Podiel verného a rozumného šafára
Lk 12, 42 – 48:
”A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanovil nad svojou čelaďou, aby jej načas dával určenú stravu?(43) Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. (44) Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. (45) Keby si však ten sluha myslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by sluhov a slúžky biť a hodovať, piť a opíjať sa, (46) príde pán toho sluhu v deň, keď sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nezná, rozpoltí ho a s nevernými určí mu podiel. (47) Ale sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý.(48) Ten však, čo neznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať, a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať”. Amen
Bohumilí kresťania! Bratia a sestry v Pánovi!
Opäť sme zastali v bráne jedného cirkevného roku s ktorým sa dnes lúčime. Znamená to mnohé veci. Koniec jedného obdobia nám pripomína tú pravdu, že aj náš život bude mať svoj koniec . Raz bude aj koniec tohto sveta, a spôsobu jeho existencie. Zákonite sa naskytá otázka: čo bude potom?
Zisťujeme však, že ľudia si len veľmi neradi a neochotne kladú takúto, či podobné otázky. Niekomu sa javí ako málo dôležitá, iným aj zbytočná. Hovoria: prečo by sme sa mali zaoberať otázkami, ktoré nie sú aktuálne? Veď to nás len odvádza od našich konkrétnych úloh, ktoré máme a môžeme vykonať dnes. Niektorí síce hovoria, že by bolo prinajmenšom zaujímavé vedieť, čo bude potom, až nastane posledný deň, ale myslia si, že o tom dni nič určité povedať nevieme a nemôžeme.
Na druhej strane je veľa ľudí, ktorí sa priam predháňajú v katastrofických scenároch budúcnosti a stavajú sa do pozície vševedúcich. Nedávno sledovali masmédia predpoveď akéhosi muža z USA, ktorý ohlasoval istý koniec sveta. Nestalo sa tak a najbližší zaručený koniec sveta je naplánovaný na rok 2012.
Božie posolstvo pre nás je síce naliehavé, ale triezve. Koniec tohoto sveta určite nastane, hoci jeho dátum podľa našho kalendára nemožno určiť a vypočítať. Je vecou a kompetenciou Toho, ktorý je Stvoriteľom a Pánom všetkého, i času. Ako ev. Lukáš zaznačil: ”Príde pán toho sluhu v deň o ktorom sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nezná”. (v.46)
Z Božieho slova a posolstva človeku vieme aj ďalšie veci. Vieme o tom, že máme vážne a bez pochybovania očakávať druhý príchod Pána Ježiša Krista k poslednému súdu. Že po osobnom súde každého človeka, bude aj súd definitívny, konečný. Tento súd bude predchádzať mocná premena všetkého stvoreného. Pán Ježiš vykoná vzkriesenie a premenu všetkých ľudí. Živých i mŕtvych. A potom bude súd.
Kristov príchod bude v konečnom dôsledku znamenať nastolenie skutočnej a plnej spravodlivosti. Kristus Pán nebude súdiť podľa toho, čo bude počuť, alebo vidieť, ale podľa pravdy. Po súde Najvyššieho Pána bude nasledovať prijatie odmeny milosti, alebo trest, v podobe nezmeniteľného údelu. Jedni budú zavrhnutí spred tváre Božej a zo spoločenstva s Ježišom Kristom. Pokiaľ však ide o budúcnosť omilostených a ospravedlnených, platí sľub Kristov, že v Jeho rukách je vzácna odmena v podobe večnej radosti, blaženosti a pokoja.
Jej konkrétne prejavy nie sú v Písme dopodrobna opísané, ale významne hovorí o nich uistenie ap.Pavla, že “ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú.” Verní budú zachránení a budú s Pánom naveky v nebeskom kráľovstve. Okrem oslavy nebeského Kráľa a Baránka Božieho, bude “nové nebo a nová zem” aj spoločenstvom s tými, ktorí už dnes v Božích rukách spočívajú. Budeme sa môcť “zoznámiť” s rytierstvo nebeským, ktoré spievalo pri narodení Pána Ježiša na betlehemských poliach: Sláva na výsostiach Bohu a ktoré Božiemu ľuďom zvestovalo pokoj. Budeme aj s tými ľuďmi, ktorí dosiahli z milosti veniec slávy.
