Poznáme poriadok Hospodinov?
My vieme – deň ten príde, keď v oblaku náš Pán
sa zjaví ako sudca a postaví svoj stan.
Kol neho svety stanú, by čuli ortieľ svoj… Ó, Ježiši náš milý,
pomiluj nás v tej chvíli a večne s sebou spoj! Amen (M.R.)
Jer 8, 4 – 8:
“Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa kto odvráti, či sa späť nevráti? (5) Prečo odpadol tento ľud – Jeruzalem – v trvalej nevere? Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť. (6) Naslúchal a počul som: Nepravdu hovoria. Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som urobil? Všetci sa v svojom behu odvracajú ako kôň, čo sa rúti do boja. (7) Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov. (8) Ako môžete vravieť: Múdri sme, my máme zákon Hospodinov? Ale hľa, na klam ho zmenilo lživé písadlo pisárov.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Možno sa aj vám stalo, že ste cestovali autom v neznámom prostredí, v meste, alebo v krajine a odbočili ste zle a potom ste pokračovali nesprávnym smerom. V domnení, že idete správne ste možno išli chvíľu zvolenou cestou, ale napokon ste predsa zistili, že vlastne blúdite. Ak sa nám niečo také stane, skôr či neskôr sa musíme rozhodnúť: Treba sa pri prvej možnej príležitosti otočiť a vrátiť sa. Sotva by sa našiel niekto tak nerozumný, že by si povedal: ak aj idem zle, už smer cesty nebudem meniť, pojdem ďalej, veď napokon niekde prísť musím. Čím skôr zmenu smeru a opravu smerovania urobíme, tým menej stratíme času a tým sa skôr priblížime k cieľu. Pri ceste, alebo cestovaní autom je takého uvažovanie a konanie bežné a samozrejmé.
Úplne inak to býva v ľudskom myslení a konaní vtedy, ak ide o duchovné, alebo morálne smerovanie človeka. Na zlú ceste sa v tomto svete môže dostať každý veľmi ľahko a rýchlo. Človek môže duchovne poblúdiť, alebo sa dá zviesť inými ľuďmi, či prípadne okolnosťami. To je častý obraz nášho duchovného života i morálneho konania. Mnohí vedia, alebo aspoň cítia, že žijú zle, “bez Boha na svete”, že konajú zle a preto škodia nielen svojim blížnym, ale aj sami sebe. A predsa je zriedkavým zjavom, že si človek povie: poblúdil som, musím sa čím skôr vrátiť na dobrú cestu. Musím opraviť a napraviť svoje konanie, ktorým škodím sebe i svojim najbližším. Napriek poznanému stavu človek sám v sebe nemá dosť sily ani vôle obrátiť sa, zmeniť svoje myslenie i konanie, zmeniť svoje smerovanie, ktoré vedie do “slepej uličky”. Skúsenosti naše, ale i našich blížnych ukazujú, že človek síce cíti a uvedomuje si, čo je skutočne dobré – čo prospieva nášmu telu i duši, ale – nemá silu ten zásadný obrat k dobrému vykonať.
Mnohí evanjelickí kresťania žili v druhej polovici minulého storočia podľa “živlov sveta” – ako hovorí apoštol Pavel. Boli poddajní vtedajším okolnostiam a tým vodcom, ktorí im sľubovali “raj na zemi”. Preto napríklad nekrstili svoje deti, neviedli ich k viere a poslušnosti voči Pánu Bohu a hovorili: Taká je doba, treba sa prispôsobiť! Doba sa zmenila, ale zmena pomerov sama o sebe žiaden obrat k duchovným hodnotám ani k pravým morálnym hodnotám nepriniesla. Žiaden návrat ľudí k morálke podľa Hospodinovho poriadku nenastal.
