Radosť z Hospodina je vaša sila

    Radosť z Hospodina je vaša sila!

Bože, Ty si pomohol nám

zbudovať chrám náš milý,

utvrdil duše naše a

dal rukám sily.

Ó, pomôž Bože, zbudovať

i v srdci chrám Tvoj pravý,

daj čistú vieru zachovať

a udeľ večnej slávy! Amen (M.R.)

Neh 6,15 – 16, 7, 1 – 5, 66, 70 – 71, 8, 1- 3, 6, 7b – 10:

    “Tak boli za päťdesiatdva dní dohotovené hradby dvadsiateho piateho élúla. (6) Keď to počuli všetci nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha. 

(7,1) Keď boli hradby vystavané, dal som osadiť vráta a určení boli vrátnici, speváci a levíti. (2) Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chanáního a veliteľa hradu Chananju, lebo on bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. (3) Prikázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, pokiaľ slnko nezačne hriať; a nech stráže zatvárajú vráta, pokiaľ tam ešte stoja, a vy ich zamknite. Z obyvateľov Jeruzalema postav stráže, jedných na strážne stanovište, druhých pred vlastný dom. (4) Mesto bolo rozľahlé a veľké, ale bolo v ňom málo ľudu a domy sa nestavali. 

(5) Tu mi dal môj Boh vnuknutie, aby som zhromaždil šľachticov a predstavených i ľud a pojal ich do rodových zoznamov. Našiel som zoznam tých, ktorí sa vrátili na začiatku a v ňom som našiel napísané: (66) Celý zbor dovedna počítal štyrisdsaťdvatisíctristošesťdesiat duší. (70) Z predákov rodín pridali k pokladu určenému na dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem  a dvetisícdvesto mín striebra. (71) Toho, čo darovali ostatní z ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiat sedem kňazských oblekov. (8,1) Vtedy sa zhromaždil všetok ľud do jedného na námestie pred Vodnou bránou a požiadali zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, ktorú Hospodin dal ako príkaz Izraelu. (2) Nato v prvý deň siedmeho mesiaca kňaz Ezdráš priniesol zákon pred zhromaždenie mužov i žien a tých, ktorí boli schopní rozumieť, čo počúvajú. (3) A čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia pred mužmi a ženami a tými, ktorí mohli chápať; a pozornosť všetkých bola obrátená na knihu zákona. (6) Ezdráš dobrorečil Hospodinu, veľkému Bohu, a všetok ľud pozdvihujúc ruky odpovedal: Amen, Amen; potom sa sklonili a klaňali sa Hospodinu tvárou k zemi. (7b) …a levíti poúčali ľud o zákone a ľud stál na svojom mieste. (8) Čítali z knihy Božieho zákon stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo. (9) Vtedy kráľovský miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz-zákonník Ezdráš i levíti, ktorí poučovali ľud, povedali všetkému ľudu: Svätý je tento deň nášmu Bohu Hospodinu; netrúchlite teda a neplačte! Všetok ľud totiž plakal, keď počúval slová zákona. (10) Ďalej im povedal: Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo svätý je tento deň nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vaša sila.” Amen

    Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánu, milí priatelia!

    Svätíme pamiatku posvätenia tohoto Božieho stánku v Rovensku. Od tej významnej chvíle prešlo už 28 rokov. Máme radi tento sviatok a túto spomienku. Patrí totiž k tým sviatkom, keď sa oslavuje a pripomína niečo viditeľné a hmatateľné, čo je každému už na prvý pohľad zrozumiteľné a to kostol iste je.

   Nepochybne, je to vždy povznášajúci pohľad, keď si môžeme pozrieť staviteľské diela a pamiatky. Architektúra má v sebe čosi, čo nás môže osloviť a povzbudiť. Podobne ako maliarstvo, alebo sochárstvo, má svoju reč aj architektúra. Ľudia radi navštevujú galérie a múzeá, kde môžu vidieť krásne a unikátne diela majstrov. Aj po stáročiach nás napĺňajú obdivom. Nie inak je to napr. s hudbou, cez ktorú sa ľudia vedia dorozumieť a zblížiť na celom svete. Tak aj architektúra má svoju reč. Gotické chrámy so svojimi vysoko lomenými oblúkmi a štíhlymi vežami vyjadruje túžbu človeka po Bohu a vedú ho k povzneseniu sa nad tento svet. Renesančné kostoly nás vracajú do tohoto sveta s jeho krásou. Moderné architektúry hýria vtipom, nápadmi a technickými novinkami.

