Ďakovné služby Božie na Poriadí
Pane náš, čuj svoj ľud
a posväť myseľ, hruď –
z lásky nás uhosti
tým slovom milosti!
Nech ono v každý čas
ku šťastiu vedie nás,
povznáša posilou
v živote – pri smrti
nádejou premilou! Amen. (M.R.)
Ž 103, 1 – 5:
“Dobroreč, duša moja, Hospodinu
a celé moje vnútro Jeho svätému menu!
(2) Dobroreč, duša moja, Hospodinu
a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!
(3) On odpúšťa ti všetky tvoje viny
On uzdravuje všetky tvoje nemoci.
(4) Život ti vykupuje z hrobu,
venčí ťa milosťou a milosrdenstvom.
(5) Život ti sýti dobrými vecmi,
mladosť tvoja sa obnovuje ako orol”.
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V dnešný významný a pamätný deň všetkých evanjelických kresťanov, v deň Pamiatky reformácie, prichádzam k Vám s posolstvom Božieho slova, ktoré nás chce osloviť nielen pri tejto jednej, ale hneď pri štyroch spomienkach, na ktoré dnes myslíme a ktoré si ako evanjelickí kresťania vážime. Spomeniem ich v takom poradí, v ktorom sa im budeme venovať v ďalšom svedectve a kázaní Božieho slova.
Na úvod chcem spomenúť spomienku a pamiatku, ktorá sa týka najmä vás evanjelikov, bratov a sestry žijúcich tu na Poriadí, ktorú si v poslednom období pripomínate pravidelne v tunajšej fílii a obci – a to je 93 – výročie posvätenia tunajšej zvonice. Postavili ju Vaši predkovia zrejme pod vplyvom udalostí, ktoré sa odohrali v roku 1925, keď obec zachvátil rozsiahly požiar a v tunajšej dedine zhorelo viacero domov a stodôl. Je zrejmé, že mnohé rodiny utrpeli značné hospodárske škody a bolo potrebné nájsť pre budúcnosť spôsob, ako požiar včas ohlásiť, aby sa mohli obyvatelia zísť k haseniu požiaru a k potrebnej pomoci.
Musím však povedať, že v cirkevných zápisniciach konventov a presbyterstiev som nenašiel o stavbe a vtedajšom konaní žiaden zápis a ani žiadnu ďalšiu informáciu, ktorá by nám túto udalosť bližšie objasnila. Môžeme iba predpokladať, že pôvodná, zrejme drevená zvonica bola posvätená slovom Božím a modlitbou vtedajšieho brata farára Pavla Lacku, za pôsobenia zborového inšpektora Jána Valáška a kurátorov Jána Foltýna a Štefana Grečného. Pamätníci tejto stavby a udalostí nás už predišli na večnosť a nemáme, žiaľ, žiadne bližšie informácie z tejto doby i keď nevylučujem, že sa predsa len môže v archíve nejaká informácia nachádzať.
O posviacke obnovenej zvonice, ktorá bola medzi tým postavená už z pevného materiálu, nachádzame záznam v kňazskej zpráve brata farára, v blahej pamäti, Martina Sleziaka, ktorý citujem doslovne: ”27.okt.(1968) popoludní mali sme na Poriadí milú slávnosť obnovenej zvonice. Veľké zástupy veriaceho ľudu počúvali slovo Božie, ktoré zvestoval brat Pavel Proksa, farár holičský. Vlastný akt posviacky previedol bart senior Koštial za asistencie br.konseniora Oravca, farára z Kostolného. Históriu stavby a obnovy zvonice predniesol domáci farár M.Sleziak a liturgovali bratia M.Kachnič a Ján Ďurov”.
– Dnes sa teda pristavujeme zvlášť pri tomto 53.výročí pamiatky posvätenia, keď sa zvonica stala už viac znakom tunajšej cirkvi, znakom toho, že tu sa schádzal a schádza ľud Boží k počúvaniu Božieho slova, k čomu slúži aj obnovená pôvodná cirkevná škola Daniela Krmana ml. a premenená na bohoslužobnú miestnosť. Tu platí a zneje teda naše prvé veľké poďakovanie Pánu Bohu inšpirované slovom 103 žalmu: ”Dobroreč duša Hospodinu a celé naše vnútro Jeho menu svätému! – Dobroreč duša naša Hospodinu a na žiadne Jeho dobrodenie nezabúdaj!”
