Hosana Synovi Dávidovmu!
Mt 21 6-10:
”Učeníci šli a urobili, ako im prikázal Ježiš: (7) priviedli oslicu a osliatko a kládli na ne svoje rúcha, i vysadol na ne. (8) A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a hádzali po ceste.(9) Zástupy však, ktoré šli pred Ním a za Ním, volali: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! (10) Keď vstúpil do Jeruzalema, vzrušilo sa celé mesto a hovorili: Kto je tento?” Amen.
Bratia a sestry v PJK!
Kde príde Ježiš, nastáva vzrušenie! Dnešná nedeľa s pomenovaním Kvetná, alebo Palmová (Palmarum) nám to pripomína jasnou rečou. Pán Ježiš vstúpil do Jeruzalema síce na osliatku ťažnej oslice, ako to bolo predpovedané prorokom Zachariášom ( Zach 9,9 ) a predsa prišiel ako kráľ. Vítali ho početné zástupy, ktoré obetovali pod Jeho nohy a pod nohy osliatka to najcenenejšie čo mali: vlastné šaty a plášte. Iní sekali ratolesti zo stromov a hádzali po ceste. Je jasné, že Ježiša vítajú ako kráľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že ich oči, podobne ako oči učeníkov, boli “držané” (Lk 24,16). Ešte ich zastieral závoj najmä vlastných predstáv o Mesiášovi. Ale v tom konaní ožívala spomienka na dramatické vyhlásenie Jehua za kráľa (1 Kráľ 9,13), ktorému ľud kedysi urobil podobnú poctu. Niekto by sa azda chcel vyvyšovať nad týchto jeruzalemčanov prinášajúcich pocty Ježišovi, ale v pokore si treba priznať, že ani my dnes ešte Jeho kráľovskú moc jasne nevidíme. Aj my dnes poznávame tak, ako to vyznal ap.Pavel “iba čiastočne, ale potom potom poznám tak, ako aj mňa pozal Boh. Potom – tvárou v tvár”. (1 K 13, 12)
“Potom” – znamená, keď Pán Ježiš znovu príde. Keď príde v moci a sláve. Ale nie pre mocných a slávnych, ktorí si svojich 5 minút vlastnej slávy chcú neraz za každú cenu prežiť už dnes. Príde práve pre tých, ktorí svoje staré, možno špinavé, možno ponatŕhané rúcha prestierali na cestu vtedy a ktorí tak robia aj dnes a v každom čase. O tom, že sa potom vzruší naplno nielen Jeruzalem, ale celý svet, my kresťania nepochybujeme a nemáme pochybovať.
Ratolesti zo stromov neboli síce drahé kytice a vence od prvotriednych záhradníkov a obchodníkov, ale mali svoju jasnú výpovednú hodnotu a silu. Veď takto Židia robili a robia dodnes pri slávnosti Stánkov! Stavajú si prechodné prístrešky, ako hovoria “pod zeleným” a oslavujú večného a mocného Boha, ktorý býva v nebesiach (Ž 2), ale ktorý vždy konal a koná pre tých, ktorí bývajú v stánkoch dočasných, prechodných. Takými sme ale všetci.
Pravda, tak ako kedysi, aj dnes si mnohí stavajú svoje domy ako hrady a aj hovoria: “Môj dom, môj hrad”. Ale všetky, aj tie na kopcoch ležiace hrady, dnes spravidla v zrúcaninách, aj tie nové “haciendy”, ohradené kamennými múrmi, ktoré hyzdia Slovensko, sú dočasné, rovnako ako všetky naše domy. Ten, ktorý prišiel na osliatku do Jeruzalema, tu zdanlivo skončil svoju zemskú púť. Je však Víťaz a je darcom večného života.
Kde Ježiš príde, nastáva vrušenie. Aktivizujú sa jeho priatelia a volajú, ako to prorocky zaznelo aj v Jeruzaleme: “Hosana Synovi Dávidovmu ! ”. Pripomeňme si, že “Hosana” pôvodne znamenalo volanie o pomoc. Napr. žena z Tékoy ( 2 S 14, 4) hovorí: “Pomôž mi, kráľu”! Ale plynutím času sa “Hosana” zmenilo na vyjadrenei oslavy! Na volanie na slávu. Je to celkom pochopiteľné, ak si uvedomíme, že Pán Boh dával svojmu ľudu vždy potrebnú pomoc a záchranu a požehnával ho. Preto v synagogách zneli tieto slová ako zrejmá oslava Toho, ktorý dáva pomoc v pravý čas. Podobne ani my dnes nepochybujeme, že aj Pán Ježiš tak robil a robí pre nás, keď napr. my voláme: ”Kyrie eleison”!, Pane zmiluj sa ! On nám dáva odpustenie hriechov a večný život a s ním aj účasť na Jeho sláve.
