Syn príde! Nájde vieru?

                                                              Syn príde! Nájde vieru?

Lk 18, 1- 8:

”A povedal im aj podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. (2) Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. (3) A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma oproti môjmu protivníkovi! (4) Ale  on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, (5), ale že ma táto vdova obťažuje, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma.(6) A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. (7) Či by sa Boh snáď nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu? Či mešká s ich vyslyšaním?  (8) Hovorím vám: Skoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?” Amen

      

       Milí bratia a sestry Pánovi!

      

      Cirkevný rok sa blíži ku koncu. Ešte dve nedele a môžeme bilancovať. Najdôležitejšiu otázku, na ktorú by se namali nikdy zabudnúť nám pripomína Ježiš Kristus: “Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”  – Každý z nás je osobne zodpovedný za odpoveď na túto otázku. Viera rozhodne, ako to s  nami bude na konci tohoto sveta a na začiatku sveta nového. Ako kresťania máme určitú výhodu, že túto otázku počujeme v roku viackrát. Nemala by nás zaskočiť, ani zarmúť, ale – povzbudiť! Aj pominulá Pamiatka zosnulých navodila túto vážnu otázku v našich mysliach. Ako je to s našou vierou? 

     Je skutočnou dôverou v živého a osláveného Pána Ježiša Krista, ktorý “príde súdiť živých i mŕtvych”? Dnešné evanjelium nám pripomína to, čo patrí k pevnej istote veriaceho kresťana: Pán Ježiš určite príde ako Sudca a Pán. Jeho príchod je nevypočitateľný a bude náhly. Pre všetkých bude prekvapujúci, ale už dnes ide o to, aby naše prekvapenie bolo prekvapením príjemným a radostným a nie smutným a žalostným. Keď nastane deň poslednéh súdu, zlo, nespravodlivosť a ľudské sebectvo skončí. Bude odsúdené a odstránené. Odstránený bude aj pôvodca hriechu a zla vo svete.

      

      Veríme tomuto slovu? Veríme tomuto zasľúbeniu Pánovmu, a  Jeho sľubu o “novom nebi a zemi”? O nových vzťahoch medzi nebom a zemou a Jeho večnom kráľovstve?  To je viera, na ktorú sa pýta a bude pýtať. Viera, ktorá ospravedlní a zachráni človeka. Ide o vieru v Toho, ktorý bol síce trpiacim Baránkom, a predsa je Víťazom.

     

   Veriaci kresťania si majú všimnúť určité zamenia konca vekov. Každá geneácia kresťanov tie znamenia môže vidieť a pozorovať. Je ich viacero a nemusia byť vždy rovnakého druhu. Ale sú také, ktoré sa týkajú každej generácie, každého pokolenia. – Ak sa tieto znamenia dejú, ľudi sa pýtajú:  prečo? Prečo trpím, prečo sa deje toľko všelijakého zla? Kde je Boh? Prečo nekoná a nezasiahne?

Nespravodliví, ale aj tzv. dobrí a spravodliví sa stretajú s mnohými prejavmi zla. Pán Ježiš predpovedal, že ku koncu vekov: ”ochladne láska mnohých”. Znamená to, že nejaký masívny nárast cirkvi a jej vonkajšia sláva sa nedá očakávať. – Opak je skôr pravdou.  

   

    Pravdou je aj to, že práve cirkev a jej verní budú s blížiacim sa koncom vekom vystavení veľkému tlaku a utrpeniu. Tieto dve znamenia spomínam preto, lebo môžu ohroziť dôveru človeka – kresťana v Božiu vernosť, moc a spravodlivosť. 

       

    Tlak na cirkev bol zo strany sveta od samého počiatku enormný . Niekedy niesol a môže niesť až satanské prvky, ako ich poznáme z obrazov Jánovej Apokalypsy. Nepriateľstvo a nenávisť voči Božím deťom a Pánovým verným je nebezpečná preto, že môže spôsobovať zlé reakcie a odpovede. 

    

    Takou je napr. snaha o pomstu. Ak by sa tak dialo, že kresťania sa mstia, že odpovedajú rovnako a rovnakými spôsobmi, diabol dosiahne svoj cieľ. Znamená to obídenie Ježišovej vôle…Iným zlým riešením je, že sa kresťania nechajú odradiť, že sa dajú zlomiť a prestanú veriť vo víťaztvo Božej a Kristovej veci v tomto svete. Podľahnutie pasivite a “vypustenie dovolených zbraní z rúk” je podobne, hoci paradoxne, znakom malej viery, či dokonca nevery.

 

      Preto sa musíme pýtať- aké sú teda naše možnosti? Vtedy, keď ochladá láska mnohých? Keď nepriateľmi veriaceho se neraz stanú jeho domáci – teda tí najbližší? Keď sa stretneme s iškariotizmom vo vlastnej rodine? Alebo v spoločenstve cirkevného zboru, ako sa to prorocky ukázalo už v kruhu dvanástich Pánových učeníkov?! 

