Biela sobota – večer

                                                       Biela sobota – večer

1.čítanie: Ž 16                           

 Sk 2, 29- 32: 

”Mužovia, bratia! môžem vám  otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi , že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami.(30) Ale keďže bol prorok a vedel, čo mu Boh pod prísahou sľúbil, totiž,  že z jeho potomstva posadí na jeho trón, (31) predvidel a predpovedal vzkriesenie Kristovo, že ani Jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie. (32) Toho Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho”. Amen

                  

 

     Milí bratia a sestry v PJK!

      

      Prvá, historická Biela sobota – mohla azda ešte napĺňať uspokojením srdcia Ježišových nepriateľov a neprajníkov. Jeho život bol na zemi zmarený. Telo ležalo pochované v skalnom hrobe Jozefa z Arimatie. Pri hrobe stála stráž židovská. Možno bola posilnená aj nejakými rímskymi legionármi. Kameň bol zapečatený a učeníci sa rozpŕchli. Židia v pokoji svätili veľkonočnú sobotu a navonok sa všetko dialo tak, ako po celé stáročia predtým.

       A predsa je Biela sobota pripomenutím nielen pokojného odpočinku  Kristovho tela v hrobe, ešte zavinutého v plachtách s vonnými vecami.  Povedané slovami žalmistu: “ Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela”. 

(Ž 121,4) Nespal spánkom mŕtvych Ten, ktorý bol, je a zostáva večným Božím Synom a tak aj pravým Bohom. 

        Dnešné slovo ap.Petra v jeho svätodušnej kázni má pre nás a pre všetky časy dôležité posolstvo. Obsahuje okrem iných dôležitých právd aj to základné posolstvo o Pánovi JK a Jeho diele. K dielu vykúpenia sveta a stvorenstva Ho poslal Otec z neba a On vykonal a dokonal svoju úlohu na zemi. Dal “ svoju dušu ako výkupné za mnohých”. Za mnohých, znamená podľa Písma: za všetkých ľudí.

      Nielen za tých, ktorí vtedy žili v Jeruzaleme. Nielen za deti vtedajšieho Izraela. Aj za pohanov. Nielen za žijúcich, ale aj za tých, ktorí ešte len mali prísť na svet. Takými sme aj my všetci, ktorí sme sa narodili po Jeho umučení a vzkriesení. Jeho dielo platí aj pre nás. Bol poslaný ako prvý a pravý apoštol Boží pre všetkých.

      Niekedy zabúdame však na jedno! Že bol poslaný k vykúpeniu aj tých, ktorí žili už pred Jeho prinesenou obeťou na Golgote a slávnym vzkriesením! Ktorí sa nedožili Jeho príchodu, ako napr. Mojžiš a proroci. Alebo sa nedožili zvestovania celého evanjelia – ako napr. Ján Krstiteľ!  Predvidel síce správne a presne, že On je Baránok Boží, ale vzkriesenia, víťazstva Pánovho sa už pre svoju mučenícku smrť nedožil. Bolo aj množstvo iných, ktorí verili v Božie zasľúbenia. Boli aj hľadajúci, aj pochybujúci a milostivý Boh a Pán Ježiš mal ponuku evanjelia, života večného a účasti na Jeho víťaztve aj pre nich. On vpravde prišiel pre všetkých. Aj pre “zosnulých”!

      A preto aj “zostúpil v Duchu Svätom” k zosnulým, ako to aj vyznávame s prvou apoštolskou cirkvou dodnes: “Trpel ….ukrižovaný umrel a pochovaný bol.  Zostúpil k zosnulým…”  Dosť nejasne zneje náš evanjelický preklad:  zostúpil do pekiel !  Ježiš teda “zostúpil”. Ak sa pýtame: kam? – odpovedáme s apoštolmi a starými učiteľmi cirkvi: Do neviditeľna. Do ríše duší odpočívajúch a očakávajúcich všeobecné vzkriesenie a posledný súd!

     

      Pán Ježiš sa po ukrižovaní hneď nevrátil k Otcovi. “Pretože nenecháš ma v podsvetí a svojmu Svätému nedáš vidieť porušenie”.(Sk 2,27) Jeho misia a kázeň evanjelia pokračuje aj tam, v záhrobí, medzi zosnulými dušami. O tom svojim učeníkom  mohol povedať v tých 4O – tich dňoch po vzkriesení. On sám im to aj povedal. Preto apoštol Peter vo svojej prvej, svätodušnej kázni spomína aj túto skutočnosť. Cituje slová 16 Žalmu a hovorí o tom, že kráľ  Dávid ich nepovedal o sebe, ale o Božom Synovi, ktorý prišiel z jeho potomstva!  – “Jeho telo nevzalo ( nevidelo)  porušenie – ani Jeho duša nezostala v podsvetí”!Keď vztýčil zástavu svojho evanjelia v ríši zosnulých a oznámil im radostnú zvesť” (J.P.Smyth), dal každému možnosť skrze vieru prijať ho ako Víťaza nad  smrťou a záhrobím. Ako Pána pánov!  

  

    Ap.Peter o tom hovorí jasne aj na iných miestach. Aj “mŕtvym sa zvestovalo evanjelium”, napísal vo svojom prvom liste (1 Pt 4,6). Nikto nie je vyňatý z ponuky milosti a žiadna časť Božieho sveta a vesmíru nie je bez ponuky spasenia. Žiadna moc, ani moc smrti, alebo hlbokosť, nemôže veriaceho odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v našom PJK!  (R 8, 38-39))

     

     Dnes si pripomíname, že svet videl iba zapečatený hrob, v ktorom hodlal zadržať Jeho  telo, určené k zániku.  Ale Kristovo dielo a svedectvo evanjelia pokračovalo . 

      Pokračuje dodnes. Sme poctení a potešení tým, že môžeme aj my byť Jeho svedkami, ako Pána živého a Vzkrieseného. Už v nastávajúcej noci Boh  konal ešte viac a ďalej. Dal svojmu Synovi aj oslávené, premenené telo. Nové, duchovné telo, v ktorom vyšiel z hrobu a napokon s dušou i telom vstúpil na nebesá, aby nám pripravil nové príbytky! 

      Ďakujme Mu za všetko a oslavujme aj dnes Jeho milosť, lásku a Jeho sväté meno. Kým skončila noc prvého dňa po sobote, dokázal, že je Prvý a Posledný a živý na veky vekov a má kľúče smrti a podsvetia”. (Zj.1,18) Amen.

 

      

                               Biela sobota večer    –  Sobotište  2011 –      Ľ.Batka st.

Komentovať