„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme.“ Zach 9, 9−10
Tvárou v tvár tomuto prečítanému textu vyvstáva otázka: ako máme čítať Bibliu my, ľudia 21. storočia? Niekedy sa snažíme doslova vidieť, čo je v ňom symbolické, a naopak – v textoch, ktoré tvoria jeho poetický odev, chceme hľadať doslovnosť! Našou slabosťou je príliš sa obmedzovať iba na Nový zákon. Pestujeme detinské obrazy Boha, ktoré nám časom už nestačia. Preto máme v nasledujúcom advente možnosť pozerať, náš zrak nech je zameraný na Pána Ježiša! Aby ste to pochopili – je potrebné ponoriť sa do proroctiev Starého zákona, najmä do apokalypsy ako je kniha Daniel alebo kniha Zachariáš. Oplatí sa porovnať aj známe starozákonné mená Pána Ježiša – ako Imanuel, služobník Pána, Muž bolesti s titulmi, ktoré sa nachádzajú v Zjavení, v poslednej knihe Biblie.
Prorok Zachariáš a jeho kniha nám dávajú podnet, aby sme si položili takúto otázku. Pretože kniha Zachariáš, obsahujúca prvky starozákonnej apokalypsy, je plná vizionárskych obrazov, ako je tento: „V noci som videl: Ajhľa, muž sedel na červenom koni. Ten stál medzi myrtami v hlbine a za ním boli kone červené, plavé a biele. Tu som sa spýtal: Pane môj, kto sú títo? Muž, ktorý stál medzi myrtami, odpovedal: To sú tí, ktorých Hospodin vyslal, aby prešli zem.“ (Zach 1, 8−10)
Jazdec v myrtovom údolí to je charakteristickým znakom prorockých vízií, ktorý sa postupne rozvíja a nachádza svoje konečné naplnenie v poslednej knihe Biblie ako štyria jazdci apokalypsy známej ako Zjavenie Jána. Dostali sme Bibliu, Sväté písmo ako dedičstvo, ako záznam skúseností ľudstva v kontakte s Večným. My sme dnes len „depozitármi“ Biblie, nie jej vlastníkmi. Nemáme na to autorské práva! Našou výsadou a úlohou je čítať Bibliu správne, v súlade s historickým a teologickým kontextom, s ohľadom na úspechy mnohých generácií kresťanov v jej chápaní. Hoci aj takzvaná „tradícia“ čítania Biblie má svoje hranice – ako evanjelici, protestanti – musíme to mať na pamäti.
Stačí rozobrať tituly Pána Ježiša, ktoré nachádzame v úvodoch listov siedmim cirkvám uvedené v Zjavení. Toto je mimoriadna Sebaprezenzácia – sám Pán Ježiš nám hovorí, ako sa naňho pozerať! Takže skôr, ako si opäť nakŕmime oči nežnými obrazmi Ježiška, využime dobre adventný čas tým, že sa dozvieme, ako chce Pán Ježiš aby sme Ho vnímali. Aj preto na prahu adventu sa oplatí zahĺbiť do slov z knihy Zjavenie, hoci nielen kvôli adventu sa ich oplatí vstrebať: tieto písmená sú nadčasové, pôsobia ako zrkadlo, v ktorom sa odráža film života, sú ako zrkadlo našej modernosti. Je Apokalypsa v skutočnosti knihou Zjavenia alebo skôr knihou veľkého zmätku? Tvrdia to mnohí a s rezervou sa odvolávajú na povrchne čítané pasáže. Apokalypsa Jána je Knihou Božieho hnevu a slávy! Kniha konečného víťazstva nad chaosom sveta!
List chladnúcemu zboru Efezskému: Ježiš je ten, ktorý kráča, je prítomný, pozoruje, pozoruje, pozorne nás sleduje (kladie si otázku: nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?).
List sužovanému zboru Smyrnenskému: Toto sú slová Prvého a Posledného, ktorý bol mŕtvy a ožil; Ježiš je Alfa a Omega. Ježiš bude úplne posledný človek, ktorého stretneš.
List zápasiacemu zboru Pergamonskému: Toto hovorí Ten, kto má ostrý dvojsečný meč. Aké silné je prirovnanie k slovám Žid 4,12. Ježiš je prítomný v Slove, ktoré je ostrejšie ako dvojsečný meč.
List napredujúcemu zboru Tyatírskemu: Toto hovorí Boží Syn, ktorého oči sú ako plameň ohňa a Jeho nohy sú ako meď. Tu môžeme vidieť, čo videl prorok Daniel, trasúci sa na celom tele vo videní pri rieke Tigris, jeho tvár žiarila ako blesk a jeho oči boli ako horiace fakle, jeho ruky a nohy žiarili ako leštená meď, (Dan 10, 6−11)
List odumierajúcemu zboru cirkvi Sardskému: 7 duchov, 7 hviezd – ako lupa, cez ktorú do nás On hlboko vidí.