   Čo nás môže zaujať na tomto našom malom kostolíku? Dýcha útulnosťou, ktorá vyjadruje myšlienku bratsko-sesterských vzťahov a spája nás v jednu rodinu Božích detí.

     Ale ani tá najkrajšia staviteľská pamiatka neznamená sama o sebe mnoho. Kostoly sa nestavali ako umelecké pamiatky, ale ako miesta ponuky Božej prítomnosti a miesta Božieho stretania sa s človekom. Kameň sám o sebe je chladný. Zohreje a zútulní ho iba spoločenstvo Božieho ľudu. Kostol nemá byť oslavou človeka, ale oslavou Pána Boha. Parafrázou výroku: šaty robia človeka, ale človek robí šaty, chcem dnes o kostole povedať nasledovné: 

          Človek buduje kostol, 

          ale kostol buduje človeka.

Preto: 1. zo skúseností ľudu Božieho sa učme

            2. slovom Božím sa riaďme

   Bratia a sestry v Pánu!

   Náš dnešný biblický text nehovorí priamo o stavbe chrámu, ale len o stavbe hradieb Jeruzalema. Hovorí o situácii ľudu SZ, ktorá bola v mnohom podobná našej dnešnej situácii. Ľud Boží SZ vyšiel z otroctva a vkročil do časov slobody. Ale to neznamenalo, že sa stratili, alebo pominuli jeho nepriatelia a neprajníci!

   Izraelci sa vrátili z babylonského zajatia a čakala ich veľká hmotná i duchovná obnova krajiny, Jeruzalema, chrámu i hradieb, ktoré chránili mesto a chrám. Budovanie chrámu trvalo 20 rokov. Miestodržiteľom a vodcom v starej vlasti sa stal Boží muž Nehemiáš. Bol to muž, ktorý všetok svoj um, svoje prostriedky a postavenie dal do služby Bohu a ľudu Božieho. Nepriatelia sa nedokázali zmieriť a vyrovnať s nastúpenou cestou tohoto malého národa k slobode. Bolo potrebné chrániť získanú slobodu náboženskú i správu vecí verejných. To sa nedalo bez obnovy hradieb. Túto úlohu zvládol s pochopením a podporou väčšiny obyvateľstva za neuveriteľných, doslova rekordných 52 dní. O tejto práci čítame, že Izraelci “jednou rukou držali murársku lyžicu a v druhej zbraň”. Jednou rukou stavali a druhou rukou bránili postavené.

Bratia a sestry!

   My rozumieme rekordom. Žijeme v takej dobe, keď sa ľudia zaujímajú a skláňajú iba pred rekordami a rekordérmi. Je jedno, či ide o rekordy športové, rekordy vo výnosoch, rekordy v napredovaní hospodárstva a výrobe, alebo rekordy stavebné. 

    Keď ľudia stavajú kostol, tiež sa stavba hodnotí takýmito očami. Nie pre samotnú cirkev je to dôležité, ale pre tento svet ako svedectvo o Božej pomoci je dôležité stavať rýchlo. My sme, bratia a sestry, v tejto fílii Rovensko právom hrdí, že držíme tiež určitý rekord pri stavbe tohoto kostolíka, ktorý sa tak ľahko nepodarí niekomu prekonať. Od posviacky základného kameňa, do posviacky samotnej chrámovej budovy uplynuli totiž iba púhe tri mesiace! Aj po tých 28 rokoch je to úctyhodný výkon. Za to patrí úcta, vďaka a obdiv všetkým, ktorí sa na tejto stavbe podieľali a ju napomáhali.

   A tak, keď dnes prežívame niečo z tej pôvodnej radosti a nadšenia, môžeme tu povedať slová zo SZ, vyslovené pri dokončenom diele opravy hradieb za rekordných 52 dní: “ Keď to počuli všetci naši nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, – veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha”.