Podobenstvo, ktoré sme si prečítali, je odpoveďou Ježiša Krista na otázku apoštola Petra, či sa Pánove slová o poklade v nebi týkajú všetkých ľudí, alebo len apoštolov. Z Ježišovej odpovede je zrejmé, že On prišiel pozvať do nebies všetkých. Záchrana je však prisľúbená iba tým, ktorí Mu plne dôverujú.
Stvoriteľkým zámerom Božím bolo pozvanie človeka do trojakého postavenia. S M.Lutherom ho označujeme najprv ako stav cirkevný, alebo kňazský. Každý človek má byť Božím kňazom. Druhý stav človeka určený Pánom Bohom už pri stvorení, je stav rodinný – Stav Božieho ekonóma, ako toho, ktorý sa stará o svojich najbližších.Tretí stav je stav verejnej služby, ktorý Luther nazval “politia”. Ak tu niekto počuje slovo “politika”, počuje dobre. Lebo tu ide o spravovanie vecí verejných. O stave hovoríme preto, že ide o niečo čo sa stalo a čo by nemalo byť nikým zmenené. Pád a hriech človeka sa však naše postavenie a stav zmenil a vážne narušil.
Náprava prišla s prvým príchodom Pána Ježiša Krista a s Jeho dielom! Preto aj Pán Ježiš prijal všetky tri stavy, ako druhý Adam. On chce všetkých ľudí uviesť do ich pôvodného poslania a postavenia. V tomto postavení je vyvýšenie a dôstojnosť každého čoveka a potom aj príslušná zodpovednosť, konať vždy ako Pánom Bohom ustanovený šafár, správca a služobnk.
Milí bratia a sestry, v končiacom sa cirkevnom roku sme si najskôr pripomínali Božiu milosť a službu Pána Ježiša Krista, ktorá znamenala a znamená nápravu narušeného stavu(ov) ľudí, ale aj pomoc a nové poverenie pre každého človeka! Najmä v druhej polovici cirkevného roku sme viackrát počuli o oprave a reštiúcii nášho poslania. Jednak v službe všeobecného kňazstva, ale aj vo verejnej službe pre širší okruh ľudí: pre vlastnú rodinu, alebo pre rodinu cirkevného zboru!
Dnešná nedeľa nám pripomína, že Ježišovi “bola daná všetka moc na nebi i na zemi”, a teda aj moc súdna i kráľovská. Bude súdiť s konečnou platnosťou a potom večne panovať! Aj na tejto službe Ježiša Krista v tom najširšom merítku smieme mať účasť. Určenie čoveka je panovať nad všetkým, čo Pán Boh stvoril. Súčasne platí, že naše panstvo nie je najvyššie. Ani nie je bez kontroly “zhora”. Nie sme ani neobmedzení vládcovia pri spravovaní vecí verejných, ktoré sa týka na prvom mieste hmotných darov. O zodpovednosti, ktorú máme, ako šafári Boží, tj. Boží ekonómovia hovorí Pán Ježiš aj v dnešnom evanjeliu. “Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán (Boh) ustanovil nad sovjou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť!”
Všimnime si pozorne, dve kritériá, ktoré spomína Pán Ježiš, ktoré sú predpokladom dobrého šafárstva. Na prvom mieste je to viera. Viera šafára, ktorý nezabudol na jednu zásadnú vec, ale s ňou vždy počíta! Čo je tou vecou, v ktorú verí šafár ktorý je spravodlivý? Ktorý sa stará o zverených ľudí a dáva im to, čo chce nebeský Otec a Pán? Je to sľub, o tom, že Boží Syn príde ! Príde a bude žiadať “vydanie počtu” zo šafárenia. Bude hodnotiť, ako a či vôbec sa diala a konala Jeho vôľa tam, kde zveril a prepožičal svoje právomoci človeku. Sluha, ktorého nájde tak robiť, ako On chce, a ako znejú Jeho pokyny a zákony bude blahoslavený. Bude štastný, lebo bude odmenený účasťou na správe večného kráľovstva svojho Pána. Bude povýšený, pretože bral vážne Ježišov sľub, že On určite príde, i keď neurčil deň, ani hodinu, ani rok. Viera, ktorá tomuto sľubu plne dôverovala, pôsobila ako trvalá sila k zodpovednosti: dať čeladi, čo jej patrí! Tam teda bude raz aj pochvala a povýšenie. Podiel človeka na sudcovskej a kráľovskej moci Kristovej.
