Povzbudenie hlásateľom radostnej zvesti
Iz 40, 9- 11:
”Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti, hlasno zvolaj, Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti! (10) Hlasno volaj, neboj sa, povedz júdskym mestám: Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou, Jeho rameno zasahuje. Hľa, Jeho mzda je pri ňom a Jeho odmena je pred Ním. (11) Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie. Amen.
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
S pokračujúcim adventným časom môže rásť aj naša radosť. Nepochybne, že pre mnohých ľudí sa prežívanie Božích milostivých skutkov opäť aj v tomto roku skoncentruje iba do pár vianočných a sviatočných dní. Ale my sa nemusíme sústredovať iba na Vianoce, tobôž nie iba na Štedrý večer. Už dnes k nám hovorí ten istý Boh a Otec, ten istý Pán, plný milosti a ten istý Duch pravdy a lásky.
Našou úlohou a povinnosťou však nie je iba prijímať slovo evanjelia o Božích skutkoch záchrany len pre nás. Ono je totiž záväzne určené “všetkému ľudu”.( Lk 2, 14) Našou úlohou je prijať z tohoto bohatstva a posolstva spásy čo najviac, aby sme vedeli obdariť a potešiť aj iných. Advent je príhodný čas k tomu, aby sa svedectvom a posolstvom o radosti a príchode spásy stali aj naše slová, naše postoje i náš kresťanský spôsob života.
Tak, ako keď ľud SZ po dňoch skúšok a utrpenia v babylonskom zajatí, prijal prejavy Božej milosti, odpustenia, novej nádeje a života pre celé spoločenstvo veriacich a nemal o tom mlčať, ale verejne to hlásať a zvesotvať – tak aj my! My, ako NZ spoločentvo veriacich, ako cirkev – máme si počínať podobne.
“Vystúp na vysoký vrch, Sion, hlásateľ radostnej zvesti” – vyzval Hospodin ľud Siona prostredníctvom prorockej zvesti. “ Hlasno volaj
-Jeruzalem, hlásateľ radostnej zvesti. Povedz júdskym mestám: Ajhľa, Boh váš! Ajhľa, Hospodin, Pán prichádza s mocou”
Zvesť o živom Bohu, ktorý sa nemení, ale je verný a plní svoje sľuby je dôležitá aj dnes. Je dôležitá pre každého uprostred tejto časnosti a pominuteľnosti. Uprostred mnohej neistoty, keď sa tzv. istoty a nádeje ľudí všade okolo nás i v okolitom svete klátia.
Keď nespravodlivosť sveta a ľudská tvrdosť má zdanlivo navrch. Priniesť posolstvo o Tom, ktorý sa nemení vo svojich milostivých, skutkoch – znamená ohlasovať Ho všade a všetkým. On a jeho moc nie je proti nám, ale za nás a pre nás. Vždy konal a koná v náš prospech.
Pred tisícročiami, rovnako ako včera, a aj dnes varuje ľudstvo pred mnohými bludmi. Pred hriechom a každým otroctvom ducha a tela. Pán Boh nielen varuje, ale aj koná vo svojom Synovi, v ktorom na svetlo vyviedol život a neporušiteľnosť. Chce, aby sme znovu a znovu vnímali a rozjímali nad tajomstvom Jeho Božského sklonenia sa k nám, vo vtelení a príchode Spasiteľa. Nad tajomstvom, ktoré je v diele onoho zdanlivo bezmocného Dieťaťa Márie panny, ktoré však dokázalo svoju silu a moc .
Ten, na ktorého máme myslieť a koho príchod hlásať, nie je predsa Ježiško, ktorý nosí darčeky v pestrofarebnom papieri. On je Syn Boží, ktorého sprevádzala anjelská “družina”. /Sp 642,1/.
Ten, ktorému posluhovali anjeli na púšti, keď porazil pokušiteľa a odhalil jeho diabolské úskoky. Je nielen učiteľ z Nazaretu, ale aj víťaz nad smrťou. Je Ten, ktorý nepohrdol ľudským telom, ale po vzkriesení ho preniesol do neba. Tak predchádza naše pochybnosti o údele našej duše i tela, ak sa Ho vierou pevne držíme a ho nasledujeme.