   Bratia a sestry v Pánu!

    V roku 1969 doznievala ešte “Pražská jar”, demokratizačný proces a Dubčekov program. Priniesla slobodnejšie dýchanie aj pre cirkev. Avšak, myslím, že hoci vieme o slobodnejších vtedajších pomeroch, že ľudia, ktorí stavali tento kostol poznali, že sa stavba uskutočnila s pomocou nášho Boha. Preto aj púhy vonkajší pohľad na tento milý kostolík môže byť trvalým svedectvom o Božej milosti a vernosti. Cirkev, ktorá bola u nás za dvadsať rokov už “odpisovaná”, hoci bola už iba menšinou, zvyškom – tak ako ľud Izraela za Nehemiáša – podala touto stavbou dôkaz o Božej pomoci. Ľudia vystavali tento kostol, ale kostol  buduje nového človeka! Kostol pôsobí na nás, na každého človeka, či chceme, alebo nechceme…Je v ňom niečo z údelu Pána Ježiša Krista, ktorý je “skalou vekov”. Buď na tej skale niekto stojí, alebo sa o ňu potkne a padne! 

    Zo skúsenosti ľudu SZ sa aj my môžeme učiť a podobne aj zo skúseností ľudu Božieho všetkých generácií. Na oprave hradieb nemal zásluhu len Nehemiáš, ale aj mnohí menovaní i nemenovaní bratia. Je krásne svedectvo Nehemiáša, keď o jednom z nich, veliteľovi hradu povedal: ”On bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní”. Aj tu sa opäť ukazuje, že nielen ľuďmi cenené vlastnosti sú dôležité, ale aj tie, ktoré sú inšpirované Duchom Božím. Aj my sme vďační, že takýchto ľudí okolo seba dodnes máme, aby nás povzbudzovali a zapaľovali za Božie veci.

   Bratia a sestry!

   Napriek všetkým úspechom mal aj Jeruzalem za čias Nehemiáša veľké problémy. Jeden z nich sa spomína v našom texte: “ Mesto bolo rozľahlé a veľké, ale bolo v ňom málo ľudu a domy sa nestavali”. Aj tu sa ukazuje spomínaná podobnosť onej doby s našou situáciou. “Niet ľudí !” – to sú slová, ktoré dnes často počujeme v spoločnosti. Poznáme ten problém aj v cirkvi. Niet nič deprimujúcejšie, ako prázdny kostol. Ľudia vybudovali s veľkými obeťami mnohé obrovské katedrály a dnes zývajú prázdnotou. Videl som také v Nemecku, ale poznáme také aj u nás.

    Vtedy sme v pokušení zachovať si “tvár” skôr v tých druhoradých veciach. Áno, omnoho ľahšie je postaviť kostol, ako ho napniť veriacimi ľuďmi a konať duchovnú obnovu a stavbu ľudských sŕdc, aby boli chrámom Ducha Svätého! Nad tým sa musíme aj my neustále zamýšľať a o to zápasiť. Práve toto dielo nie je možné bez Božej pomoci.

   Nehemiáš dostal vnuknutie, aby zhromaťdil ľud a zapísal ich do rodových zoznamov. Nešlo iba o púhe sčítanie ľudí, o ujasnenie si toho, s kým a s koľkými ľuďmi môžu počítať. V ďalšej kapitole čítame, že celý zbor dovedna napočítal iba 42 360 duší!

Keď kedysi Mojžiš vyviedol Izaelcov z Egyptského otroctv, bolo ich 600 000. A podľa zoznamov kráľa Dávida vyše jeden milión.

     Je to podbné aj v našej cirkvi. Po roku 1968 sa vrátilo do cirkvi vyše 400 000 údov, po roku 1989 len niečo vyše 300 000. Nehemiáš chcel vedieť, s kým a s akým finančným zabezpečením môže ďalej počítať, aj keď v Božom ľude nikdy nešlo natoľko o kvantitu, ale skôr o kvalitu. O horlivosť, lásku a obetavosť. Aj z týchto skúseností ľudu SZ sa učme. Aj my robíme síce zoznamy, vedieme evidencie a štatistiky, ale najdôležitejšie je, aby kostol budoval človeka. My sa zo skúseností Božieho ľudu učme, ale najmä sa slovom Božím riaďme!

