Priateľstvo a nepriateľstvo

Priateľstvo a nepriateľstvo

„…či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha.“ Jk 4, 4

Ľudia sa v každom čase spájajú do rodinných kruhov, do priateľstva. Ak priateľstvo medzi ľuďmi pochádza z pravej viery a spája ho opravdivá kresťanská láska, tak je užitočné a pochádzajúce od Boha. Jonatán, syn kráľa Saula, bol Dávidovým priateľom. Na dôkaz svojho priateľstva mu dal svoje rúcho a výzbroj. Na Ježiša Krista farizeji a zákonníci hovorili, že je priateľom publikánov a hriešnikov. Ale takéto priateľstvo slúži na večný úžitok − k blahoslavenstvu.
Ale je aj priateľstvo, ktoré pochádza z nevery a spája ho rôzny hriech. Pôvodcom takéhoto priateľstva je satan; slúži ľuďom k časnej a večnej záhube. Máme o tom mnohé príklady v Písme. Keď sa rozmnožili ľudia, Boží synovia sa spriatelili s neveriacimi, brali si ich dcéry za ženy. To priateľstvo bolo dielom satana. Ľudská zlosť sa rozmnožila, všetky myšlienky ľudských sŕdc boli zlé; Boh ich potrestal potopou sveta.

Židovský národ sa spriatelil s Moábskymi pohanmi. V priateľstve s pohanmi jedli a pili, obetovali a klaňali sa modlám a smilnili s Moábskymi dcérami. To priateľstvo pochádzalo od satana, ktorý ich spájal hriechom. Pre ten hriech zahynulo zo židovského národa 24 tisíc duší.

Mnoho ráz, keď boli Židia v zasľúbenej zemi, sa spriatelili s pohanmi; v tomto priateľstve hrešili tým, že sa klaňali pohanským modlám. Kráľ Acháb si vzal za manželku pohanku Jezábel, dcéru Sidonského kráľa, a tá zviedla nielen Achába, ale aj izraelský národ slúžiť pohanským modlám. Ale Boh v každom čase oproti priateľstvu hriechu posielal nepriateľov, ktorí ničili priateľstvo Božou mocou. Oni brojili proti hriechu a ľudí odvádzali od diabolských skutkov. Proroci Božou mocou napomínali izraelský národ pred nepriateľstvom pohanov. Prorok Eliáš prehovoril k Židom: „Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho.“ (1Kr 18, 21) Žiadnemu človekovi je nemožné zotrvať v priateľstve hriechu a zároveň byť Božím priateľom. Kto je priateľom hriechu − satana, ten je Božím nepriateľom a kto je priateľom Boha, priateľom spravodlivosti, ten je nepriateľom hriechu, satana. O takomto priateľstve a nepriateľstve hovorí Boh v 1. Mojžišovej 3, 15: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“

Tieto slová zreteľne poukazujú na priateľstvo medzi ktoré Boh položil nepriateľstvo. To priateľstvo bolo medzi satanom a prvým človekom. Boh stvoril satana ako dobrého, svätého anjela, knieža medzi anjelmi, ale on sa chcel povýšiť a mnoho anjelov s ním nad samého Pána Boha, preto bol zhodený z neba s jeho nasledovníkmi, Boh stvoril pre neho a pre jeho prívržencov večné zatratenie.
Satan hľadal prvého človeka a chcel ho dostať do svojej spoločnosti. Vliezol do hada a hovoril Eve: „Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ Eva odpovedala: „Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli!“ I riekol satan: „Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo.“  Žena poslúchla satana, vzala ovocie zo zakázaného stromu, jedla a dala aj svojmu mužovi − a aj on jedol. Otvorili sa im oči a poznali, že prestúpili Boží zákon. Zo strachu sa skryli medzi rajské stromy. Hospodin ich vyhľadal. Ale podľa hriechov sa vzdialili od Hospodina a vstúpili do priateľstva so satanom a boli ním spútaní hriechom to ukazuje bázeň a vyhováranie sa prvého človeka.

Boh zvolal na Adama: „Kde si?“ Adam odpovedal: „Skryl som sa, bál som sa, lebo som nahý“. Každý (?) hriech, ktorý človek pácha ho zahanbuje a budí v ňom strach pred spravodlivým trestom. Adam sa nechcel priznať k svojmu hriechu, ba ešte viac hrešil, že ani svoju manželku nechcel svojou nazvať, ale chcel uvrhnúť všetku vinu na ňu a žena zase na hada.

Takí sú od narodenia všetci ľudia, keď spáchajú hriech; hanbia sa zaň, skrývajú svoje zlé skutky a keď sa zjavia, vyhovárajú sa na okolnosti a chcú uvrhnúť svoje hriechy na iného. Prvý človek sa stal priateľom satana a Božím nepriateľom. Poslúchal nie Boha, ale satana, ktorý ho zviedol k prestúpeniu Božieho zákona, uviedol ho do potupy − strachu, do časnej i večnej smrti. A s prvým človekom všetci ľudia zhrešili, prestúpili Boží zákon. Apoštol Pavel píše do Ríma 5, 12: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“

Satanovo semeno rastie: zlosť a neprávosť sa medzi ľuďmi vzmáha. Veď satan i kráľa Dávida, ktorý bol muž podľa srdca Božieho zviedol do hriechu, tak že kráľ Dávid prestúpil Božie prikázanie. Nielenže v Judášovi Iškariotskom získal svojho priateľa a činiteľa neprávostí, ale aj v apoštolovi Petrovi, ktorý bol pevný ako skala − vo viere − zviedol satan, že zaprel svojho Pána a Spasiteľa a prisahal, že nepozná „toho človeka“.