Mnohí sa dodnes ospravedlňujú stále rovnako: Taká bola doba – ja za to nemôžem a čo sa stalo, už sa neodstane…Takéto slová ukazujú, že sa tej dobe prispôsobili, “zabývali sa” v poriadkoch tej doby a chodia ďalej po ceste, ktoru išli predtým. Mnohí bez väčšieho alebo hlbšieho zamyslenia, kam vlastne táto cesta “s prúdom” vedie a privedie nielen tento svet, ale aj osobne každého z nás.Niektorí uvažovali síce o zmene, ale odkladali svoje obrátenie na dôchodkový vek, ale tak si zvykli na život bez Boha a Jeho slova, že na pôvodné povolanie, poslanie a cieľ života zabudli, prípadne sa dôchodku vôbec nedožili.
Prorok Jeremiáš v jeho dobe tiež videl a poznal duchovnú rezignáciu a dezerciu zo spoločenstva s Pánom Bohom u mnohých súčasníkov, ktorí si zvykli obchádzať cesty Božieho zákona. Preto im adresoval nasledovné slová: ” Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa kto odvráti, či sa späť nevráti? – Prečo odpadol tento ľud – Jeruzalem v trvalej nevere? Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť. – Nepravdu hovoria. – Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som urobil?” (v.4-6 a)
Doba, v ktorej žil Jeremiáš je podobná našej súčasnosti. Je zjavné, že mnohí opustili cestu k Bohu a život s Pánom Bohom, cestu Božích pravidiel a smerovníkov života. Vydali sa svojimi vlastnými cestami: jedni cestou ideologického boja a nenávisti, jedni cestou pôžitkárstva a služby mamone v presvedčení, že tak dosiahnu pravé šťatie, život a blaženosť.
Jeremiáš zvestoval nad takýmito cestami súdny výrok Boží.
V starej gréčtine sa takému výroku hovorilo: “KRISIS”, z toho je dnešné známe slovo KRÍZA. Kto sleduje život spoločnosti v rokoch minulých, či súčasných, iste si všíma, že sa neprestajne hovorí o kríze: ekonomickej, kríze finančnej, zdravotnej, ekologickej i morálnej. Ľudia si iba výnimočne kladú otázku: ako ďalej konať a kam vlastne chceme prísť? Stále k väčšiemu konzumu, k plytvaniu a ničeniu zdrojov zeme a stále vyššej životnej úrovni? Ale čím viac je ľudí bohatých, tým viac je na druhej strane chudobných a hladujúcich…
Otázku o odpadnutí od viery v Pána Boha si mnohí nekladú vôbec. Náš dnešný postmoderný svet pripomína Jeremiášov Jeruzalem, totiž SZ ľud, ktorý odpadol od Hospodina a “zostával v trvalej nevere, drží sa klamu a nechce sa obrátiť”. Výzva k obráteniu je výzvou k pokániu, výzvou k ľútosti.
Už tomu starému svetu Jeremiášovmu položil prorok celkom rozumnú a racionálnu otázku: ” Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa kto odvráti, či sa späť nevráti?”. Lebo padnúť môže iste každý veľmi ľahko. Ak sa niekto potkne na ceste, alebo na chodníku, neostane ležať tak, ako padol. Snaží sa postaviť, pozviechať a ísť za svojím cieľom. Ak niekto poblúdi autom v krajine, alebo v meste, snaží sa čím skôr korigovať smer jazdy a prísť k cieľu.
Lenže pri pádoch duchovných a morálnych je človek v silovom poli toho, ktorý chce, aby sme zostali tak, ako sme, aby sme sa k Pánu Bohu nevracali a nedosahovali cieľ, ktorý nám určil. Náš starý nepriateľ chce našu duchovnú a potom aj večnú smrť. Je nerozumné a tragické, ak človek nehľadá zmenu a najmä pomoc Toho, ktorý nám tú zmenu života pomáha vykonať a uskutočniť.