List Bohumilému zboru Filadelfskému: On má Dávidov kľúč (a kde je ten povestný Peter s kľúčmi od neba, ktorý je prítomný v mnohých karikatúrach?).
List vlažnému zboru Laodikejskému: On je AMEN! − je to neochvejná dôvera! – Ako chápeme slovo Amen, je to len slávnostný signál na ukončenie?
List cirkvi v Laodikeji nás stavia na pravú mieru, je to kritika našej zóny potešenia. Namáhavo ho vnímame – a ten, kto kráča medzi nami, hovorí; lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny a chudobný, slepý a nahý.
Všetci žijeme ako blázni, pozeráme a nevidíme alebo vidíme to, čo chceme vidieť, teda len naše projekcie, predstavy, tie sa stávajú dôležitejšie ako objektívna, očividná pravda! Mnohí sú ako farboslepí, ktorí veľmi radi kvetnato hovoria o farbách!
Vízie prorokov sú prekvapivo doslovné, ale môžu byť aj alegorické a abstraktné. Avšak to, čo nájdeme v 9. kapitole proroka Zachariáša, zasiahne svojou poetikou aj neuveriteľnou presnosťou: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. (Zach 9, 9)
Koľkokrát cez brány večného mesta Jeruzalema vstúpili víťazi − najrozmanitejší dobyvatelia na bielych koňoch! Jedným z posledných bol pravdepodobne nemecký cisár Wilhelm II., v roku 1898 to urobil vo veľkej nádhere, vstúpil do mesta ako pútnik, posledný križiak. V tomto meste však zanechal vznešenú stopu. Dodnes sa v centre starého Jeruzalema nachádza luteránsky kostol Spasiteľa – kostol Vykupiteľa a na vrchole Olivovej hory – nemocnica pomenovaná po jeho manželke Auguste Wiktorii. V roku 1914 vstúpil do brán mesta turecký nacionalista Djemal Pasha, ktorého si história zapamätá ako „mäsiara“ – pretože krvavo vládol terorom a popravami vykonávanými najmä na Arménoch. Na jeseň roku 1917, po skončení 400-ročnej osmanskej okupácie, britský generál Edmund Allenby, ktorý sa približoval k Jeruzalemu obozretne zosadol z koňa a prešiel cez Jaffskú bránu. Generál Allenby vtedy údajne povedal: „Mám vstúpiť do mesta na koni, keď sem prišiel môj Pán Ježiš Kristus na somárovi?“ Tým dal najavo, že chce v pokore a sústredení nasledovať Toho, ktorý sa v tomto meste nechal ukrižovať! Áno, v adventnej pokore a sústredení.
Pozrime, ako sa v pamäti ľudstva počíta iba tento jeden vchod: Ježišov vstup z Betánie na somárovi, žriebätku somára. Ježiš putoval na chrbte osla a prijal poklonu ľudí so zdržanlivým dojatím, bol to Jeho skutočný triumf? Mohli by ľudia, ktorí ho vtedy pozdravovali, vedieť že to, čo spievajú a kričia na Jeho počesť, je skutočne pravda – ale táto pravda sa ešte musí stať vierohodnou takým neuveriteľne dramatickým spôsobom, či tušia, že sa to stane cez kríž na Golgote?
Tu vidíme, ako je Biblia presiaknutá mimoriadnymi obrazmi, sľubmi a nesmrteľnými výrokmi; všetky tieto oznámenia, prorocké sľuby, majú hlboký význam a neustále nám načrtávajú našu cestu. Možno nerozumieme Biblii, nemôžeme ju prijať analytickou mysľou, na tom nie je nič zlé, žiadna dráma, dajme si čas – pochopíme! V skutočnosti, správnejšie – dajme Duchu Svätému čas, aby na nás pracoval, urobte z neho svojho učiteľa, mentora a naše duchovné oči sa otvoria! Musíme niesť obsah Svätého písma, majme na pamäti všetky tie slová, ktoré dávajú život!
Nech je v našom vedomí neustále budovaný obraz slávnostného stretnutia s Pánom Ježišom pred bránami večného Jeruzalema! Celá podstata ADVENTU je čakanie na stretnutie, príprava na stretnutie s Ním. Reklamy dnes zúfalo volajú, aby sme pripravili nádherné sviatky, tu pre seba a svojich blízkych, aby sme naplnili dom rafinovanými vôňami, aby sme ozdobili vianočné stoly − pretože len jeden taký okamih v roku!?
Medzitým sa vlastne máme pripraviť na nádherné stretnutie s Pánom adventu. Toto je túžba po stave, v ktorom: …už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. (Zjav 21, 4). Pamätajme, že advent je znamením pripomenutia, že čoskoro príde deň, keď uvidíme Kráľa slávy. Nechajme teda slovo „Advent“ − aby bolo v nás vždy kombinované so slovami „Haleluja a Hosanna“, pretože je dobré zbožňovať Toho, ktorý nám neustále posiela pokoj národom.
Požehnaný čas Adventný!
Slovak