I keď sa tuna Poriadí služby Božie konali neskôr opäť len sporadicky a obmedzene vzhľadom na politicky nepriaznivú situáciu, i keď dokonca v niektoré roky aj vystali – tu je základ dňa, ktorý nazývame Pamiatka posvätenia cirkevných budov (ľudove: Hody). Toto posvätené miesto spolu so zvonicou vedľa slúži vám, tunajším evanjelikom dodnes a veríme, ž ebude slúžiť aj budúcim generáciam tunajších evanjelikov. Ide najmä o to, aby sme si nielen tieto stavby rukami predkov zhotovené vážili, ale aby sme ich my i mladšie generácie vnímali ako posvätené – teda oddelené na službu Božiu nám a pre nás. Tiež ako miesto stretania sa tých, ktorí všetky Božie dary telesné, či duchovné prijímajú s poďakovaním a dobrorečením.
Pán Boh nám vo svojom slove slúži svojou milosťou a ponukou odpustenia hriechov, skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Žalmista o tomto dôležitom dare svedčí takto: ”On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje nemoci”. Za dar milosti, za odpustenie hriechov, ktorý môžeme skrze Krista a Jeho zásluhy prijímať, ďakujeme a dobrorečíme preto, aby smeboli zbavení každého strachu, aby sme neutekali pred Pánom Bohom, ale sa k Nemu vracali ako Jeho deti a žili pod Jeho pochranou s Jeho požehnaním.
Ďalšie dnešné poďakovanie patrí Pánu Bohu za Jeho telesné dary, na ktoré dnes tiež myslíme a pamätáme. Preto dobrorečíme spoločne dnes Hospodinu aj za za úrody zeme, za chlieb každodenný!
Bratia a sestry!
Sme tu dnes ako generácie tých, ktorí sa nemusia báť hladu, ani nedostatku. Nie vždy to bolo tak, že sa telesných darov a chleba dostatalo všetkým do sýtosti. História nás o tom učí dostatočne. My však chceme nielen dary Božie prijímať, ale chceme za ne aj ďakovať. To je rozdiel medzi ľuďmi tu na zemi. Veriaci nielen prijímajú dary z Božej ruky, ale za ne aj ďakujú.
Pán Boh dáva a rozmnožuje zrno a plody zeme dostatočne pre všetkých. Dáva chlieb všetkým bez rozdielu a dáva ho i bez nášho modlenia. Vždy nás predchádza svojou láskou. Ale my v duchu 4.prosby Otčenáša vyjadrujeme nielen prosbu, ale aj osobnú vďaku za dary pre naše telá. Lebo iste platí slovo žalmistu:” Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol”. My sme síce v myjavskom chráme už venovali jednu nedeľu poďakovaniu za úrody zeme, ale robíme tak aj dnes opätovne tu na tomto mieste a
opäť dnes spoločne vyznávame: “Dobroreč duša moja Hospodinu a na žiadne Jeho dobrodenie nezabúdaj!”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Nemôežme v dnešný deň obísť ani ďalší dôležitý dar, ktorý dal Pán Boh svojej cirkvi na zemi, dar obnovenia a očistenia viery, dar obnovenia mravnej slobody a dar znovuobjavenia posolstva evanjelia skrze muža Ním osloveného a povolaného: Dr.M.Luthera.
31.október nám prináša už 504 – té výročie Reformácie, duchovnej obnovy cirkvi.
Reformácia nebola a nie je revolúcia. M.Luther svoj zápas za očistenie cirkvi od bludov a ľudských nánosov neviedol zbraňami, ani nijakým násilím. Toto zásadne odmietal, lebo neochvejne veril v moc Božieho Slova. Veril tak, ako to dodnes spievame v našej Hymne Hrad prepevný: Slovíčko ich porazí.