Ježiš, ako pravý Boh a človek prichádza vo svojom slove všade, “kde sa dvaja, alebo traja zídu v Jeho mene”. I tam, kde sa láme a prijíma chlieb a Jeho telo a krv na odpustenie hriechov. Prišiel a prichádza, aby ponúkol každému spásu a život v spojení s Ním, v Jeho kráľovstve. Jeho ruky nie sú bezmocné, ani nečinné. On dáva zo svojho nebeského prestretého stola milosť nad milosť.
Áno, splnili sa a platia slová proroka Izaiáša: “Jeho rameno zasahuje. Hľa, jeho mzda je pri Ňom a jeho odmena pred Ním.” On nás miloval skôr, ako my Jeho. Skôr, ako sme uverili. Skôr, ako sme Ho poznal, On poznal a pozná nás. Preto Jeho posolstvo spásy a života má znieť všade. I tam, kde človek žije akoby “v tmavom údolí”, ale aj tam, kde žije zdanlivo “na výšinách” a vrcholoch tohoto sveta. Lebo každý potrebuje jeho milosť a pomoc.
Je potrebné však povedať aj to, že tam, kde nie je Ježiš prijatý ako Pán a Spasiteľ, nebude ani človek prijatý do Jeho spločenstva a nebude mať účasť na Jeho večnom živote. Ježiš Kristus totiž príde na konci vekov ako Sudca. Pred Jeho mocou a súdom bude stáť každý. Všetci sa napokon skloníme pred Jeho súdom. Ako v dnešnom slove epištoly vyznal ap.Pavel: ”Pán je ten, ktorý ma súdi. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha”. (1 Kor 4,5)
Advent má nepochybne aj tento rozmer. Nielen spomienku na Kristov prvý príchod v ľudskom tele, nielen upozornenie na stále prichádzajúceho Spasiteľa. Jeho zvesť je spojená aj s nádejou, ktorú ešte stále čakáme, že sa svojím časom naplní. Ježiš Kristus príde. Príde “súdiť živých i mŕtvych”. Všade tam, kde je pravé a správne poznanie Ježiša Krista, kde je náš život v duchovnom spojení s Ním, kde nežijeme ”iba chlebom, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích”, tam je myšlienka na druhý príchod a súd Pánov nie hrozbou, ale očakávaním radostnej nádeje. Túto nádej smieme z Jeho milosti ponúkať všetkým: deťom i dospelým, zdravým i chorým, silným, i slabým, jediacim “chlieb radosti “ i tým, ktorí “jedia z chleba zármutku”…“Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie”( v.11).
Tieto slová, majú tiež znieť všade. Nie iba v tíšine chrámov, ale aj na “ vysokch vrchoch” dnešného sveta. Boh v Ježišovi Kristovi prišiel ako Dobrý a zachraňujúci Pastier. Chce nájsť každú ovečku, aby jej slúžil svojou láskou a milosťou. Právom môže onedlho zaznieť radostná , vianočná koleda: “Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil…Niet takej moci, ktorá by nás mohla vytrhnúť z Jeho náručia, ak sa do Jeho rúk s dôverou odovzávame a vložíme.
Slová o milostivom Bohu a Spasiteľovi, ktorého nám dal náš Boh v plnosti času, sú už dnes ponukou radosti. Ponukou pokoja vnútorného i vonkajšieho pre všetkých nás. Sú zároveň povzbudením k našej službe – stať sa hlásateľmi radostnej zvesti pre všade tam, kde to smieme a máme urobiť, počnúc od našich rodín a spoločenstva nášho cirkevného zboru. Buďme teda hlásateľmi slovami i mravnými postojmi, skutkami, návštevou v chráme i našou advento – vianočnou prípravou. Tým všetkým dajme verejne a zjavne na vedomie čím viacerým zvesť o radosti, pokoji a nádeji v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen.
3.ned.advetná – Rovensko a Sobotište 2O11- Ľ.Batka st
Slovak