   Nie je náhoda, že aj Nehemiáš to tak pochopil. Chrám, hradby, zbierky – to boli len predpoklady toho rozhodujúceho pre budúcnosť ľudu i jednotlivcov. Preto zhromaždil všetok ľud na námestie pred Vodnou bránou a požiadal zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, aby z nej čítal. Aby ju levíti vykladali a aby sa ľud spoločne, ale aj každý osobne riadil Božím slovom a Božím zákonom.

   Povedali by sme, že išlo o celonárodnú púť a slávnostné bohoslužby pod nebom. Niektoré prvky týchto bohoslužieb poznáme a zachovávame aj my v cirkvi až doteraz. Ale nejde natoľko o zachovávanie tradície. Nejde len o zvesť Božieho zákona, aby sme vedeli ako mme žiť. V našich službách Božích, tak ako už vtedy v Izraeli, ide aj o poznanie a prijatie Božieho evanjelia. O to, aby sme vo viere spoznali Božie konanie pre nás. Evanjelium je mocou Božou a hovorí o tom, čo Pán Boh konal a vykoná pre nás. Zvlášť to, čo vykonal a ešte vykoná v diele Pána Ježiša Krista, tak ako konal doteraz.

    Pokiaľ ide o Boží zákon, ten slúži človeku najmä k poznaniu hriechu. Otvára nám oči pre hriech. Vedie k pokániu, k pokore a možno aj k plaču nad sebou, nad našou slabosťou a duchovnou neslobodou konať dobro.

    Ale to, čo je dôležité, v čom je hodnota pravej bohoslužby, a verím, že tá sa koná aj tu, medzi nami, to je zvesť evanjelia, ktoré napĺňa človeka radosťou. Vedie k slobode, k radosti, k nádeji a k skutočnej oslave Pána Boha za to, že nás miluje, že sa nás nevzdáva.

   Bratia a sestry!

   Aj dnes sme sem prišli nielen preto, aby sme si pripomenuli, že človek síce buduje kostol, ale najmä preto, že kostol budeje človeka. Tvorí pravú ľudskosť, skrze Božiu milosť a Boží dotyk. 

Riadiť sa Božím slovom neznamená pumpovať do seba množstvo mravných poučiek, aspoň nie na prvom mieste. Pravá bohoslužba je tam, kde poznávame a prijímame Božiu lásku a milosť. Ak ju prijímame vierou, je len prirodzené, že na ňu odpovedáme našou ľudskou láskou. A to v pravej slobode, ako cirekvný otec A.Augustín napísal: “Miluj a potom rob, čo chceš !”

   “Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vaša sila” – kázal aj SZ Ezdráš. To platí aj dnes. Radosť z Božieho vykupiteľského diela je sila, ktorú obdivujeme nielen u M. Luthera, ale ktorou môžeme a máme byť vyzbrojení všetci evanjelickí kresťania.

    Takto nás buduje a pretvára aj tento chrám Boží. “Človek buduje kostol, ale kostol buduje človeka! Zo skúseností ľudu Božieho sa aj my učme a Božím slovom sa riaďme!” 

    A tak aj dnes platí čo Ezdráš privolal Božiemu ľudu: “Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo svätý je tento deň nášmu Pánovi”! Je to aktuálne slovo aj pre nás, pri dnešných “hodoch”. Rovnako i nám platí dnes i pre budúcnosť vyznanie: “Radosť z Hospodina je vaša sila”. Amen

 

  Pamiatka posvätenia chrámu v Rovensku 1997 – Mgr.Ľubomír Batka, ev.farár

Oznamy: 1. SLB budú v Rovensku o 2 týžden o 8.30 h.

               2. Prosím rodičov školopovinných detí, aby sme sa po skončení SLB stretli a poradili ohľadom výučby náboženstva v Rovensku.

               3. Po zasp.1.v. – nasleduje poďakovanie predsedníctva CZ cirkevníkom

Komentovať