Možno si teraz povzdychneme: kiež by sme mali vždy takých službníkov, ktorým je zverený nejaký úrad a spravovanie vecí verejných! Je to oprávnená túžba. Ak však máme možnosť nejakým spôsobom odovzdať časť našich kompetencií pri spravovaní vecí verjeného blaha, daru chleba a všetkého, čo k nemu patrí, aj my sa vždy pýtajme: Má ten čovek povedomie o zodpovedonsti pred Pánom Bohom? Bojí sa Boha a má rád aj iných, alebo iba seba? Ak sa ľudia niekedy možno zabudnú pýtať na tento predpoklad viery, je to vážna chyba.
Je tu aj druhý predpoklad: má byť múdry. Schopný viesť, riadiť, rozhodovať v dôležitých situáciach a vo veciach všeobecného blaha a mieru! Mnohí si dnes všímajú iba túto druhú schopnosť: múdrosť. Je múdry, je vzdelaný, kultúrny a kultivovaný človek ten náš šafár?
Žiaľ, mnohým nevadí často ani to, že je to neokrôchanec…Alebo že je dokonca opilec, či zhýralec. Neraz priamo násilník, ktorý nevyberá prostriedky. Mnohí ľudia dnes takých považujú za “správnych chlapov”. Imponuje im hrubosť a násilie, lebo si myslia, že práve takto treba riešiť úlohy. Ale Pán Ježiš, ako najvyšší Kráľ, o takom hovorí otvorene, že “s nevernými určí mu podiel”.
Bratia a sestry v Pánu!
Mnohí ľudia u nás sú bohatí a sú si sami sebe pánmi. Neraz chcú stáť aj nad zákonmi a neslúžia nikomu. Hovoria si: “zbohatol som, nikoho nepotrebujem”…Často sa stáva, že ich slovo o druhom príchode Krista k súdu nepríjemene vyruší. Lebo majú všetkého na mnoho rokov. Neraz nie na desiatky rokov, ale stovky rokov! Iba jedno nemajú – moc zachovať si život, moc predĺžiť si ho čo aj len o lakeť. Sú smutní a nervózni, keď počujú o súde. Ak by polovicu majetku rozdali, ako biblický Zacheus a vyriešili nejaký problém svojich blížnych, nechýbalo by im. Takí sa tiež netešia sa na Pánov príchod a súd. Poznajú vôľu Pánovu, poznajú zákon lásky, ale nekonajú. Budú veľmi bitý… hovorí Kristus Pán.
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš je Pán vševládny ! /Pantokrator/ Na súd pred Neho prídu napokon aj takí, ktorí o Ňom z nejakého dôvodu nepočuli. Ktorí nepoznajú Jeho prikázania tak, ako ich poznajú Židia, alebo kresťania z Desatora. Budú ospravedlnení? Dostanú milosť, keď meno Ježiš nikdy nepočuli? Pán hovorí, že budú súdení! A to podľa zákonov v ich svedomí, zákonov zapísaných na tabule ich srdca. Áno, aj pohania vedia, že platí: nepokradneš, nezabiješ! Majú určité cítenie sociálne, rodinné, manželské…Ak sa ktokoľvek spreneveril svojmu svedomiu, bude odsúdený, i keď vo večnosti bude trpieť menej ako ten, ktorému bolo mnoho dané.
Bratia a sestry! Mnoho bolo dané aj nám! Nám, ktorí sme v Krste svätom prijali odpustenie hriechov a sľub o Božom detinstve. Ktorým bolo mnohokrát odpustené pri Pánovom stole, alebo skrze slovo evanjelia. “Lebo od každého, komu bolo moho dané, bude sa mnoh pohľadávať”. Preto je dobre, že aj v dnešnú nedeľu, poslednú v cirkevnom roku, smeme prijať napomenutie a varovane nášho Pána, Kráľa vekov. Ale aj Jeho povzbudenie ako Darcu všetkých dobrých darov a v konečnom dôsledku aj Darcu večnej blaženosti. Zostaňme šafármi múdrymi, ale najmä veriacimi! Ľudmi plne dôverjúcimi, že náš Pán príde a nebude meškať. Nech je Jeho príchod radostným zvítaním sa a stretnutím s Ním tvárou v tvár a zároveň aj so všetkými zachránenými v nebi. Amen.
22. N.po Sv.Tr. – 20.11.11 – Rovensko a Sobotište – Ľ.Batka st.
Slovak