do sily stromu… V dare Ježišovho Krstu máme uistenie, ktoré znie nádherne ako rajská hudba: “Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!” ( Iz 43,1) Si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra, moje milované dieťa! Haleluja!
V krste Pána Ježiša je jasne ukázané, čo je to spravodlivosť Božia, ktorá prevyšuje naše predstavy a náš rozum. Bez zásluh dostáva každý pokrstený, či je dospelý, alebo dieťa, vzdelaný, chápavý, alebo akokoľvek postihnutý, plné ospravedlnenie.
Takto sa vyjavuje Boh v Ježišovi Kristovi! Takto názorne učí o Krste Pán Ježiš a nariaďuje, aby sme ho aj my vykonávali a ponúkali všetkým ľuďom a národom. Krst Kristov prekonáva hranice a zotiera ich. Hranice, ktoré my tvoríme umýselne, alebo neúmyslelne…
Nie naše zásluhy, ale pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v hriešnikovi začne veľkú premenu, vedie k viere a k jej prejavom v každodennom mŕtvení starého Adama v nás. Denným pokáním má byť hriešnik utopený a umŕtvený v nás vždy nanovo. Ježiš cez svoje evanjelium a príklad, ktorým volá k nasledovaniu nám vždy názorne ukáže, ako to prakticky urobiť. Totiž, ako žiť v posvätení….Nie vymýšľať svoje vlastné skutky, ako to niekedy robili a robia určité skupiny, či jednotliví kresťania. My máme konať to, čo Pán Ježiš prikazuje. On hovorí, aké úlohy a povinnosti máme plniť. Deti ich majú iné, ako rodičia…Manželia iné, ako slobodní. Predstavení ich majú iné, ako podriadnení… Nie je teraz nutné všetky naše úlohy a obdarovania spomínať. To, čo je dôležité, je skutočnosť, že Kristus, ako Pán každého z nás, poddaného hriechu, diablovi a smrti vykúpil a očistil pre nebo darom milosti. V Krste svätom nás ospravedlnil pred Pánom Bohom svojimi zásluhami. Tak urobil z nás ľudí pripravených a ochotných k tomu, aby sme každé ráno mali dôvod poďakovať za Božiu milosť. A potom, po celý deň, celý rok, ba celý život nasledovali Toho, ktorý nám prejavil toľkú milosť a lásku, že nezastal nielen pred drevenými jasľami, ani pred vodami Jordánu, ani pred krížom, ba ani pred bránami záhrobia. Haleluja! Sláva Bohu! Amen.
1.nedeľa po Zjavení Krista Pána -Rovensko a Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.
Slovak