Kde Ježiš prichádza, nastáva vzrušenie. Ale aktivizujú sa nielen ctitelia, ale aj neprajníci a nepriatelia. Dokonca aj mnohí, kotrí sú iba zvedaví, ako napr. Herodes ml., ktorý sa úfal, že uvidí od Neho nejaký div. Aj dnes má Ježiš i svojich nepriateľov a sú aj takí, ktorí sa zháňajú ioba po senzáciach.
Všetci sme dnes vyzvaní a oslovení, aby sme otvorili oči a spoznali Ježiša správe, aj keď kráča ku krížu a stojí v jeho tieni. On je a chce byť naším Pánom a Kráľom. Naše volanie na slávu je radostné práve pre Jeho kríž, pre Jeho utrpenie a pohanenie. Ono bolo potrebné a dôležité pre nás. Priznajme sa k Nemu v odvahe viery!
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Chcem dnes pripomenúť ešte jednu výzvu k priznaniu sa k inej udalosti, na ktorú sa nám patrí dnes myslieť a za ktorú dnes chceme Pánu Bohu ďakovať! Je to udalosť, ktorá tiež hovorí o príchode. Príchode síce človeka a príchode do iného mesta, nie Jeruzalema. Včera, v sobotu, uplynulo presne 490 rokov odvtedy, ako Dr. Martin Luther, náš reformátor, vstúpil do mesta Wormsu, kde bol pozvaný cisárom Karolom V. na snem. Na tomto sneme bol na druhý deň , t. j. 17.4.1521 vypočutý ohľadne jeho nového učenia. Boli mu predložené knihy, ktoré napísal a ku ktorým sa s pokorou, ale rozhodne priznal. Bol vyzvaný, aby sa ich zriekol a odvolal svoje učenie. Vyžiadal si čas na rozmyslenie a dostal 24 hodín.
Zajtra to bude teda 49O rokov, keď povedal svoj slávny výrok: ”Keďže si Vaše Veličenstvo a vaše milosti želajú jednoduchú odpoveď, odpoviem bez okolkov. Pokiaľ ma nepresvedčí Písmo, alebo jasné rozumné dôvody, slová Písma, ktoré som doteraz citoval, sú mocnejšie ako ja – neuznávam autoritu pápežov ani koncilov, lebo si často protirečili- moje svedomie je pripútané k Božiemu slovu. Nemôžem nič odvolať a neodvolám, lebo ísť proti svedomiu nie je správne a ohrozuje spásu. Boh mi pomáhaj! Amen.” Prvé tlačené verzie k tomu dodávajú: “Tu stojím, nemôžem inak”. To dokázal aj celým životom.
Čo znamenali tieto slová?
Tu je vlastne skutočný začiatok novej doby a začiatok reformácie. Začiatok novej cesty Západnej cirkvi. Po ďalších poradách vo Wormsi bol ediktom daný do kliatby ako kacír svetským snemom, ( 6.5.1521) skôr, ako vyšla pápežská bula. Tak sa začala krížom poznačená cesta evanjelickej, Božím slovom a sviatosťami obnovenej cirkvi v tomto svete. Cesta pod krížom, až dosiaľ , ale veríme, že cesta predsa len víťazná a správna. Ano, aj cesta vedúca k dnešným hodnotám slobody svedomia, rovnoprávnosti ľudí pred Bohom i pred zákonom, cesta napokon bezpečne vedúca k životu večnému!
Zástupy Luthera vítali ako hrdinu a osloboditeľa. Ako skutočného duchovného vodcu, za ktorým sa oplatí kráčať.
Pre evanjelium dokázal i trpieť, a bol pripravený preň aj zomrieť!
Preto volám do svedomia všetkým evanjelikom, ale aj ľahostajným a aj bývalým evanjelikom: nevzdávajme sa pochabo a ľahostajne, či nezúčastnene tohoto nášho duchovného dedičstva! Pri 49O. výročí Lutherovho zásadného vystúpenia, obnovme svoju vieru, vráťme sa k naším duchovým koreňom a pevne sa držme našej identity, získanej za cenu mnohého utrpenia, mnohých obetí života i vyliatej krvi našich evanjelických predkov.
Aj Luther mohol všetko zvládnuť a prekonať len preto, že veril v Božiu pomoc a správnosť cesty za Kristom, ako ju spoznal z Písma! Aj on volal: “Hosana Synovi Dávidovmu”! Kristova česť a sláva mu bola nad všetky veci a hodnoty ! Vždy vyznával: Jedine Kristus!
Verím, bratia a sestry, že na Ježišovu slávu chceme žiť, spievať a volať aj my. Nielen dnes, ale stále, až na veky vekov! Amen.
Nedeľa Kvetná 2011 – Rovensko a Sobotište – Ľubomír Batka st.
Slovak