Pieseň zložil sám M.Luther a je priamo programom našej cirkvi. Keď sa možno niektorí ľudia pýtajú: Ako ďalej ísť v našej crkvii ? Ako kráčať, ako učiť, ako zvestovať evanjelium,
ako bojovať a pracovať – tu dostávame dôležité odpovede. Lutherovi mnohí vyčítali, že odmietol pomoc panstva, rytierov či sedliakov ochotných bojovať za reformu cirkvi tak, ako to urobili husiti 100 rokov predtým. Odmietol aj vzburu roľníkov, čo mu vyčítajú dnešní “revolucionári”, lebo principiálne odmietal boj a krviprelievanie za vec evanjelia. Odmietol cestu Ulrycha Zwingliho, švajčiarskeho reformátora i návrh českých husitov, ktorí si mysleli, že by Luthera mohli pozvať do Prahy, ako pozvali Tomáša Münzera, aby viedol ozbrojený zápas za očistu cirkvi.
Neprijímal s dôverou vznik Schmalkaldského spolku na ochranu výdobytkov reformácie i keď zo strany nepriateľov padali nielen urážky, ale aj vyhrážky a zacvendžali zbrane. Uznal a podporil iba boj cisára proti tureckým Osmanom, ktorý pľundrovali Európu i naše slovenské územie. To však bola vojna obranná a nie útočná, vedená štátom, ktorý má garantovať občanom mier a pokoj.
Otázka pre nás, pri dnešnom sviatku je však rovnaká, ako to bolo v dejinách cirkvi vždy: Dôverujeme aj my Pánu Bohu ? Veríme Božiemu slovu a evanjeliu o našom vykúpení a spasení? Či nájde Pán Ježiš, keď príde, vieru na zemi ? Nájde ju aj u nás, v našich srdciach a v srdciach dnešných evanjelikov?
Spomínamee na reformačný odkaz nie preto, že oslavujeme M.Luthera ako človeka, ale svedka Pána Ježiša Krista. Svedka, ktorý svojím vyznaním, učením a životom dokázal dôveru v moc Božieho slova a v dôveru v zasľúbenie svojho Pána. V tom ho máme a môžeme nasledovať aj my a naši potomkovia – a vtedy iste “zahanbení nebudeme”.
Bratia a sestry v Pánu!
Záverom by som chcel poukázať aj na štvrtý dôvod nášho dnešného spoločného dobrorečenia Hospodinu– nášmu nebeskému Otcovi. Opäť nás k tomu povzbudzuje a na tento dôvod poukazuje priamo slovo Žalmistu, ktorý hovorí: “ Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom.” Ak už SZ žalmista dokázal takto veriť a vyznávať, tým viacej my, veriaci v Krista!
Zajtra sa v celej našej spločnosti svätí Deň spomienky na zosnulých. Mnohí pôdu v týchto dňoch na cintoríny zdobiť hroby kvetmi, zapália sviečky, možno sa niektorí nad hrobom aj pomodlia: Verím v Boha…
Pre nás evanjelických kresťanov je iste dosť dôvodov spomínať na našich milých a drahých, ktorí nás predišli na večnosť. Ide však o to, aby sa aj naše spomienky niesli v duchu viery v nášho Spasiteľa. Nehanbime sa za evanjelium Kristovo, ktoré je mocou Božou na spasenie každého veriacemu. Dbajme na to, aby sme sa dokázali lúčiť vo viere a nádeji v život večný s Kristom a aby sme aj na našich zosnulých spomínali ako na vykúpené Božie deti, a na dedičov a spoludedičov Kristových.
Za túto blahoslavenú nádej, v ktorej sa dokázali mnohí z tých, ktorí nás predišli k hrobovému odpočinku tela, za nádej v ktorej smieme i my žiť a konať naše povolanie, dokazovať sa v láske k blížnym a potom blahoslavene dokonávať, môžeme a máme tiež dobrorečiť Hodpodinu. Nech slová z Pánových úst pri vzkriesení ovenčia korunou víťazstva každého verného kresťana: “Správne a dobre verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím – vojdi v radosť svojho Pána”. Ďakujme za túto blahoslavenú nádej a nech aj za ňu dobrorečí celé naše vnútro Jeho menu svätému. Amen
Služby Božie na Poriadí – 31.októbra 2021 – Ľubomír Batka st.
Slovak