 

       Ako sa zachovať, ako bojovať a pritom “nebyť ako oni “ ukazuje Pán Ježiš v dnešnom podobenstve. “V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil”. Chodila na ním vdova s prosbou: ”Zastaň sa ma oproti môjmu protivníkovi. Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, ale že ma táto vdova obťažuje, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličili ma”. – Pán Ježiš k tomu dodal: “Počujte, čo hovorí nespravodlivý sudca. Či by sa Boh snáď nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom nocou volajú k Nemu? Či mešká s ich vyslyšaním? Hovorím vám: Skoro sa ich zastane.

     

       Bratia a sestry v Pánovi!

       Cirkev Kristova je a má byť spoločenstvom ustavičnej modlitby. Takej modlitby, ktorá je prejavom dôvery v Božiu pomoc, Božiu milosť a spravodlivosť. Cirkev a kresťania v nej sa nesmú prestať modliť ! Najmä nie v skúškach života a v zápase s mnohým zlom. 

Nespravodlivých sudcov a pánov, ktorí sa Boha neboja a ľudí  nehanbia bolo, je bude vždy dosť. Pozná ich aj naša krajina, poznáme ich mnohí z nás. O tom sa nemusíme navzájom presviedčať. Otázkou je, či naše veci, ťažkosti a problémy porúčame dňom – nocou, t.j. neprestajne Pánu Bohu. Či veríme, že napokon On bude mať posledné slovo vo všetkom! Posledné slovo zoči-voči zjavnej nespravodlivosti, ale aj zoči – voči utrpeniu a časnej smrti!   

Zastane sa nás, či nezastane? Vytrhne nás z jej moci a odstráni napokon jej moc? Zlomí putá každého zla? Ak sa modlíme o to, dávame najavo, že Mu dôverujeme, že toto všetko je aj Jeho “vec”, a že napokon s Ním zvíťazíme.

 

      Pokiaľ ide o mocných a nespravodlivých, mnoho raz sa už ukázalo – a vždy znova sa ukazje, že “žiaden strom do neba nerastie”. “Mocných zhadzuje z trónov a ponižuje pyšných. “   

     

     O súčasnom prenasledovaní a utláčaní kresťanov vo svete vládami, štátmi, alebo skupinami ľudí, pravdivo napísal v tomto roku (2011) BERNARD HENRY LÉVY, riaditeľ parížskeho vydavteľstva B.GRASSET a šéfredaktor Le Regle du Jeu, pre španielsku tlačovú agentúru Efe: ” V dnešných časoch je našou povinnosťou brániť kresťanov , pretože sú dnes najsystematickejšie prenasledovaným spoločenstvom na svete a ich prenasledovatelia sa tešia totálnej beztresnosti.”  Takto Izraelita bráni kresťanov! Oprávnene. Mohli by sme tu menovať najmä mnohé islamské štáty, ale aj iné. Pokiaľ ide o Slovensko, nejde u nás isteže o nejaké brutálne činy voči kresťanom a z toho plynúce utrpenie. Ale nespravodlivosť vidíme napr. v spôsobe financovania cirkevného školstva a cirkevnej diakonie /charity/, v nedoriešenom vzťahu štátu a cirkvi. Preto máme veľa dôvodov, osobných i spoločných modliť a neochabovať. 

    

     Spoločné volanie o pomoc Božiu v osobných skúškach, i prosby  o dary Ducha Svätého nám napokon pomôžu zachovať dôveru v Božiu spravodlivosť, v milosť nášho Pána, v dary a účastenstvo Ducha Svätého. Vieru, o ktorej hovorí Pán Ježiš : ”Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”

     

S kňazom a básnikom V. Blažkom vyznajme aj my:

 

“Svet speje k zániku, i mne už slabne krok,

pred Bohom tisíc liet je ako jeden rok.

 

Prebuď sa, priateľ môj! Ak na modlitbách bdieš,

aj zlobu aj peklo vo viere premôžeš.

 

Pred nami slávny cieľ – Niekto nás volá vpred!

Tam s Kristom máme žiť – ak príde časom mrieť”. 

/Vyznanie seniora/                                                 Amen.

 

                                                           Rovensko a Sobotište – 20.N.po Sv.Tr.- 6.XI.11-  Ľ.Batka st.

        

     

Komentáre k “Syn príde! Nájde vieru?

  1. Ďakujem za túto kázeň. Je to dobré čítanie, a veľmi som rád, že môžem takto "počúvať" dobré kázne hocibársaj v strede týždňa. Vyvažuje to správy z novín, ktoré sú poväčšine negatívne. Toto sú dobré správy.

Komentovať