Zamĺkli už vtáčky, utíchlo i pole,
prestal i spev milý ľudí dobrej vôle,
zmizla pestrá zeleň, vonných kvetín krása,
všetko toto Božiu múdru správu hlása!
Aj zrno pšeničné v zemi berie skazu,
vystavené smrti, nebezpečia mrazu,
ale mocou Božou na jar živé vstáva,
hľa, čo bolo mŕtve, to nám život dáva.
Aj človeka krása, všetka jeho vzácnosť,
ach, jak rýchlo mizne, vychodí na márnosť,
príde pozdná jeseň, chumelice, mrazy,
a už klesá, padá, smrť nad ním víťazí.
Aj mne svieca žitia takmer už dohára,
blen, trpkostí, súžieb míňa sa z pohára,
avšak svetlo viery v môjho Spasiteľa,
to mi ručí, že v Ňom dôjdem slávy cieľa!
Verím, Kristus svojim časom v onú dobu,
vyvedie ma slávne živého von z hrobu,
On vyzdvihne z prachu, poníženia stavu
a uvedie v radosť v nekonečnú slávu!
Slovak