Prorok prirovnáva cestu človeka v hriechu a jeho moci ku koňovi, ktorý má klapky na očiach je vycvičený k boju.Keď vyrazí dopredu, už nepočuje povel späť a rúti sa do boja, napriek smrti, ktorá ho čaká a je blízko. Jeremiáš rozumnými a citlivými slovami a obrazmi z prírody volal ľudí, svojich súčasníkov k tomu, aby rozoznávali cestu dobra a cestu zla, pričom dobrom označoval “poriadok Hospodinov”, cestu zodpovednosti a lásky k Bohu a blížnemu. “Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov.”
Prorocké slovo nás upozorňuje na zmenu, ktorá v našom živote živote skôr – či neskôr nastane. Najmä myslí na náš návrat do “náruče Božej odkiaľ sme vyšli”…Myslí na zmenu nášho prebývania v tejto častnosti. Lebo “my tu nemáme trvalého miesta” a Jeremiáš nás upozorňuje na naše nové príbytky, ktorý nás čakajú. Od Pána Ježiša vieme, že sú to “príbytky nie rukou zhotovené, večné v nebesiach”
Milí bratia a sestry!
Opäť sme prešli jeden dôležitý úsek nášho života. Poznajúc liturgický život cirkvi vieme, že sme sa priblížili ku koncu cirkevnvého roku.Preto máme viac myslieť na koniec nášho pozemského život a na posledné veci, ktoré nás čakajú a ktoré sa približujú s druhým príchodom Pána Ježiša Krista. Máme myslieť aj na posledný súd a na to, aby stretnutie s Kristom Pánom bolo pre nás chvíľou radosti a nie odsúdenia a zavrhnutia.
Prorok pripomenul chybné myslenie a konanie ľudu Jeruzalema, ak sa spoliehal na svoju vyvolenosť, ktorá bola potvrdená z Božej strany vydaním Božieho zákona na Sínaji. “Ako môžete vravieť: Múdri sme, my máme zákon Hospodinov, ale hľa, na klam ho zmenilo lživé písadlo pisárov”.
Ak sa aj my možno spoliehame na formálnu príslušnosť k cirkvi, na to že “prislúchame k toho domu, v ktorom býva pravá viera, obnovená skrz Luthera” – ako hovorí verš básnika, ak hovoríme obmenou: My máme zákon a evanjelium, máme správne biblické učenie – mali by sme sa zamyslieť, či Božie slovo poznáme a či podľa neho žijeme? Formálna príslušnosť k cirkvi k spáse nestačí. Nestačí ani spoliehanie sa na zásluhy predkov. Nestačí dôvera v tých, čo Boží zákon a evanjelium prekrúcajú, alebo ho vyprázdňujú slovami o lacnej Božej milosti. Nestačí, ak si niekto myslí, že odpustenie hriechov možno dosiahnuť aj bez pokánia a viery.
Kto takto učí, píše, zvestuje – ohrozuje spásu duší svojich blížnych.
Bratia a sestry!
Je mnoho úloh a ciest, ktoré by sme mali opraviť v našom osobnom živote i v živote našej evanjelickej cirkvi, menovite aj v živote nášho cirkevného zboru. Hovoríme o nich často; niektoré iba jemne naznačujeme – lebo nechceme trstinu nalomenú dolomiť a tlejúci knôt uhasiť.
Využime preto aj vážne napomenutia prockej zvesti a plynutie času na pripomenutie si našej pominuteľnosti a priblíženie súdu Božieho. Boh Otec ho zveril svojmu Synovi, ktorý nás volá k zmene myslenia, k duchovnému prebudeniu a povstaniu a k novému životu vo viere. Počujme aj oslovenie nášho duchovného pevca Jána Chalupku, ktorý preniknutý Božím slovom vyznal:
“Každého dňa cítime,
že zas je bližšia smrť,
ak sa neobrátime,
musíme zahynúť!
Preto prosíme, Pane,
kajúcne v ľútosti,
odpusť hriechy spáchané,
vysloboď z úzkosti! Amen (ESP 326, 3)
23.nedeľa po Sv.Trojici, (náhrada za 26.nedeľu po Sv.Tr.)- 2021 Myjava, – Ľ.Batka st.
Slovak