2. Veľké znamenie na nebi: Žena (12:1-2)

"Veľké znamenie" (12:1) sa objavilo na nebi. Táto veta naznačuje a poukazuje na niečo dôležité. Pretože "znamenie" v biblickom zmysle je vizuálne zjavenie, ktoré odhaľuje niečo božské. Mohlo by to byť viditeľný symbol, ktorý slúži ako potvrdenie láskavého Božieho sľubu, alebo viditeľnej záruky Božej prítomnosti (pozri 1M 9:12-17, 2M 3:12, 7:3). Ján vo svojom evanjeliu nazýva Ježišove zázraky "znameniami", pretože boli viditeľným dôkazom o spásonosnej Božej prítomnosti v Ježišovi Kristovi. V Luk 2:12 bolo pastierom dané "znamenie", keď našli Ježiška, ako dieťa "obvinuté plienkami ležať v jasliach." Pozoruhodné je, že tu v 12:01 slovo znamenie sa vzťahuje na "ženu odetú slnkom" a  "a pod nohami mesiacom." Je označovaná ako "veľké znamenie" čo značí, že ide o niečo čo má veľký význam. Znamenie ženy sa objavuje "v nebi", čo naznačuje, že jej prítomnosť je pred Bohom v nebi (pozri 4:04, 7:9-17). Ona je od Boha, to jest, ona má vzťah k jeho spásonosnej prítomnosti. Napriek tomu žena, a to čo reprezentuje, je tiež na Zemi (12:13).

Tá žena bola odetá do lesku Kristovho ako to zobrazuje slnko. Jej tvár a vzhľad samotný nebol taký, že by žiaril ako slnko, čo je vyhradené pre osláveného Syna človeka (Zj 1:16;. porov. s Mt 17:2) a anjela, ktorý stojí na mieste Krista a reprezentuje ho, keď poveruje Jána a Cirkev (Zj 10:1, 11). Ale Boh dal okolo nej žiariace, slnkou zaliatou slávou Jeho Krista, čo značí, že v Kristovi a vďaka nemu on a stojí v svätej Božej prítomnosti. "Odetá slnkom" tiež naznačuje, ako veľmi Boh v Kristovi ženu ctí.

Mesiac je "pod nohami". Zatiaľ čo "odetá do slnka", ukazuje slávu, "Mesiac pod nohami", naznačuje, vládnutie. V Starom zákone Slnko a Mesiac sa príležitostne spomínajú, keď  odkazujú na slávu a krásu ľudskej bytosti. V 1M 37:9 Jozef videl vo sne slnko, mesiac a jedenásť hviezd ako sa mu klaňali. V Piesni Šalamúnovej 6:10 žena, Šalamúnova milovaná javí sa ako svitanie, a je krásna ako mesiac a skvejúca sa a čistá ako slnko. V mimokanonických (v orig: pseudopigraphal) spispch zákona Naftalího (5:4-5), Levi sa pripodobňuje k slnku a Júda k mesiacu. 26 V týchto spisoch i slnko a mesiac sa používajú ako symbol cti a slávy osoby. Aj tu, v Zj 12:01, sa slnko používa ako symbol slávy a cti, ale mesiac, pretože jeho miesto je pod nohami, sa používa skôr ako symbol nadvlády, a autority, ktorú vykonáva žena, keď koná svoje poslanie dané Bohom (pozri 10:11, 11:1-13).

Žena má na hlave "korunu z dvanástich hviezd". Koruna alebo veniec bola odmena za víťazstvo v nejakej súťaži, alebo v boji. Jej korunu tvorení a obsahuje dvanásť hviezd. V Zj 1:20 sedem hviezd v pravici osláveného Syna človeka predstavujú sedem anjelov cirkví. Tu dvanásť hviezd v ženinej korune predstavuje dvanásť z dvadsaťštyri starších, ktorí sedia na tróne okolo veľkého Božieho trónu v nebi v Zj 4:4. Pred narodením jej dieťaťa, jej dvanásť hviezd znamenajú dvanásť starších, ktorí predstavujú dvanásť izraelských kmeňov, ktoré zasa v Starom zákone predstavujú Boží ľud. Potom, čo dieťa sa narodí a je vzaté do neba, koruna dvanástich hviezd predstavuje tých ďalších dvanásť starších, ktorí predstavujú dvanásť apoštolov a novozákonná cirkev. 27 Dvanásť hviezd v korune znamená, že žena reprezentuje celý ľud Boží, tak Izrael ako i cirkev Kristovu.28 "Spása je zo Židov" (Ján 4:22), a tak Ježiš sa narodil z Márie, ale On sa narodil ako Spasiteľ všetkých ľudí, Židov i pohanov rovnako. Boží ľud víťazí, vďaka dieťaťu Ježišovi, a vždy sú pod ochrannou starostlivosťou anjelov. Koruna tiež naznačuje, že žena je korunným klenotom Boha, jeho pýchou a vzácnym pokladom v Kristovi.

 

Komentovať