Hasnúce lampy

Hasnúce lampy

„Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Mt 25, 8

Nadišla rozhodná chvíľa. Nadišla za noci. Ženích prišiel, aby odviedol nevestu s jej družičkami. Čakali Ho s planúcimi lampami. Ale beda. Lampy bláznivých panien hasnú. Toľko nás učí obraz evanjelia, že sa dostaví doba nadovšetko vážna, keď nebeský Ženích príde, aby odviedol svojich verných. Ale jedno bude treba: horiace lampy. Už dnes On žiada od kresťanského ľudu: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi . . . Také to teda má byť pri nás! Či je to tak? Ak nie je, potom beda, lebo naše lampy hasnú. A ak hasnú naše lampy, nebudeme mať s Ním podiel.

Ak sme naozaj poznali pravé svetlo pravdy Kristovej a vierou sme okúsili dar Jeho spasenia, potom máme byť svetlom v temnosti. A zatiaľ je tu všade ešte okolo toľko mrákoty medzi kresťanmi. Potom tu musí niekde niečo viaznuť. Nestalo sa vám už niekedy, že vám vypovedalo službu elektrické svetlo? Nevideli ste na ulici stáť električku, ktorá sa nepohla z miesta? Videli! Čo to znamená? To znamená, že v ústrednej elektrárni nie je niečo v poriadku. Tak sa to deje i v duchovnom svete. Duchovný život má od Pána Boha ustanovené zákony, ktoré je treba usilovne snažiť plniť. Najprv musí byť čistý olej, príhodný knôt a lampa sa musí denne znovu ošetrovať. A duchovne sa musí stále naberať z Pána Ježiša, a vždy dolievať slovom Božím. Slovo Božie a modlitba, to je denná potreba duchovnej lampy. Ak to chýba, potom naše lampy zhasínajú. Ak kresťan nemá čas na slovo Božie a na modlitbu, ale má čas na noviny a otázky dňa, je to znakom, že jeho lampa uhasína.
Ak lampa nemá zhasnúť, tak musí mať aj čistý vzduch. Keď ešte nebola zavedená elektrika tak sa stávalo, že lampy, ktorými si svietili, často zhasínali. A to len preto, že nemali dostatok kyslíka, stačilo len otvoriť okná, aby sa miestnosť prevetrala a vplyvom čerstvého vzduchu sa lampa zotavila. Len čistý vzduch lampe pomohol. A nie je to tak i v duchovnu? Ako môžu duchovní ľudia prospievať v takom sodomskom skazenom ovzduší. Ak má niekto rád svetskú spoločnosť, sám ešte nemusí byť svetákom, ale je to znak, že jeho lampa hasne. Poznáme mnoho takých, ktorým je nevoľno pri spoločnom zhromaždení. Ako, vraj, to človek môže vydržať, sedieť celú hodinu v kostole na SLB. Ale vydržať celé hodiny v svetskej spoločnosti v dusnejších (virtuálnych) priestoroch, to dokážu, pretože ich lampy hasnú.

Rozumieme tomu všetci, že keď lampa koná službu celú noc, ráno býva nečistá, a ak sa má znova večer rozsvietiť, musí sa znovu starostlivo vyčistiť. Tak i duchovne musí byť osobná disciplína. A ak nechce niekto sám seba zdisciplinovať, nebude iste dbať ani o disciplínu v cirkvi. Potom je isté, že lampy hasnú.

V súčasnej dobe, keď myseľ i srdce plnia len katastrofické správy, nesmieme zabudnúť na prípravu pre príchod Ženícha. Čo keby prišiel vo chvíli pokoja a blahobytu, či máme lampy v poriadku, máme dosť oleja viery, dosť duchovného života, dosť vplyvu, dosť ohňa, aby naše lampy nehasli?
Len o ten duchovný oheň ide, a ten vždycky pochádza z Ducha svätého. A to najkrajšie pri tom je to, že ho všetci môžeme mať, len ak si ho budeme priať. Pán Ježiš povedal, že náš nebeský Otec dá Ducha svätého tým, ktorí ho prosia. Čo si je teda v cirkvi nutné všímať? Oheň Ducha svätého! Toho si všímajme, a svedomito sa varujme toho, čomu sa sluší vyvarovať, aby sme vari i my nevolali v rozhodnej chvíli s nerozumnými pannami: „naše lampy hasnú!“

Buďme si istí, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú duchovné ciele, ktorí chcú vždy stáť pri svojom Pánovi, chcú Jemu žiť i umierať. Tí si potom budú starostlivo strážiť svoje lampy. Vo svete žilo, žije a iste bude žiť veľa ľudí, ktorých pohýna starostlivosť o to, aby sa olej viery v lampe neminul.

Pre všetkých je hlas týchto slov hlasom výstrahy, aby sme sa neoddali duchovnej ospalosti, aby sa nám nakoniec neprihodilo to, čo sa prihodilo pochabým pannám: „a dvere sa zatvorili“. „Preto bdejte“, sú slová Krista. Doba je vážna, neistá, akási nesvoja — buďme teda každý na svojom mieste. Tu i tam sú po vidieku i v mestách ojedinelé evanjelické rodiny. Ak sa na nich vypytujeme, nikto ich nepozná, ako by ich tam ani nebolo. Iní zase úplne splývajú so svojim okolím, „budeš ich hľadať, ale nenájdeš“ (Iz 41, 12). — Ako je to len možné? Je to možné, veď ich lampy hasnú.