Aj dnes satan každodenne úspešne seje svoje semeno. Hriechom spája svojich nasledovníkov. Jedných zvádza a viaže k sebe hriechom lakomstva, smilstva, zlorečením, lžou, krádežou, najprv možno „malými“ hriechmi a potom, tie keď ľudia spáchajú, núti ich k veľkým verejným hriechom a neprávostiam. Sú horlivými otrokmi satana, ktorý im ani navonok ani vnútorne, ani v noci ani vo dne nedá pokoja. Hriech ich spája. Žiadne stvorenie ich nemohlo oslobodiť z moci satana. Ale Boh sám položil nepriateľstvo, ktoré pekelné mocnosti satana premohlo a všetkých ľudí oslobodilo. O tomto nepriateľstve hovorí Boh v 1Mojž. 3, 15: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“

Ježiš Kristus je to Bohom položené nepriateľstvo medzi ľudským pokolením a satanom. Tak píše apoštol Pavel G 4, 4−5: „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.“ Ako nastúpil Ježiš Kristus na svoj večný kňazský úrad, hneď započal boj proti satanovi. Satan pokúšal Ježiša na púšti, chcel Ho zviesť tak ako prvého človeka v raji, ale Ježiš ho premohol: Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu. To je začiatok víťazstva Ježiša Krista. On svojou kázňou ničil kráľovstvo hriechu a tých, ktorí boli v Ňom volal k sebe. Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! a na Jeho kázeň približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali.“ Tí boli v moci − v priateľstve satana − hriechom ich držal sputnaných, ale Ježiš ich od satana − hriechu vyslobodil − k sebe na svoju milosť prijal, Ježišovo učenie bolo a je z neba − Božské − preto má Jeho slovo moc ničiť hriech a ľudí z neho vyslobodiť. On to dokázal skutkom, On vyhnal diablov, ktorý opantali ľudí − jednému reč, druhému sluch nivočili − mnohých hádzali do ohňa, vody a hrozne ich trápili. Ježiš vyháňal diabla, oslobodil ľudí od neho, prinavrátil tým ľuďom sluch a zrak – zdravie. Aj učeníci v Jeho mene vyháňali diablov. Povedali Mu: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v Tvojom mene.“

Pán Ježiš slávil víťazstvo nad diablom na dreve kríža. V Getsemanskej záhrade bojoval proti hriechu tak, že sa krvou potil. Na kríži viedol boj s pekelnými mocnosťami. Ježiš zvolal víťazné slovo : „Dokonané“ to znamená je zaplatené a svet je vykúpený z moci diabla − rozmliaždená je hlava hadovi − satan je premožený. Ježiš zmieril ľudí s Otcom, On ich do Božej spoločnosti vykúpil − táto Božia spoločnosť je cirkev na zemi i na nebi. Adam a Eva v raji uverili v svojho Spasiteľa a vierou opustili priateľstvo satana a znovu vstúpili do spoločenstva s Bohom. Patriarchovia a všetci veriaci Starého i Nového zákona opustili hriech − satana a stali sa údami cirkvi Ježiša Krista a spolu s Ježišom, Jeho mocou bojovali proti priateľstvu satana. 

Boh hovorí: „A ty jemu schvatneš pätu“. Satan schvatol Ježišovi pätu. To sa splnilo. Satan pokúšal Ježiša, popudzoval proti Nemu svojich poddaných − neveriacich. Farizeji, zákonníci Ho chceli mnoho krát ukameňovať, rúhali sa Mu. Satan opanoval i srdce Ježišovho učeníka − Judáša, ktorého tak dlho popudzoval až zradil svojho Spasiteľa. Satan viedol rotu zlostníkov do Getsemane, kde Ježiša zajali a zviazali. Satan tiež nútil nespravodlivých sudcov, až Ježiša odsúdili na smrť. Satan navádzal služobníkov, aby sa Mu posmievali, pľuvali na Jeho svätú tvár. Satanovo dielo bolo, keď sa na kríži z Ježiša posmievali. Schvatol satan Ježišovu pätu, ale nepremohol Ho, lebo keď je päta ranená, ešte nie je človek usmrtený, lebo hlava je hlavným údom človeka, ktorý je takto schvátený rozšliapaný na kusy, a tak je človek usmrtený. Ježiš rozmliaždil satanovi hlavu, úplne ho premohol. Lebo akonáhle dokončil svoje víťazstvo na kríži, satan nesmel viac potupovať Ježiša, nesmela byť Jeho kosť zlámaná, nesmeli Ho pochovať s priestupníkmi, ale satan a jeho služobníci odišli premožení aj všetci tí, ktorí ho poslúchajú, ktorí v nevere páchajú tajné a zjavné hriechy.

Proti tomuto priateľstvu satana bojuje Ježiš a všetci tí, ktorí v Neho veria. Priateľstvo v Božej cirkvi tvoria: Ježiš Kristus a v Neho veriaci, proti ktorým bojuje satan a jeho nasledovníci.

Ku ktorým patríte vy? Ste priatelia satana a nepriatelia Ježiša? Alebo ste priatelia Ježiša a nepriatelia satana? Ak páchate svojvoľne a vedome hriechy a neprávosti − ste služobníkmi satana a nepriateľmi Ježiša. Ježiš svojim umučením a svojou smrťou vyslobodil každého z hriechu a z moci diabla. Všetci verme v Ježiša, čujme Jeho sväté slovo! Staňme sa Jeho priateľmi!

My veriaci bojujeme proti hriechu a nešľachetnosti, ale vedzme, že i nám bude satan chcieť zasadzovať rany − neveriaci nás budú posmievať, potupovať, prenasledovať. Ale nemáme sa čoho obávať. My s Ježišom musíme zvíťaziť. Pozemský život skončíme s víťazstvom, korunu večného života obdržíme v nebesiach.

Pokoj Vám!!

Komentovať