„Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy.“ Ž 100, 3
Áno, tým ovciam Jeho pastvy na potešenie a povzbudenie sú napísané tieto riadky. Ponorme sa spolu do obsahu slova Božieho do Veľp. 2, 16‒17: ten verš v iných prekladoch Biblie znie takto: „Môj milý patrí mne a ja jemu, tomu, čo pasie medzi ľaliami. Prv ako zavanie deň a stratia sa tiene, obráť sa, milý môj.“ (ekumenický preklad)
Tiene ‒ tu sa nemyslí tieň pred horúčosťou dňa, ktorý je potrebný, zdravý i príjemný, ale sú tu myslené večerné a nočné tiene, ktoré sa ukladajú a hustnú a znemožňujú pútnikovi cestu napred a nútia ho na usadenie alebo na položenie sa, núti k driemote. Žijeme v dobe týchto tieňov, lebo sa blížime k polnoci a vedzme, že tie tiene budú ešte temnejšie. Je to tá hrozná moc temnosti, úsilie nepriateľa ‒ satana, aby zatemnil dušiam to veľké svetlo sveta, Pána Ježiša, čo sa mu aj darí u všetkých tých, ktorí dnes nevidia v Pánovi Ježišovi Syna Božieho, Golgotského Víťaza, ale len nejakého nadčloveka. Je to tá strašná moc nepriateľa, usilujúceho zhasnúť dušiam „sviecu nohám, svetlo chodníkom”, slovo Božie, ako sa mu to podarilo u všetkých tých, ktorí dnes vravia, že v Biblii je tu a tam nejaká pravda, ale celá Biblia nie je pravdou. Je to tá strašná moc nepriateľa, usilujúceho zhasnúť alebo aspoň veľmi stlmiť svetlá, nachádzajúcich sa dole na zemi, tak aby už nebolo Kristových učeníkov, ktorí majú svedectvo: „Vy ste svetlo sveta“, a žiaľ, sa mu i v tomto úsilí dosť podarilo.
Mnohí vravia, že tí, ktorí dnes chcú úprimne Pánovi Ježišovi žiť a pre Neho pracovať majú život veľmi ťažký, všetko je proti nim, takže už nejedna duša zanechala činnosť. Ako zhubne pôsobia tie tiene, ale náš text nám oznamuje potešiteľnú zvesť o ich konci, čítame, že utečú, akonáhle zavíta ten jeden určený deň.
Ten deň. Ktorý to je deň? Deň, v ktorý príde Pán Ježiš pre svoju cirkev. Vtedy sa zjaví On v pravde ako Slnko Spravodlivosti, pred Jeho jasnými lúčmi razom utečú všetky tiene, ktoré tu Jeho cirkev znepokojovali. Tu všetkých svojich verných, ktorý Ho očakávali, vytrhne z týchto tmavých končín, aby ich uviedol do vlasti svetla. Ale náš text nám neoznamuje len túto potešiteľnú zvesť, že tiene zmiznú, ale ukazuje na starostlivosť, ktorú má Pán o svoj ľud, pokiaľ sa ešte nachádza uprostred tých tieňov. Čítame tu o Jeho pastierskej láske.
Pasie medzi ľaliami. On je ten dobrý Pastier. „Na pastvách zelených ma pasie.“ K dobrým zeleným pastvám patria aj čerstvé vody. Veď Pán „k vodám tichým ma privádza”. K zeleným pastvám a tichým vodám patrí aj odpočívanie stáda. Aj to pri Ňom je. „Poďte ku mne, učte sa odo mňa a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“ Tak je všetko pripravené, aby sa ovce mohli pásť a boli posilnené v Pánovi a v Jeho moci a sily. Načo iné sú tie dobré pastvy, než k zdraviu, k zosilneniu? A k čomu sila? Aby Božia práca mohla byť konaná a dokonaná, i keď sú okolnosti preťažké. Aby sme mohli odolať i v deň zlý a všetko vykonať a ustať. Aby sme navzdor tým tieňom, ktoré nás obklopujú, ba práve preto, že nás tie tiene obklopujú, jasne svietili.
On pasie. To neznamená minulosť, ale prítomnosť; aj dnes On pasie. A to je potešiteľné, že tá dobrá pastva dneškom nekončí, ale bude trvať. Ako dlho? Náš text nám hovorí, že až do toho určitého dňa, skôr ako zaveje večerný vánok. (ev. preklad)
Keby zavítal ten deň. Nuž, kam zaradíme život dietok Božích, ktoré majú zložené ruky do lona, kam ich driemotu, keď Pán pasie a pásť bude na zelených pastvách a privádza k vodám tichým duše občerstvovať, keby zavítal ten deň, teda až do okamžiku svojho príchodu? Kam zaradíme život dietok Božích, aby sme mali dostatočné ospravedlnenie, že nemôžu konať inak, že to dnešné pomery so sebou prinášajú, že tak to musí byť? Tá dokonalá Božia starostlivosť nepripúšťa ospravedlnenia a výhovorky. Na Ňom, ktorý prišiel, aby Jeho ovce mali život a hojne mali, neleží tá vina, keď nemáš silu vzdorovať tieňom. Raz riekol svojim učeníkom: „Ajhľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch aj moc nad všetkou silou nepriateľa; a nič na svete vám neuškodí.“ (L 10, 19) Tak riekol a dosiaľ tieto slová neodvolal.
Možno mnohí povedia: „Všetko je vo mne temné.“ — Úbohé dieťa! Kde je chyba? Boh je svetlo. Ty vravíš, že si Jeho dieťaťom a všetko je v tebe temné? To nesmie byť! Chodíš s Bohom? Staviaš sa do Jeho prítomnosti?
Môj milý patrí mne, ja patrím jemu. Tu je zjavené to tajomstvo plného života. On je môj a ja Jeho. Medzi nami nie je nič, čo by nás oddeľovalo. Životodarná miazga dobrého kmeňa môže bez prekážky prúdiť do ratolesti a ona prinesie ovocie. To by sa nemohlo stať, keby sa medzi vetvičkou a kmeňom postavila prekážka hoci tenučká ako papier. To sú ovce v bezprostrednej blízkosti Pastiera v nebezpečenstve pastvy na jedovatých bylinách, to sa stáva ovci vzďaľujúcej sa, ktorá sa kdesi túla po svojich cestách a čokoľvek okusuje.
„Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram,“ (Iz 42, 1) čítame v Písme svätom a rovnako: „Dúfaj v Hospodina celým svojim srdcom.“ (Pr 3, 5) Pri takomto pevnom Božom opretí môže napredovať Božie dielo za všetkých okolností. Ale ako sa môže oprieť ten, kto je vzdialený? Hoci by bol len na jeden, dva kroky, už nie je možné sa oprieť.
A tak tiene sú tu, klamú mysle, zatemňujú pohľad na jasné výšiny, rozprestierajú sa na duše ako hustý čierny závoj beznádeje, ale je tu i sila k víťazstvu. Pán Ježiš pasie a pásť bude, hoc by zavítal ten deň a utiekli by tiene. Nech len nie sú žiadne prekážky medzi tebou a tvojim Pánom, aby si mohlo v úprimnosti srdca vyznávať: „Môj milý patrí mne, ja patrím jemu.“
Pokoj Vám!!
Slovak