Lampa je tu, knôt je tu, olej je tu, prečo teda lampy svietia nejasne? Prečo život mnohých Božích dietok vykazuje málo sily, málo radosti, málo ovocia? Kde je vina? V Pánovi Ježišovi? Keď On naozaj v nás prebýva, je v Ňom málo sily ku pomoci? Vyschol prameň? Samozrejme, že nie. Kto je vinný? Duch Svätý? On Pána Ježiša v nás zjavuje, nás osvecuje, z Neho je ovocie. Nekoná On svoju úlohu? Nie je tu dostatočná zásoba oleja? Ak olej prichádza od dvoch olív, od Otca, od Syna, potom je to prameň, ktorý sa nikdy nevyčerpá.

Kde je teda vina? V knôte. Buď nedosahuje až k oleju, alebo sa v ňom nazhromaždila nečistota, utvoril sa oškvarok, obhorok. Preto treba pripomínať, že treba knôt každé ráno očistiť.

V miestnosti veľsvätyne pri zlatých svietnikoch a ich lámp sa nachádzali z Božieho nariadenia aj náčinie k ich obhorkom, všetko z čistého zlata.

Keď lampa svieti, vždy sa na knôte tvoria oškvarky. Tak i naša práca pre Pána prináša so sebou poškvrnu, a očisťovanie je nutné. V Starom zákone čítame, že ak niekto prišiel do styku s mŕtvym, bol nečistý. Myslíš, že dnes v službe očistenie Kristovou krvou už nepotrebuješ?

Čistenie lámp bolo tak dôležité, že Áron to nezveril žiadnym iným rukám, ani najvyšším kňazom, prišiel každodenne do svätyne, aby lampy očistil. Otec nebeský ako vinár sám čisti ratolesti, aby prinášali hojnejšiu úrodu.

Možno, že tvoje príbuzenské alebo spoločenské alebo pracovné povinnosti v poslednom čase vyžadovali tvoj častý styk so svetskými ľuďmi, možno že si pri tom nevyznal svojho Spasiteľa tak, ako si mal a tak sa všeličo nahromadilo, čo svetlu prekáža — daj sa očistiť!

Dávid vraví: „Ako zachová mladík svoj chodník čistý?“ (Žalm 119, 9) Mohli by sme to preložiť: „Ako sa udrží mládenec na ceste čistým?“ Odpoveď znie: „Aby zachovával Tvoje slovo.”

Slovo Božie očisťuje, a mali by sme sa do jeho hlbiny viacej ponárať nie preto, aby sme z neho pre druhých ľudí viac vyťažili, ale aby naše duše boli prečistené.

Tiež je možné, že sa na knôte nachádza nejaký uzol, takže olej nemusí dobre prestupovať. To je tiež príčinou, prečo mnohé modlitby nie sú vypočuté. „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Žalm 66, 18) Nepozoruješ, že tvoja sila odstúpila od teba, tak ako to Samson spozoroval? Buď uistený, uzol je na knôte, možno, že podobný ako pri Samsonovi; možno, že tak skrytý uzol, že ani tvoji najbližší o tom nemajú tušenie. Ale ako dlho ako ponecháš uzol na knôte, tak dlho nemôže olej stúpať.

Boh chce uzol odstrániť, ak to dovolíš, aby vykonal svoju vôľu pri tebe. Podobne, ako keď príde za tebou tvoja malá dcérka a povie: „Ocko, nemôžem si rozviazať zásterku, je tam uzol“, veľmi rád pomôžeš, žiadam len, aby chvíľku ticho stála. Ale obyčajne, keď uzol rozväzuješ, chce ti pomáhať svojimi malými prstíkmi. A tu povieš: „Nie, dieťa moje, to nejde, buď rozviažeš uzol ty alebo ja.“ Chceš ticho držať, aby Otec nebeský ten uzol v tvojom živote mohol rozviazať?

Ako teda máš svietiť pre Pána? Tak, že dovolíš, aby Jeho svetlo vyžarovalo z teba. Reptanie a pochybovanie, nevera a neposlušnosť sú veľké prekážky v našich životoch, ak budú odstránené, budeme svietiť ako svetla na svete. (F 2, 15)

Nie je treba život Pána Ježiša v nás zosilňovať. V Ňom, Synovi Božom, je sily dosť. Ale my robíme tú chybu, že Jeho silu viac-menej obmedzujeme. Nemá v nás miesto Ježišov život k dokonalému rozvíjaniu sa, ak ešte žijeme svojim vlastným životom. Preto život nášho „ja“ musí byť vydaný na smrť. Toto umretie je skutkom v mojom živote, ale nie takým, ktorý by sa stal raz a navždy, je to skôr ustavičné umieranie. Apoštol Pavel vraví: Umieram denne. Ak si pripravený svoje „ja“ z hodiny na hodinu vydať na smrť, potom sa v tvojom živote bude mocne prejavovať sila vzkrieseného Pána. A len tak bude tvoja lampa jasne svietiť.

Ach, aké hrozné by bolo len pomyslenie, že i naši potomkovia by mohli raz povedať; Tu bývali a modlievali sa naši otcovia, ale ani pamiatky nie je viac po nich, pretože ich lampy zhasli. Uchovaj nás od toho Pane!

Pokoj Vám!!

Komentovať